Otázky s vecným pojmom: Technické zhodnotenie

Potrebovala by som poradiť v nasledovnej veci: základná škola s materskou školou má faktúru od dodávateľa na stavebné práce - rekonštrukcia chodby v MŠ v sume 2148,52 Eur. Dali sme na obec žiadosť o preplatenie sumy obcou. Oni súhlasia, dajú nám to ako kapitálový výdavok. Robím úpravu rozpočtu a neviem akú správnu ekonomickú klasifikáciu použiť, keďže nám to (vrátane ekonómky obce) celkom nesedí na rekonštrukciu a na modernizáciu už vôbec( keďže reálne sa vymenila len stará dlažba za novú), ale zatiaľ sme dali 717002. A v súvislosti s tým ešte jedna otázka: dať to do majetku ako technické zhodnotenie pavilónových budov ZŠ ?

Na administratívnej budove bola vykonaná hĺbková injektáž - t. j. spevnenie podložia múrov a ich častí injektovaním, použitím technológie hĺbkovej injektáži. Práce sa vykonali na základe obhliadky budovy, kedy sa zistilo, že pod základovým telesom je nesúdržná zemina a kvôli tomu vznikajú praskliny na stene a sadá budova. Aby sa mohlo zabrániť ďalším majetkovým ujmám, bolo nutné spevniť podložie pod poškodenými stenami. Ide v takomto prípade o opravu - je možné účtovať priamo do nákladov? Alebo ide o technické zhodnotenie budovy? Hodnota vykonaných prác bola viac ako 1 700 €.

Sme dopravná spoločnosť, máme vlastné automobily. Jedna firemná dodávka sa nám pokazila a to tak, že sme museli vymeniť celý motor, inak bol automobil nepojazdný. Dodávka sa odpisuje 4 roky, ešte nie je odpísaná. Nový motor stál 7 000 €. Kúpili sme ho ako súčiastku a opravili si to sami našimi zamestnancami. Otázka znie, či môžeme daný motor zaúčtovať priamo do spotreby. Alebo či treba ponížiť vstupnú cenu automobilu o starý motor a následne navýšiť o nový motor a pokračovať v odpisovaní. O technické zhodnotenie vozidla sa nejedná, daný motor má rovnaké funkcie ako pôvodný. Auto už nebolo v záručnej lehote.

Spoločnosť ( tuzemský platiteľ DPH)- realizuje rekonštrukčné práce na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke v tuzemsku, ktorú má vo vlastníctve. Nehnuteľnosť mala pred začatím rekonštrukčných prác nulovú zostatkovú hodnotu účtovnú aj daňovú (1. krát kolaudovaná v roku 1974). Spoločnosť budovu pred rekonštrukciou používala na plnenia oslobodené od dane (zdravotnícka činnosť) ale aj plnenia zdanené (reštauračná činnosť, prenájom), tzn. pri odpočte DPH na vstupe uplatňovala plný odpočet, koeficient, alebo bez nároku podla charakteru plnení. Budovu po ukončení technického zhodnotenia (modernizácii) plánuje predať bezprostredne po kolaudácii rekonštrukčných prác inej spoločnosti (platiteľovi DPH)- kupujúcej, ktorá je tuzemskou závislou osobou (ekonomické prepojenie) so spoločnosťou. Spoločnosť sa rozhodla zdaniť dodanie stavby podľa § 38 ods. 1.

A) Je splnená časová podmienka podľa § 38 ods. 1 a dochádza k prenosu daňovej povinosti na kupujúceho podľa § 69 ods. 12?

B) Má spoločnosť (predajca) nárok na plný odpočet DPH z rekonštrukčných prác (realizovaných dodávateľskou firmou- tuzemským platiteľom DPH, ak sa rozhodla predaj stavby zdaniť podľa bodu A) a ak počas rekonštrukčných prác budovu nevyužívala, tzn. nedochádzalo k žiadnym plneniam (zdaniteľným ani oslobodeným)?

Vlastníme výrobnú halu s kancelárskymi priestormi, ktorú máme zaradenú v odpisovej skupine 5 na 20 rokov. Časť výrobnej haly sme prenajali firme, ktorá si postavila v hale kancelárske priestory. Tieto priestory ideme teraz od nich odkúpiť. Nájomca si technické zhodnotenie zaradil do odpisovania na 40 rokov. Faktúra od nájomcu je vystavená ako vstavok do haly - kancelárske priestory na sumu 120 000 €. Môžeme to zaúčtovať ako technické zhodnotenie našej výrobnej haly a navýšiť vstupnú cenu? Výrobnú halu budeme odpisovať ešte 11 rokov. Alebo máme zaradiť technické zhodnotenie samostatne a do akej odpisovej skupiny? Výrobná hala má väčsiu výmeru ako kancelárske priestory.

Podnikateľ A kúpil malú budovu skladu za celkovú obstarávaciu (vstupnú) cenu vo výške 1 700 €. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. ide o hmotný majetok, ktorý podnikateľ A zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a bude ho odpisovať. Výdavky na obstaranie tejto budovy teda nie sú daňovo uznaným výdavkom.

Podnikateľ B rovnako potreboval zvýšiť svoje skladové priestory, a preto vykonal prístavbu svojej existujúcej nehnuteľnosti. Výdavky na túto prístavbu boli vo výške 1 700 €. Pretože tieto výdavky neprevýšili zákonnú čiastku 1 700 €, nejde o technické zhodnotenie, a podnikateľ B teda uplatní tieto výdavky ako daňovo uznané.

Máme evidovanú nehnuteľnosť v majetku spoločnosti. Na tejto nehnuteľnosti sú vykonávané opravy, resp. technické zhodnotenie. Či suma technického zhodnotenia je vyššia ako 1 700 € a teda nemôže ísť priamo do nákladov, vieme až po ukončení účtovného obdobia. Ak nemôže ísť priamo do nákladov, tak zvýšime obstarávaciu cenu nehnuteľnosti. Mesačne odpisujeme 1/240-tinu obstarávacej ceny. Je správne, ak účtovný odpis za mesiace 01-11 bude z obstarávacej ceny nezvýšenej o technické zhodnotenie a odpis za mesiac 12 bude zo zvýšenej obstarávacej ceny? Z daňového hľadiska odpisujeme majetok, ktorý je zaradený k 31. 12. do majetku spoločnosti. Je správne, ak uplatníme daňový odpis zo zvýšenej obstarávacej ceny vo výške 12/240-tín? Ide o budovu, ktorá sa odpisuje 20 rokov.

Do ktorej odpisovej skupiny sa zaradí technické zhodnotenie budovy v prípade prenajatej budovy u prenajímateľa?

Realitná kancelária (platiteľ  DPH) kupuje nehnuteľnost za účelom predaja. Ide o nehnuteľnosť, ktorá spĺňa podmienku oslobodenia od DPH pri predaji, t.j. je 5 rokov od prvej kolaudácie. Realitná kancelária urobila na predmetnej nehnuteľnosti technické zhodnotenie a opravy dodávateľským spôsobom, pričom cena bola fakturovaná s DPH.  Môže z predmetných faktúr za rekonštrukciu a opravy odpočítať DPH a následne nehnuteľnosť predať ako oslobodenú v zmysle § 38 zákona č.222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v. z. n. p.

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce využiť inštitút na základe českého obchodného zákonníka, ktorý sa nazýva odštepenie podniku. Toto odštepenie bude mať taký následok, že (odštepená- oddelená) časť spoločnosti SRO1 (ktorou bude táto nehnuteľnosť na Slovensku) by sa oddelila od SRO1 a zlúčila by sa už s existujúcou spoločnosťou SRO2 (takže novým vlastníkom nehnuteľnosti bude SRO2). Pôvodná spoločnosť SRO1 zostane zachovalá. Slovenský obchodný zákonník nepozná takýto pojem (pozná len rozdelenie, zlúčenie, splynutie). Podľa ustanovenia slovenského § 69 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. „Rozdelenie spoločnosti je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (ďalej len„rozdelenie spoločnosti zlúčením“), alebo na novozaložené spoločnosti, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúcich spoločností.“ Pôvodná spoločnosť teda nemôže byť zachovaná v jej pôvodnej podobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. V zmysle § 5 ods. 1 zákona o DPH, zahraničná osoba, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len vymenované výnimky (v tomto prípade je relevantný §5/1g, tovar a služby oslobodené od dane podľa § 28 až 42). Otázkou je, či aj tomto prípade sa má postupovať podľa § 5 ods. 1 zákona o DPH, alebo hore uvedená transakcia (odštepenie nehnuteľnosti z SRO1 na SRO2) by nemala z pohľadu slovenského zákona o DPH žiadne dopady?