Otázky a odpovede

Starosta obce mal v roku 2010 neoprávnene preplatenú nevyčerpanú dovolenku z roku 2010 (starostom bol a je stále), na chybu sa došlo až teraz pri kontrole v roku 2012. Prepadla mu táto dovolenka z roku 2010, nakoľko ju nečerpal do konca roku 2011, alebo sa mu po vrátení neoprávnenej mzdy za preplatenú nevyčerpanú dovolenku na účet obce vrátia dni nevyčerpanej dovolenky z roku 2010 k vyčerpaniu, napr. rok 2012?

Na každý výrobok máme certifikát, ktorý je platný, pokiaľ výrobok vyrábame (na certifikáte je uvedený len začiatok platnosti). Každoročne sa však výrobok recertifikuje, pričom sa na výrobok nevystaví nový certifikát (keďže je platný prvotný), ale len záverečný protokol, ktorý je potvrdením platnosti certifikátu. Ako máme postupovať z hľadiska zákona o dani z príjmov § 17 ods. 19 písm. g) , t. j. ako máme rozpúšťať náklady do daňových výdavkov pri faktúrach za certifikáciu a recertifikáciu výrobkov?

Slovenska firma platiteľ DPH vystaví dobropis pre obchodného partnera z Nemecka, ktorý je identifikovaný pre DPH v Nemecku.  Dobropis je vystavený bez DPH.  Do ktorého riadku daňového priznania k DPH sa ma uviesť hodnota dobropisu?

Ako sa postupuje od 1. 1. 2019 pri uplatnení sadzby DPH pri predaji nebytového priestoru (showroom), z majetku právnickej osoby, určeného na podnikateľské účely od roku 2004 v celosti fyzickej osobe (nepodnikateľ, neplatiteľ DPH).

Spoločnosť predávala nehnuteľnosť – areál s budovami a pozemkami, kde časť pozemkov je charakterizovaná ako zastavaná plocha (podľa výpisu z LV) a časť pozemkov je charakterizovaná ako Ostatné plochy. U predávaných budov uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie, resp. od prvého použitia. Na základe § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) bolo možné sa pri predaji stavieb a pozemkov pod nimi podľa § 38 ods. 1 rozhodnúť, či ich predávajúci oslobodí alebo zdaní. Predávajúca spoločnosť sa rozhodla predaj budov a stavebných pozemkov pod nimi zdaniť, znamená to, že malo dôjsť k prenosu daň. povinnosti na kupujúceho a faktúra mala byť vystavená bez DPH s poznámkou, že dochádza k prenosu daňovej povinnosti. Keďže predávajúca spoločnosť zistila chybu vo vystavenej faktúre (faktúra vystavená s DPH, DPH odvedená) chce vystaviť storno pôvodnej faktúry a vystaviť novú faktúru, kde uvedie správny režim DPH a prenos daň. povinnosti. Môže vykonať predávajúca spoločnosť takúto opravu?

Vzniká obava z ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH. Avšak podľa nášho názoru k porušeniu § 69 ods. 5 nedošlo, keďže DPH uvedená na faktúre bola aj zaplatená. Je právom daňového subjektu, aby, ak zistí porušenie právnych predpisov na základe nesprávneho výkladu zákona uviedol skutočnosti na pravú mieru. Po vystavení storno faktúry a zároveň vystavení novej správnej faktúry podá predávajú dodatočné daňové priznanie k DPH za mesiac, kedy bola vystavená pôvodná nesprávna faktúra a požiada o vrátenie DPH. Aké ďalšie sankcie predávajúcemu vzniknú? Kupujúci bude musieť na základe novej faktúry odviesť DPH (keďže na základe pôvodnej si iba uplatnil) a podať dodatočné daňové priznanie k DPH za obdobie pôvodného zdaniteľného plnenia. Kupujúcemu bude na základe podaného dodatočného daňového priznania uložená pokuta podľa § 155 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. vo výške 5 % rozdielu. Nedá nám nespomenúť, že takýto spôsob sankcionovania je nesmierne nespravodlivý, keďže nezáleží od počtu dní, za ktoré subjekt neodviedol rozdiel DPH. Či takto učiní na druhý deň po termíne na podanie daňového priznania alebo v lehote štyroch rokov, je sankcia stále rovnaká. Samozrejme, vzniká riziko vykonania daňovej kontroly, čím by sa výška sankcie znásobila. Existujú názory a z vychádzajúc z praxe pri posudzovaní vystavenej DPH u neplatiteľov sa stalo pravidlom, že súdy rozhodli v neprospech vystavovateľa faktúr, t. j. na výstupe u neplatiteľa, ktorý uviedol DPH na faktúre sa DPH dorubila a na vstupe u platiteľa, ktorý si odpočet uplatnil sa nárok na DPH. Keďže ide o rozsudky zo starších období, kedy ešte § 69 ods. 5 uvádzal „neplatiteľa“ ako povinného zaplatiť DPH, ak ju uviedol na daňovom doklade a dnes ide o „každú osobu“, je možné správca dane sa bude snažiť dedukciou neuznávať DPH na výstupe u všetkých zdaniteľných osôb. Avšak vychádzajúc z princípu neutrality DPH nie je možné vyžadovať daň od dvoch subjektov pri jedinom zdaniteľnom plnení a ešte aj uložiť sankciu (v prípade nehnuteľností je cena a teda aj DPH vysoká). V zmysle § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“) sa stavebným pozemkom rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným rozhodnutím na zastavania a tiež pozemok zastavaný stavbou. Keďže podľa Katastra ide v danom prípade o ZASTAVANÉ PLOCHY avšak len na časti pozemku je budova (ktorá je oslobodená aj pozemkom pod ňou), zvyšok predávaných pozemkov týmto charakterizujeme v zmysle DPH ako stavebné a na ne mala byť DPH uplatnená. Takže pri tejto časti predávanej nehnuteľnosti postupovali obidve strany správne. Ďalším druhom predávaných pozemkov v areáli boli trávnaté plochy, ktoré mali byť oslobodené od DPH. Je nutné teda takto podrobne rozčleniť predaj nehnuteľností v danom areáli? Chcem upriamiť Vašu pozornosť na to, že v danom prípade obidva subjekty v dobrej viere odviedli DPH a na druhej strane si uplatnili odpočet a udialo sa tak na základe nesprávneho výkladu novely zákona o DPH a chcú dať skutočnosti z vlastnej iniciatívy do poriadku. Bude uvedený postup subjektom umožnený alebo naozaj predávajúci nemá už viac nárok na vrátenie DPH pri pozemkoch a budovách, kde dochádza k prenosu daňovej povinnosti?

Spoločnosť vlastní osobné vozidlo na lízing od septembra roku 2011 s mesačnými splátkami. Lízingová zmluva trvá do septembra 2014. Predmetné vozidlo spoločnosť mieni postúpiť druhej v mesiaci júl 2013 s tým, že od preberajúcej spoločnosti nežiada odstupné. Ako účtovať prípad v jednej a v druhej firme, a aký dopad bude mať na daň z príjmov v obidvoch spoločnostiach? (Obidve  spoločnosti  sú platitelia DPH a podmienky lízingovej zmluvy nebudú zmenené).

Aké sú práva poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri dodržiavani ordinačných hodin, keď poskytovateľ odambuluje väčšinu ambulantného dňa (napriklad 6 z 10 hodin) a z nepredvidateľných dôvodov (havarijna situácia - porucha dodávky vody, elektriky, choroba, kalamita), alebo z predvidateľných dôvodov (školenie), nie je schopný dodržať ambulantne hodiny a ani nájsť náhradu za seba za túto časť ambulantného dňa (ide najmä o poobedné hodiny, keď už väčšina ambulantných pracovísk nepracuje)?

Firma si dala vyrobiť reklamný banner a letáky, ktoré používa pri organizovaní prezentácií svojich výrobkov. Ako správne zaúčtovať zaobstaranie uvedeného banneru a letákov? Na účet 501 alebo na účet 518?

Spoločnosť sa zaoberá montážou okien a tieniacej techniky (siete proti hmyzu, markízy, a pod.). Tovar nakupuje od dodávateľa a montáže realizujú jej zamestnanci, resp. živnostníci.

Ako je to z hľadiska reklamácie a ich daňovej uznateľnosti, a to v nasledovných prípadoch:

1. Zákazník reklamuje, že okno je krivé - chyba nastala na strane dodávateľa okien, bude spoločnosť od neho žiadať nové okno, ale montáž prevedie sama,  t. j. vzniknú jej ďalšie náklady spojené s montážou zákazky (mzdové náklady, režijné náklady) - sú tieto náklady daňovo uznateľné?
2. Zamestnanci spoločnosti zle zamerajú zákazku a dodávateľ na základe nesprávne vymeranej zákazky dodá nesprávne okná - chyba nastala na strane spoločnosti – sú náklady, ktoré vzniknú s vyriešením uvedenej situácie daňovo uznateľné?
3. Zamestnanci nesprávne namontujú okná (napr. nedoliehajú) - chyba nastala opäť na strane spoločnosti - ako je to s daňovou uznateľnosťou nákladov v tomto prípade?
4. V prípade oneskorenej dodávky firma poskytne zľavu z ceny - je to uznateľné zníženie výnosov?

Možno na uvedené prípady vytvoriť rezervu na reklamácie a následne ju použiť v prípade reklamácií? Bola by táto rezerva daňovo uznateľná v  čase použitia? Nemuselo by sa v tomto prípade skúmať, či dôvod reklamácie vznikol na strane spoločnosti alebo u dodávateľa tovaru? Ako je to z hľadiska DPH?

V roku 2007 sme obstarali stroj od slovenského dodávateľa platiteľa DPH (aj my sme platitelia DPH) v sume 1 190 714 Sk bez DPH. V decembri 2013 sme stroj predali poľskému odberateľovi v sume 5 000 € - dodanie oslobodené od DPH s plnením v PL. Sme povinní, v rámci tohto predaja, upraviť/zaplatiť DPH zo zostatkovej ceny? Zostatková cena k 31. 12. 2012 bola 2 195 €.