Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Potrebuje starosta súhlas OZ na používanie iného ako služobného vozidla na služobné cesty, ak obec nemá vlastné MV, alebo či potrebuje písomnú dohodu (§ 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách) a ak áno - kto by ju mal podpísať? Podľa mňa právo na cestovné náhrady zakladá zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí v § 6, kde sa uvádza, že "starostovi pri cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie patria cestovné náhrady", takže by mu mali patriť automaticky. § 7 zákona o cestovných náhradách rieši písomnú dohodu zamestnanca so zamestnávateľom, starosta však nie je zamestnanec. Obec nemá vypracovaný žiadny interný predpis v danej oblasti.

Zamestnanec pracuje ako technický pracovník, má pridelené služobné motorové vozidlo, nakoľko miesta výkonov práce sú po celej SR. Nie je však šofér z povolania. Týždennú pracovnú dobu podľa KZ má 37,5 hod. Ak zamestnanec odchádza na pracovnú cestu (podpísané povolenie a súhlas s vyslaním na prac. cestu) z miesta A o 6,00 hod. a vráti sa o 17,30 hod., má nárok na nadčas alebo nie? Zamestnávateľ počíta zamestnancom začiatok pracovnej doby až od času príchodu do miesta B a nie od odchodu z miesta A. Je tento postup zamestnávateľa správny? Zamestnancovi preplatí výšku stravného podľa času A - B - A, no nepriznáva mu odpracovaný čas. Ako môže zamestnanec postupovať? V práci je napr. od 6,00 - 17,30 hod., no preplatené má iba od 9,00 - 14,30 hod. (čas u odberateľa). Zamestnanci majú v autách aj GPS zariadenia. Pri nástupe do zamestnania neboli technickí pracovníci oboznámení s tým, že čas, ktorý strávia šoférovaním, nebudú mať započítaný do pracovného času.

Chcela by som Vás poprosiť o radu ohľadne postupu pri vyúčtovaní cestovných náhrad členov občianskeho združenia. Ide o prepravu členov na športové podujatia, akcie ktoré OZ organizuje. Prepravu zabezpečujú členovia svojimi súkromnými MV. Podľa akého právneho predpisu máme postupovať, ak členovia nie sú zamestnanci OZ? Vzťahuje sa na vyúčtovanie tejto náhrady zákon o cest. náhradách? Ak sa im vyplatí náhrada za dopravu z dotácie, ktorá bola poskytnutá obcou, sú nejaké špecifické podmienky pre zúčtovanie tejto cesty?

Ako účtovať o nákupe PHL v s. r. o. - auto nie je v majetku - je majetkom FO - konateľa. Konateľ je v s. r. o. zamestnancom. Ako vyúčtovať a na akom účte účtovať nákupy PHL a potom vyplatenie zákl. sadzby za každý ubehnutý km? S. r. o. je platiteľ DPH. Čiže DPH nie je nárok, tak sa potom vyúčtováva celkový každý jednotlivý nákup PHL. S. r. o. vedie knihu jázd a predkladá len nákupy PHL, ktoré boli použité na podnikanie a k tomu píše km. Ale čím sa riadiť pri tom, koľko km mal najazdiť na nakúpené PHL ? Použiť účty 501, 512 ...

Komplementár komanditnej spoločnosti – FO, štatutár KS, absolvuje služobné cesty pre komanditnú spoločnosť prenajatým automobilom, od inej súkromnej osoby.  Sú cestovné náhrady komplementára- FO- nákladom KS? Môže si komplementár počítať v cest. náhradách sadzbu základnej náhrady, ak použije požičané auto od inej súkromnej osoby, pričom tento automobil bol kúpený v roku 2015 od s. r. o.? Môže KS do svojich nákladov zahrnúť aj poistné platené za komplementára, ktorý sa inak považuje na účely zákona o sociálnom a zdravotnom poistení za SZČO?

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, platiteľka dane z pridanej hodnoty vysiela zamestnancov na zahraničnúé pracovné cesty. Ako má účtovať vreckové pri týchto pracovných cestách, keďze je to už nenárokovateľná položka? Je to uznaný daňový náklad? Musí vreckové aj zdaniť?

SZČO používa automobil nezaradený v obchodnom majetku na podnikanie (v minulosti bol tento automobil zaradený v majetku a bol odpisovaný). Do 31. 12. 2014 dávala SZČO do daňových výdavkov spotrebované pohonné látky + paušál 0,183 € za prejazdené km. Od 1. 1. 2015 toto však už nie je možné. Akú možnosť má SZČO teraz, ak si neplánuje kúpiť nové motorové vozidlo a zaradiť ho do majetku? Môže doterajšie vozidlo, ktoré má v súkromnom vlastníctve používať na podnikanie a účtovať si do výdavkov len spotrebu pohonných látok, resp. ani toto nie, ak automobil bol už v minulosti zaradený v majetku firmy? Alebo môže opäť tento automobil zaradiť do majetku firmy a účtovať všetko, čo súvisí s používaním automobilu (pohonné látky, opravy, údržbu, poistenie, daň z motor.vozidla)? V akej cene by sa tento automobil zaradil do majetku, ak už raz bol odpísaný a má aspoň 12 rokov? Bude to zostatková cena = 0, resp. reprodukčná cena stanovená odhadom? Jeho zaradenie do majetku by stačilo len prostredníctvom Inventárnej karty DHM? Neviem, či som správne pochopila, že uvedený automobil už nemožno používať na podnikanie, čiže vidím jedinú možnosť preradiť ho do majetku firmy, keďže ide o malého podnikateľa a neplánuje kúpiť ďalšie auto.

Stravovanie zamestnancov máme zabezpečené dovozom jedla z reštaurácie, ktorá nám na základe počtu odobratých jedál vystaví faktúru. My sme platitelia DPH a rozhodujeme sa medzi reštauráciou, ktorá je platiteľom a neplatiteľom DPH? Aký to má dopad?

a) Reštaurácia - neplatiteľ DPH cena jedla = 3,15 € daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,60 € 528/321.  Je účtovanie správne? Z pohľadu DPH, akú DPH máme odviesť, keď zamestnanec vôbec neprispieva na stravu, pre zamestnávateľa je dobrovoľný príspevok nad rámec nedaňový náklad. Aký je základ dane pre DPH? Reštaurácia je neplatiteľ DPH a zamestnávateľ obdržal faktúru bez DPH (žiadna odpočítaná DPH)?

b) Reštaurácia - platiteľ DPH cena jedla = 3,15 € s DPH (ZD=2,63 € a DPH=0,52 €) daňový výdavok = 0,55 x 4,20 = 2,31 € 527/321 soc. fond = 0,24 € 472/321 dobrovoľný príspevok nad rámec 0,08 € 528/321.  V akej výške môžeme DPH odpočítať a akú DPH odviesť? Prosím, uveďte správne zaúčtovanie so sumami.

Prosím o odpoveď na nasledovný problém týkajúci sa väčšiny obcí:

1.) Ako správne (a čo najjednoduchšie) uplatniť zákon o cestovných náhradách v prípade organizácií - poberateľov dotácií z rozpočtu obce? Ide napr. o športové kluby, ktoré preplácajú svojim členom - futbalistom, šachistom, hádzanárom a pod. cestovné na zápasy pri použití vlastného MV. Nie je tu vzťah zamestnanec - zamestnávateľ, ale vznikajú oprávnené nároky na náhradu cestovného. Musí byť vždy doložený cestovný príkaz, údaje z technického preukazu použitého vozidla, doklad o kúpe PHM (prípadne cena PHM zo štat. úradu), alebo sa dajú nejakým spôsobom tieto nároky paušalizovať (napr. stanovením fixnej náhrady na 1 km podľa priemernej ceny PHM za určité vopred stanovené obdobie)?

2.) Ďalej by som sa chcela spýtať na paušalizáciu cestovných náhrad v prípade starostu obce používajúceho súkromné MV. Možno postupovať podľa informácie MF SR o uplatňovaní daňových výdavkov v súvislosti s využívaním súkromného MV a uplatniť paušálne výdavky do výšky 50 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie? Akým iným spôsobom sa môže urobiť paušalizácia pri využívaní MV na rôzne nepravidelné pracovné cesty?

Sme záujmové združenie právnických osôb. V 5/2013 si združenie na Valnom zhromaždení zvolilo Asistenta. V stanovách združenia je uvedené cit.:“ V prípade, že prezident, generálny sekretár a asistent Združenia nie sú v pracovnom pomere, majú aj napriek tomu nárok na refundáciu cestovných náhrad, schválených Predstavenstvom Združenia.“ Až v 06/2014 Valné zhromaždenie schválilo funkciu asistenta za výkonný orgán (prostredníctvom ktorého môže združenie tiež konať) a za tým účelom boli zmenené aj stanovy. Rozhodnutie Okresného úradu o zápise týchto zmien v registri a registrácii nového znenia stanov združenia je právoplatné od 12/2014. Od kedy si môže Asistent vykazovať cestovné náhrady a od kedy sa môžu stať nákladom združenia?