Otázky a odpovede


Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Povinnosti obce pri odpredaji šrotu

ID2345 | | PhDr. Jozef Sýkora, MBA

Firma, ktorá má v našej obci prevádzku, buduje novú linku. Po vybudovaní linky, pôvodnú, starú linku bude likvidovať.

Starú linku, alebo železo z nej chce obci odpredať za 1 €. Ide o väčšie množstvo železa. Presné množstvo teraz ešte nevieme určiť. Obec môže toto staré železo (šrot) odovzdať do zberných surovín a získané peniaze za predaný šrot použiť na chod obce.  Musí obec z takto získaných finančných prostriedkov platiť daň z príjmu PO, alebo DPH? Môže obec takto postupovať?

Prepočet DPH pri zmene účelu použitia

ID2614 | | Ing. Marián Drozd

Firma zaradila do používania byty v r. 2013. Pri ich obstaraní si uplatnila 100 % odpočet DPH. V r. 2014 došlo k zmene účelu použitia bytov v dôsledku prenájmu FO /oslobodené od DPH/. Koeficient DPH klesol z 1 na 0,79 % - došlo k zmene použitia. Firma k 31.12.2014 urobila úpravu DPH a vrátila rozdiel do štátnej pokladnice. V r. 2015 bol prepočítaný koeficient 0,85 %. Je potrebné urobiť úpravu DPH každý rok od roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia t. j. 2014? Rozdiel je vo výške 0,06 %. V prípade predaja bytu, pri ktorom došlo k zmene účelu požitia bol do 11/2015 používaný na prenájom fyzickej osobe /oslobodený od DPH/ a následne v novembri 2015 predaný s DPH. DPH bolo v plnej výške odvedené pri predaji. Má firma nárok na vrátenie DPH, ktoré bolo vrátené v dôsledku zmeny účelu použitia za r. 2014?

Prenájom strojov ukrajinskej spoločnosti

ID3941 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská spoločnosť, platiteľ DPH, chce prenajať pracovné stroje (bagre) a osobné automobily, ukrajinskej spoločnosti na práce vo Francúzsku. Ukrajinská spoločnosť je so slovenskou spoločnosťou prepojená cez majiteľov (majiteľ slovenskej spoločnosti má 22,5 % podiel aj v ukrajinskej spoločnosti). Pracovné stroje sa dajú do užívania vo Francúzsku, osobné autá podľa potreby a jednoduchšieho systému zdaňovania z hľadiska zákona o DPH.

1. Ako správne postupovať pri fakturácii (DPH hľadisko)?

2. Ako správne postupovať pri vykazovaní v daňovom priznaní, v kontrolnom výkaze a v súhrnnom výkaze?

3. Ako je to z hľadiska dane z príjmov?

DPH zo zahraničných nákupov v hotovosti

ID2663 | | Ing. Marián Drozd

Keď nakupujeme v zahraničí v hotovosti, napríklad PHL, môžem dať celú sumu bločku (aj s DPH ) do nákladov? Alebo DPH musím evidovať osobitne a je to daňovo neuznateľný náklad?

DPH a konzultačné služby v Poľsku

ID2416 | | Ing. Marián Drozd

Slovenský subjekt zdaniteľná osoba neplatiteľ DPH bude poskytovať poradenské služby v Poľsku. Služby podľa nášho zákona o DPH sú zaradené v § 16 ods.17. 1. Ak slovenský subjekt zdaniteľná osoba neplatca DPH bude poskytovať služby podľa § 16 ods. 17 zdaniteľnej osobe platiteľovi DPH v Poľsku a tiež zdaniteľnej osobe neplatiteľovi  DPH v Poľsku? Môže poskytovať takéto služby aj nezdaniteľnej osobe neplatiteľovi DPH v Poľsku. Čiže sú tri možnosti, ktoré môže slovenský subjekt vykonávať v Poľsku. Ide teraz o to, či tento náš subjekt je povinný postupovať podľa domáceho zákona Poľskej legislatívy o DPH. Domnievame sa, že sa bude musieť zaregistrovať ako platca DPH v Poľsku? Nevieme v akom prípade, len u poľského platiteľa DPH alebo vždy?

Výdavky na získanie noriem a certifikátov

ID2417 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Na každý výrobok máme certifikát, ktorý je platný, pokiaľ výrobok vyrábame (na certifikáte je uvedený len začiatok platnosti). Každoročne sa však výrobok recertifikuje, pričom sa na výrobok nevystaví nový certifikát (keďže je platný prvotný), ale len záverečný protokol, ktorý je potvrdením platnosti certifikátu. Ako máme postupovať z hľadiska zákona o dani z príjmov § 17 ods. 19 písm. g) , t. j. ako máme rozpúšťať náklady do daňových výdavkov pri faktúrach za certifikáciu a recertifikáciu výrobkov?

Predaj nehnuteľnosti a pozemkov z hľadiska DPH

ID2752 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Spoločnosť predávala nehnuteľnosť – areál s budovami a pozemkami, kde časť pozemkov je charakterizovaná ako zastavaná plocha (podľa výpisu z LV) a časť pozemkov je charakterizovaná ako Ostatné plochy. U predávaných budov uplynulo 5 rokov od prvej kolaudácie, resp. od prvého použitia. Na základe § 69 ods. 12 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) bolo možné sa pri predaji stavieb a pozemkov pod nimi podľa § 38 ods. 1 rozhodnúť, či ich predávajúci oslobodí alebo zdaní. Predávajúca spoločnosť sa rozhodla predaj budov a stavebných pozemkov pod nimi zdaniť, znamená to, že malo dôjsť k prenosu daň. povinnosti na kupujúceho a faktúra mala byť vystavená bez DPH s poznámkou, že dochádza k prenosu daňovej povinnosti. Keďže predávajúca spoločnosť zistila chybu vo vystavenej faktúre (faktúra vystavená s DPH, DPH odvedená) chce vystaviť storno pôvodnej faktúry a vystaviť novú faktúru, kde uvedie správny režim DPH a prenos daň. povinnosti. Môže vykonať predávajúca spoločnosť takúto opravu?

Vzniká obava z ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH. Avšak podľa nášho názoru k porušeniu § 69 ods. 5 nedošlo, keďže DPH uvedená na faktúre bola aj zaplatená. Je právom daňového subjektu, aby, ak zistí porušenie právnych predpisov na základe nesprávneho výkladu zákona uviedol skutočnosti na pravú mieru. Po vystavení storno faktúry a zároveň vystavení novej správnej faktúry podá predávajú dodatočné daňové priznanie k DPH za mesiac, kedy bola vystavená pôvodná nesprávna faktúra a požiada o vrátenie DPH. Aké ďalšie sankcie predávajúcemu vzniknú? Kupujúci bude musieť na základe novej faktúry odviesť DPH (keďže na základe pôvodnej si iba uplatnil) a podať dodatočné daňové priznanie k DPH za obdobie pôvodného zdaniteľného plnenia. Kupujúcemu bude na základe podaného dodatočného daňového priznania uložená pokuta podľa § 155 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. vo výške 5 % rozdielu. Nedá nám nespomenúť, že takýto spôsob sankcionovania je nesmierne nespravodlivý, keďže nezáleží od počtu dní, za ktoré subjekt neodviedol rozdiel DPH. Či takto učiní na druhý deň po termíne na podanie daňového priznania alebo v lehote štyroch rokov, je sankcia stále rovnaká. Samozrejme, vzniká riziko vykonania daňovej kontroly, čím by sa výška sankcie znásobila. Existujú názory a z vychádzajúc z praxe pri posudzovaní vystavenej DPH u neplatiteľov sa stalo pravidlom, že súdy rozhodli v neprospech vystavovateľa faktúr, t. j. na výstupe u neplatiteľa, ktorý uviedol DPH na faktúre sa DPH dorubila a na vstupe u platiteľa, ktorý si odpočet uplatnil sa nárok na DPH. Keďže ide o rozsudky zo starších období, kedy ešte § 69 ods. 5 uvádzal „neplatiteľa“ ako povinného zaplatiť DPH, ak ju uviedol na daňovom doklade a dnes ide o „každú osobu“, je možné správca dane sa bude snažiť dedukciou neuznávať DPH na výstupe u všetkých zdaniteľných osôb. Avšak vychádzajúc z princípu neutrality DPH nie je možné vyžadovať daň od dvoch subjektov pri jedinom zdaniteľnom plnení a ešte aj uložiť sankciu (v prípade nehnuteľností je cena a teda aj DPH vysoká). V zmysle § 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v z. n. p. (ďalej len „stavebný zákon“) sa stavebným pozemkom rozumie časť územia určená územným plánom obce alebo územným rozhodnutím na zastavania a tiež pozemok zastavaný stavbou. Keďže podľa Katastra ide v danom prípade o ZASTAVANÉ PLOCHY avšak len na časti pozemku je budova (ktorá je oslobodená aj pozemkom pod ňou), zvyšok predávaných pozemkov týmto charakterizujeme v zmysle DPH ako stavebné a na ne mala byť DPH uplatnená. Takže pri tejto časti predávanej nehnuteľnosti postupovali obidve strany správne. Ďalším druhom predávaných pozemkov v areáli boli trávnaté plochy, ktoré mali byť oslobodené od DPH. Je nutné teda takto podrobne rozčleniť predaj nehnuteľností v danom areáli? Chcem upriamiť Vašu pozornosť na to, že v danom prípade obidva subjekty v dobrej viere odviedli DPH a na druhej strane si uplatnili odpočet a udialo sa tak na základe nesprávneho výkladu novely zákona o DPH a chcú dať skutočnosti z vlastnej iniciatívy do poriadku. Bude uvedený postup subjektom umožnený alebo naozaj predávajúci nemá už viac nárok na vrátenie DPH pri pozemkoch a budovách, kde dochádza k prenosu daňovej povinnosti?

Postúpenie lízingu

ID1730 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť vlastní osobné vozidlo na lízing od septembra roku 2011 s mesačnými splátkami. Lízingová zmluva trvá do septembra 2014. Predmetné vozidlo spoločnosť mieni postúpiť druhej v mesiaci júl 2013 s tým, že od preberajúcej spoločnosti nežiada odstupné. Ako účtovať prípad v jednej a v druhej firme, a aký dopad bude mať na daň z príjmov v obidvoch spoločnostiach? (Obidve  spoločnosti  sú platitelia DPH a podmienky lízingovej zmluvy nebudú zmenené).

Švajčiarska spoločnosť a obchodovanie v rámci EÚ

ID2247 | | Ing. Marián Drozd

Švajčiarska spoločnosť, ktorá je platiteľom DPH vo Švajčiarsku, získala zaujímavú zákazku v Rakúsku. Podstatou zákazky je nákup počítačov z Nemecka a ich následný predaj do Rakúska. Nemecká firma, dodávateľ počítačov, vystavuje faktúru s nemeckou DPH. Počítače sú zaslané do sídla švajčiarskej spoločnosti, ktorá ich následne predá do Rakúska. Má švajčiarska spoločnosť povinnosť uhradiť clo a švajčiarsku DPH pri dovoze tohto tovaru? Vznikne tejto spoločnosti nárok na vrátenie uhradenej DPH po dodaní tovaru rakúskemu odberateľovi?

Daňová uznateľnosť reklamácie

ID993 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Spoločnosť sa zaoberá montážou okien a tieniacej techniky (siete proti hmyzu, markízy, a pod.). Tovar nakupuje od dodávateľa a montáže realizujú jej zamestnanci, resp. živnostníci.

Ako je to z hľadiska reklamácie a ich daňovej uznateľnosti, a to v nasledovných prípadoch:

  1. Zákazník reklamuje, že okno je krivé - chyba nastala na strane dodávateľa okien, bude spoločnosť od neho žiadať nové okno, ale montáž prevedie sama,  t. j. vzniknú jej ďalšie náklady spojené s montážou zákazky (mzdové náklady, režijné náklady) - sú tieto náklady daňovo uznateľné?
  2. Zamestnanci spoločnosti zle zamerajú zákazku a dodávateľ na základe nesprávne vymeranej zákazky dodá nesprávne okná - chyba nastala na strane spoločnosti – sú náklady, ktoré vzniknú s vyriešením uvedenej situácie daňovo uznateľné?
  3. Zamestnanci nesprávne namontujú okná (napr. nedoliehajú) - chyba nastala opäť na strane spoločnosti - ako je to s daňovou uznateľnosťou nákladov v tomto prípade?
  4. V prípade oneskorenej dodávky firma poskytne zľavu z ceny - je to uznateľné zníženie výnosov?

Možno na uvedené prípady vytvoriť rezervu na reklamácie a následne ju použiť v prípade reklamácií? Bola by táto rezerva daňovo uznateľná v  čase použitia? Nemuselo by sa v tomto prípade skúmať, či dôvod reklamácie vznikol na strane spoločnosti alebo u dodávateľa tovaru? Ako je to z hľadiska DPH?