Otázky s vecným pojmom: Preddavky

Sme príspevková organizácia zriadená obcou, platitelia DPH. V rámci podnikateľskej činnosti sme v rokoch 2021, 2022 a 2023 realizovali v rámci podnikateľskej činnosti na základe zmluvy o dielo výstavbu nehnuteľnosti - budovu. Kolaudácia prebehla v 08/2023. Počas rokov 2021 a 2022 sme čiastkovo fakturovali podľa dokončených prác, celkovo do hodnoty diela dohodnutej v zmluve o dielo 293058,00. Aktiváciu vlastných nákladov sme v priebehu roku 2021, 2022 a 2023 zaúčtovali na účet 121 - nedokončená výroba súvzťažne s účtom 611, aby sme eliminovali vplyv nákladov na výsledok hospodárenia. V roku 2023 po kolaudácii sme zaúčtovali vznik výrobkov zápisom 123/613 vo výške 355823,00 eur a odúčtovali nedokončenú výrobu 611/121 taktiež v sume 355823,00. Následne sme vystavili vyúčtovaciu faktúru na hodnotu diela na základe zmluvy o dielo v sume 293058 + DPH s odpočtom vyfakturovaných čiastkových fakturácií - preddavkov 293058,00 + DPH. Hodnota zákazky na základe zmluvy o dielo bola 293058,00 eur, hodnota nedokončenej výroby - účet 121 je 355823,00. Ďalšie navýšenie hodnoty diela nebolo dohodnuté, zo zákazky teda vychádza strata 62765,00 eur. Je potrebné upravovať výsledok hospodárenia v roku 2023 alebo akým spôsobom by sme sa mali vysporiadať so vzniknutou stratou?

Slovenská firma SRO, platca DPH, účtujúca v PÚ, do roku 2022 mikro ÚJ, v roku 2023 sa stane malou UJ, predáva okná, dvere a garážové brány. Mám problém s účtovaním na prelome rokov. Firma žiada pri podpísaní objednávky zálohu od svojich zákazníkov vo výške 50% alebo 100%. Firma vystaví na každú zálohu predfaktúru a po pripísaní platby na účet vyhotoví faktúru k prijatej platbe. Tieto zálohy sa evidujú na účte: 324. Momentálne sú na účte 324 zálohy vo výške cca. 200.000 eur. Ostrá faktúra sa vyhotoví odberateľovi pri skutočnom dodaní tovaru alebo služby: 311/604,602,343 (niektorí si objednajú aj montáž), pri ktorej vysporiadame aj zálohu - 324/311 Tieto zálohy použije na platby poľskému zahraničnému dodávateľovi, ktorý tiež vyhotovuje predfaktúry na jednotlivé dodávky. Ostrá faktúra od dodávateľa je vyhotovená dňom, kedy nám dodávateľ tovar dovezie na Slovensko. Dodanie tovaru účtujeme spôsobom B na účet 504/321 a DPH 343/343 a na konci roka robíme fyzickú inventúru a to, čo máme reálne na sklade zaúčtujeme na účty: 132/504. A tu by som potrebovala poradiť: Tovar v hodnote cca. 100.000 eur máme už reálne na sklade, máme k nemu došlé faktúry a nákladné listy (CMR) a je zaúčtovaný na účtoch 504/321, 343/343, 321/314, ale problém je v tom, že tento tovar už nestihneme dodať zákazníkom v roku 2023. Niektorý tovar je aj s montážou a tiež sa nestihne ani dodať a ani namontovať v roku 2023 a ja by som potrebovala vedieť, ako účtovať výnosy v uvedených prípadoch. Či v roku 2023 alebo 2024? 1. Tovar sa nestihne dodať zákazníkom do konca roka 2023 aj keď ho už reálne máme na sklade. Ako to zaúčtujem? Urobím fyzickú inventúru a ostane mi na sklade 132/504 – 100.000 eur? 1.1. A prijaté zálohy od odberateľov ostanú v roku 2023 na účte 324 a výnos budem účtovať až keď tovar reálne dodám zákazníkom t.j. v roku 2024: 311/604 ? 2. Čo v prípade ak si tovar objednali aj s montážou? Tovar je na sklade ale do konca roka 2023 ho firma nestihne dodať a namontovať. My účtujeme montáž a tovar osobitne. Okná účtujeme 311/604,343 a montáž účtujeme 311/602,343 (ak si ju niektorí objednajú). Čo urobiť na konci roka? Máme ten tovar, ktorý je aj s montážou presunúť v roku 2023 z účtu 504 na účet 501 (vyčísliť to ako jednotlivé zákazky metódou nulového zisku) a v roku 2023 účtovať výnosy zo zákazky 316/606? 2.1 Alebo tovar v roku 2023 ostane na sklade (132/504) a dodanie tovaru vrátane montáže jednotlivým zákazníkom vyfakturujeme až keď tovar reálne dodáme a namontujeme t.j. v roku 2024: 311/602,604 a v roku 2023 budeme evidovať len zálohy na účte 324 ? 3. A čo zo zálohami, ktoré sme zaplatili zahraničnému dodávateľovi na základe predfaktúry, a na ktoré neboli ešte vystavené došlé faktúry, pretože tovar nám ešte reálne nedodali? 3.1 Evidujem tieto zálohy na konci roka na účte 314 a ak mi reálne dôjde tovar v roku 2024 budem účtovať na účet 504/321 a vysporiadam zálohu 321/314? Alebo sa robia nejaké úpravy v roku 2023 napr. cez účet 326 alebo 323?

Naši zamestnanci sú vysielaní na pracovné cesty do Česka, zväčša sú to jednodňové cesty, pri ktorých sa im neposkytuje záloha. Pri vyúčtovaní pracovnej cesty sme sa dohodli, že náhrady im budú preplatené v mene EUR. Zároveň máme v smernici dohodnuté, že deň uskutočnenia účtovného prípadu, je deň predloženia vyúčtovania pracovnej cesty. Zaujíma ma, aký kurz sa má použiť:

A) ak sa zamestnancovi neposkytne preddavok na pracovnú cestu: - stravné - 600 CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? - úhrada parkovného plateného v hotovosti v mene CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? - úhrada cestovného plateného v hotovosti v mene CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu?

B) zamestnancovi sa poskytne preddavok na pracovnú cestu v mene EUR - stravné - 600 CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? - úhrada parkovného plateného v hotovosti v mene CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu? - úhrada cestovného plateného v hotovosti v mene CZK - použijem kurz k prvému dňu v mesiaci alebo kurz z predchádzajúci dňu uskutočnenia účtovného prípadu?

Platiteľ podľa § 4 prenajíma nebytový priestor zdaniteľným osobám. V zmluve je uvedená mesačná suma nájomného samostatne (podľa dohody strán a podľa m2). Pri nájme platiteľ v tomto prípade sa môže rozhodnúť, že nájom oslobodí podľa § 38 ods. 3 a 5 zákona o DPH alebo zdaní. Takže toto je jasné. Samotný nájom pravdepodobne oslobodí. Spolu s nájomným bude nájomca uhrádzať mesačne aj preddavkové platby za služby poskytované s nájmom, zjednodušene energie. Takže každý mesiac nájomcovia vlastne budú platiť paušálnu sumu za energiu a raz ročne, na konci roka sa energia vyúčtuje na základe skutočnej spotreby (takto je to uvedené aj v zmluve). Tu sme sa stretli s rôznymi názormi. Otázkou je, že pri refakturácií týchto mesačných preddavkových platieb za energie vzniká prenajímateľovi daňová povinnosť 20 % každý mesiac (takže ak keď oslobodí samotný nájom, tu pri energiách musí fakturovať mesačne s DPH, lebo to oslobodené nie je) a vykonanie vyúčtovania je potom považované za opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH, alebo v tomto prípade sa nejedná o presnú spotrebu energií a máme postupovať inak? 

Chcela by som sa informovať na problematiku poskytovania preddavkov podľa § 19 zákona č. 523/2004 Z. z., a to konkrétne: V § 19 ods. 8 sa uvádza „Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov...“. Moja otázka znie, či stačí, ak plnenie (služba je poskytovaná na obdobie jedného roka) začne v lehote do troch mesiacov od poskytnutia preddavku v plnej sume alebo môžem poskytnúť preddavok len na alikvótnu časť z celkovej sumy (teda na obdobie troch mesiacov), ak je plnenie služby nastavené na dlhšiu dobu ako tri mesiace. Taktiež sa chcem opýtať na názor definície preddavku. V publikácii Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy Komentár (Harušťáková, 2016) autorka tvrdí, že poskytnutie vo výške 100 % záväzku pred uskutočnením plnenia nie je preddavkom. V danom prípade vraj nie je následne čo zúčtovať, nakoľko zúčtovacia faktúra je vystavená na 0 € a nemožno teda hovoriť o preddavku. Stotožňujete sa s daným názorom?

Ak si urobím zmluvu na odber nafty, žiadajú vopred vyplatiť preddavky na ich účet a z tých preddavkov potom odpočítavajú čerpanú naftu. Mám teda preddavkovú faktúru na 200 € a potom mi príde faktúra, kde je stav na účte 700 - 200 preddavok, zostáva na čerpanie 500. Pritom Fa koncová je 0. 

Platiteľ DPH (§ 4) podpísal cca pred 3 mesiacmi zmluvu s platiteľom DPH (§ 4) o dodávke kotla s montážou na Slovensku (stavebná čnnnosť). Odberateľ uhradil zálohu, na ktorú dodávateľ vystavil daňový doklad s prenosom daňovej povinnosti, keďže išlo o stavbnú činnosť. Odberateľ chce zmeniť zmluvu tak, že prakticky kúpi len kotol bez montáže a stavebnej činnosti, teda kúpi len obchodný tovar. Ako treba vysporiadať DPH na zálohu pred 3 mesiacmi, keďže vtedy bol vystavený daňový doklad na prenos DPH? Dodávateľ vôbec netušil, ako sa situácia zmení.

Naša firma plánuje v blízkej budúcnosti prejsť na vyplácanie záloh na služobné cesty bezhotovostnou formou / na účet zamestnanca. Chcela by som poprosiť o radu, ako postupovať v prípade, že budeme musieť zamestnancovi vyplatiť cestovné náhrady v cudzej mene (CZK, USD, CHF, GBP...)? Platby zo strany firmy budú zamestnancovi v tomto prípade prerátané zákonom stanoveným kurzom a vyplácané v mene EUR. Chceme sa uistiť, či bude tento postup z našej strany korektný, pripadne, ako by to firma mala opatriť.

Forma podnikania - pravnicka osoba, a.s., banka, platiteľ DPH s koeficientom podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu. V prípade, že je zamestnanec držiteľom firemnej platobnej karty, musí mať spravenú písomnú dohodu o tom, že je to forma poskytnutého preddavku na zahraničnú pracovnú cestu a v prípade, že s ním pôjde na ZPC kolega, ktorý nie je držiteľom karty, môže mať tiež spravenú písomnú dohodu o tom, že táto firemná karta je forma poskytnutného preddavku aj pre neho alebo tento zamestnanec musi mať vyplatený preddavok na ZPC, prip. je mozne so zamestnancom pred ZPC spisať dohodu že nechce preddavok na ZPC? 

Takže v predošlej otázke: meranie a faktúra za skutočne dodanú elektrickú energiu (môžeme to nazvať aj vyúčtovacou faktúrou) je mesačná. (Tj. nie ročná). Požadované preddavky sú tiež mesačné. Pri predošlej otázke ešte mi začal vadiť Zápis zo 13. zasadnutia Komisie DPH. (2014.06.27) Presnejšie táto veta: vyúčtovacia faktúra vyhotovená v mesiaci nasledujúcom po skončení fakturačného obdobia (tu máme mesačné meranie a mesačné fakturovanie skutočnej spotreby, avšak je prijatá aj záloha) sa nepovažuje za riadnu faktúru. Vyúčtovacie faktúry majú byť zahrnuté do DPH priznania do obdobia v ktorom boli vyhotovené (par. 25/53 zákona o DPH), do KV C1, C2. Takže zálohová platba do 01/2022 a vyúčtovacia faktúra do 02/2022 uvedeným spôsobom. Riešenie by mohlo byť, že: 1., Upustili by sme od záloh a mesačne by sa fakturovala len skutočná spotreba (takže faktúra by bola len za skutočne dodanú elektrinu, táto ide do 01/2022, riadok A1 KV) 2., Vyúčtovacia faktúra by bola vystavená vždy posledný deň aktuálneho mesiaca (teraz 31.01.2022). Tým pádom táto vyúčtovacia faktúra by vlastne bola faktúrou za skutočne dodanú energiu. Ak je to potrebné, záloha sa dá vyčísliť na faktúre (v rámci súhrnnej faktúre 75/1), ak bola poskytnutá (táto súhrnná faktúra za skutočne dodanú energiu ide do 01/2022, riadok A1 KV) 3., neurobíme zmeny a zostane to takto: Zálohová platba do 01/2022 a vyúčtovacia faktúra do 02/2022 uvedeným spôsobom. Sú tieto úvahy správne?