Otázky a odpovede

Daňovník prevádzkuje predajňu textilu. V súvislosti so zmenou svojej podnikateľskej stratégie sa rozhodne, že v tejto predajni zmení sortiment a zmení túto predajňu na predajňu kníh.

Daňovník kúpil v januári 2009 počítač v obstarávacej cene 900 €. Ide síce o majetok s hodnotou nižšou ako je hranica pre zaradenie do dlhodobého hmotného majetku, jeho doba použiteľnosti je však dlhšia ako jeden rok, preto sa daňovník rozhodol účtovať o tomto majetku na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a odpisovať ho. Podľa vypracovaného odpisového plánu bude daňovník počítač odpisovať 3 roky v rovnomerných čiastkach po 25 € mesačne. Pretože počítač nespĺňa podmienky pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného podľa § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP"), nemožno ho v roku 2009 daňovo odpisovať. Daňovým výdavkom v tomto prípade budú účtovné odpisy vo výške 300 € (25 x 12), a to v súlade s § 2 písm. i) a § 17 ods. 1 ZDP.

V roku 2010 vykonal daňovník na počítači technické zhodnotenie v sume 1 750 €. Po vykonaní technického zhodnotenia prevýši obstarávacia cena sumu 1 700 € (900 € + 1 750 € = 2 650 €), tým sa počítač stáva hmotný majetok odpisovaným podľa § 22 ods. 2 ZDP. Daňovník zaradí počítač do 1. odpisovej skupiny a od roku 2010 bude uplatňovať na účely dane z príjmov daňové odpisy zo vstupnej ceny 2 650 € až do úplného odpísania.

Podnikateľ A kúpil malú budovu skladu za celkovú obstarávaciu (vstupnú) cenu vo výške 1 700 €. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. ide o hmotný majetok, ktorý podnikateľ A zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a bude ho odpisovať. Výdavky na obstaranie tejto budovy teda nie sú daňovo uznaným výdavkom.

Podnikateľ B rovnako potreboval zvýšiť svoje skladové priestory, a preto vykonal prístavbu svojej existujúcej nehnuteľnosti. Výdavky na túto prístavbu boli vo výške 1 700 €. Pretože tieto výdavky neprevýšili zákonnú čiastku 1 700 €, nejde o technické zhodnotenie, a podnikateľ B teda uplatní tieto výdavky ako daňovo uznané.

Daňovník vykonal stavebnú úpravu na svojej nehnuteľnosti. Výdavky na túto úpravu boli v celkovej výške 1 650 €.

Spoločnosť realizovala vo vlastnej réžii výstavbu skladových priestorov. V júni 2010 rozhodla o zrušení rozostavanej investície, nakoľko došlo k jej rozsiahlemu poškodeniu a rozostavanú budovu nemala poistenú. V súčasnosti rokuje o predaji rozostavanej budovy. Je potrebné daň z pridanej hodnoty odpočítavanú počas výstavby vrátiť? A ako bude postupovať z pohľadu účtovníctva?

Podnikateľ – platiteľ dane z pridanej hodnoty havaroval s osobným automobilom zahrnutým v jeho obchodnom majetku. Na vozidle vznikla škoda vo výške 5 600 € (hodnota opravy bez DPH), pričom poisťovňa uhradila poistné plnenie 5 320 €. Ako je potrebné postupovať z pohľadu účtovníctva a aký režim DPH uplatniť v tejto situácii?

Z firmy bol odcudzený hmotný majetok. V tom istom mesiaci, kedy došlo ku krádeži, polícia páchateľa chytila, zaistila všetky ukradnuté predmety. Tieto odcudzené veci zatiaľ nevrátila, nakoľko budú predmetom dokazovania. Je firma povinná odviesť daň z ukradnutých predmetov, aj keď je zrejmé, že polícia všetko zaistené vráti, len zatiaľ nie je známe kedy?

Spoločnosť si v roku 2002 zakúpila strojné zariadenie v cene 246 000 Sk, z čoho 200 000 Sk bola hodnota zariadenia a 46 000 Sk tvorila 23 % daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH"). V roku 2002 spoločnosť toto zariadenie zaradila ako hmotný investičný majetok do 2. odpisovej skupiny so vstupnou cenou 200 000 Sk. V apríli 2010 bolo toto zariadenie spoločnosti odcudzené.

Platiteľ dane v máji 2009 kúpil úžitkový automobil v cene bez dane 50 000 €, daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") 19% 9 500 €. Daň si odpočítal v plnej výške. Platiteľ dane sa rozhodol použiť rovnomerné odpisovanie a uplatnil do nákladov za rok 2009 odpisy vo výške 12 500 €. V máji 2010 došlo ku krádeži tohto automobilu. Akú sumu DPH je povinný vrátiť?

Areál firmy bol zaplavený počas povodní. Po neskoršej obhliadke všetkých budov a stavieb statikom bolo rozhodnuté, že je potrebné jednu stavbu odstrániť. Firma rozhodla, že poškodenú stavbu odstráni a na jej mieste vybuduje novú. Stavba bola pôvodne nadobudnutá ako nepeňažný vklad, pričom cena stavby uznaná na účely nepeňažného vkladu bola vo výške 120 000 €. Účtovná zostatková cena zlikvidovanej stavby je 100 000 €, daňová zostatková cena je 89 000 €. Búracie práce vykonal dodávateľ za 4 500 €, materiál získaný z búracích prác bol odvezený na verejnú skládku. Ako sa má firma vysporiadať s daným prípadom z hľadiska účtovníctva a dane z príjmov?