Aktuálna téma

Obraciame sa na Vás s otázkami ohľadne povinností zamestnávateľa vo vzťahu k oboznamovaniu svojich zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle ustanovenia §7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V ods. 4 tohto zákona je uvedené: „Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.“ Otázky: 1) Aké povinnosti vyplývajú pre zamestnávateľa, ak chce oboznamovať zamestnancov vykonávajúcich odborné činnosti ako napr. obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien, obsluha motorového vozíka a iné v zmysle § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp. (minimálne raz za 3 roky, ak nie je interným predpisom ustanovená kratšia doba) prostredníctvom vlastných „odborných zamestnancov“ ako je napríklad inštruktor, majster, technik, tréner? 2) Je nutné týchto odborných zamestnancov „poveriť“ pre túto činnosť (napr. dekrétom, ktorý zamestnanec podpíše) alebo stačí ich určenie resp. zadefinovanie týchto pracovných pozícii interným predpisom, v ktorom by bolo uvedené, napr. „poverenou/určenou osobou pre oboznamovanie zamestnancov v zmysle ustanovenia § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp pre odborné činnosti obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien a obsluha motorového vozíka je každý riadiaci zamestnanec alebo zamestnanec zaradený na pracovnú pozíciu Inštruktor, Technik, Tréner„? 3) Aké požiadavky na odbornú spôsobilosť musia mať títo "odborní zamestnanci", ktorí budú školiť (oboznamovať) zamestnancov zamestnávateľa? 4) Je nevyhnutné, aby títo „odborní zamestnanci“ boli držiteľmi preukazov / osvedčení na činnosti, ktoré by mali sami školiť (oboznamovať) ? 

Aké povinnosti má zamestnávateľ v prípade zamestnania na plný alebo skrátený pracovný úväzok občana z tretej krajiny, ktorý má na Slovensku povolenie na prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny.

Ako správne zaúčtovať, ak zamestnanec spoločnosti (nejde o spoločníka ani o konateľa spoločnosti) poskytol pôžičku na účet do spoločnosti v podvojnom účtovníctve?

Spoločnosť kúpila byt a používa ho na ubytovanie zamestnancov pri pracovných cestách (východ - západ SK). K bytu sú mesačné platby, kde je rozpísané správa, fond prevádzky, údržby a opráv, požiarna ochrana, el. energia, poistenie technický pracovník, revízie, upratovanie, správa areálu - SBS, správa areálu - opravy a údržby, strážna služba, teplo na ÚK, teplo na prípravu TÚK, studená voda, odvoz a likvidácia odpadu, chladenie, umývanie fasády domu, paušálny servis výťahov a ost. Ako to správne zaúčtovať? Ako je to z daňového hľadiska DPH a DzP?

Obec zamestnáva zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2024 dosiahol dôchodkový vek, ale neodišiel do starobného dôchodku. Zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. Má obec povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024? Obec zamestnáva zamestnanca, ktorý v priebehu roka 2025 dosiahne dôchodkový vek. Zamestnanec plánuje zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa do dosiahnutia dôchodkového veku. Zamestnanec bude mať nárok na odchodné pri odchode do starobného dôchodku. Má obec povinnosť tvoriť rezervu na odchodné k 31.12.2024?

Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)? 

Je možné urobiť zmenu úväzku pedagogických zamestnancov v priebehu školského roka? Dôvodom môže byť napr. racionalizácia financovania OK napr. pri vychovávateľoch ŠKD. Samozrejme, pri obojstrannej dohode zamestnávateľ vs. zamestnanec to by asi nemal byť problém. Ale, čo ak nedojde k dohode, zamestnanec nesúhlasí. Čo by malo byť prvotným impulzom k riešeniu v rámci úsporných opatrení pri originálnych kompetenciách ako je zníženie úväzkov resp. pri odmietnutí organizačná zmena ... aj v priebehu školského roka. Mohla by to byť napr. výzva zriaďovateľa k racionalizačným opatreniam doručená riaditeľovi školy s právnou subjektivitou?

Firma A chce otvoriť kamennú predajňu so záhradnou technikou a bude mať aj webshop s týmto tovarom. Jeden živnostník B a jedna s.r.o. C (dodávatelia) mu budú na základe zmluvy fakturovať administratívne služby za riadenie webshopu (napr. triedenie objednávok, vystavovanie faktúr....atd.) Tento živnostník B a (zamestnanec) s.r.o. C na základe zmluvy by pracoval aj niekedy v kamennej predajni ako predavač. V administratívnych službách na základe zmluvy nevidím žiadne riziko. Subjekty B a C na základe zmluvy môžu pracovať aj ako predavači? Nie je v tom riziko? Napr. keď by prišla kontrola na kamennú predajňu od Sociálnej poisťovne alebo Inšpektorátu práce stačí, ak sa preukážu zmluvami (napr. zmluva o spolupráci, mandátna zmluva)?

V r. 2020 obec zadržiavala na základe výzvy od exekútora dlžnú sumu nášho zamestnanca. Exekútor konanie pozastavil, zamestnanec zomrel a obec eviduje v účtovníctve na účte 379 sumu 318 €, ktorá sa stiahla zo mzdy bývalého zamestnanca. Finančná čiastka nebola zahrnutá do dedičského konania a exekútor ju nepožaduje poslať. Môžeme túto sumu vyplatiť pozostalým? Akou formou a ako to zaúčtovať?

Ak má zamestnanec vytvorený popis pracovných činností, ktorý pozostáva z dvoch častí:

1. hlavná charakteristika práce - táto charakteristika je uvedená aj v pracovnej zmluve, napr. asistentka riaditeľa. Vykonávanie sekretárskej činnosti v sídle spoločnosti (príjem a evidenciu došlej i odoslanej pošty, jej distribúciu, vyhotovenie korešpondencie GR a riaditeľov úsekov). Zabezpečenie činností vyplývajúcich z procesu komunikácie.

2. Konkrétne / bližšie určené činnosti - ktoré sa už v PZ neuvádzajú, ale sú dostupné pre zamestnanca na intranete spoločnosti, kde má neobmedzený prístup a podpisuje ich LEN nadriadený zamestnanec. Ak však nastane doplnenie len konkrétnej činnosti- napríklad u asistentky "evidencia faktúr" , je nutné toto doplnenie pripraviť, ako dohodu o zmene pracovnej zmluvy - dodatok? Alebo stačí len úprava dokumentu na intranete a zaslanie informácie zamestnancovi online, prípadne len jeho podpis, že sa oboznámil so zmenou?