Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín?

2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny?

3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?

Maďarská Kft. posiela svojich zamestnancov pracovať na územie Slovenskej republiky. Zamestnanci budú vykonávať stavebné práce na území SR. Zamestnanci disponujú potvrdením A1, preto všetky odvody (zdravotné a sociálne odvody) platia naďalej v Maďarsku. Obdobie vyslania presiahne 183 dní v roku a preto na základe Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (medzi Maďarskom a Slovenskou republikou) daň zo závislej činnosti musí platitiť zamestnávateľ na Slovensku. Zamestnávateľ (Maďarská Kft.) sa samozrejme registrovala na Slovensku na DIČ. Títo zamestnanci dostávajú od maďarskej firmy aj stravné (za deň), keďže z ich hľadiska sú akoby na pracovnej ceste v zahraničí (na Slovensku). Na Slovensku (na základe slovenských zákonov) okrem základnej mzdy sa musí zdaniť aj príjem zamestnancov z tohto stravného? Prosíme uviesť aj presný zákon, na základe ktorého áno alebo nie.

Zamestnanec spoločnosti si na zahraničnej služobnej ceste hradil stravu prostredníctvom firemnej kreditnej karty. Za predpokladu, že budú zamestnancovi ponížené cestovné náhrady za bezplatne poskytnutú stravu na služobnej ceste, môže spoločnosť predmetný náklad hradený kreditnou kartou spoločnosti považovať za daňový výdavok? Ak áno, je suma vynaloženého nákladu daňovo uznaná v plnej výške?

Sme občianske združenie. Chceme preplatiť cest. náhrady našim hráčom na zápasy. Je možné použiť základnú sadzbu náhrady a namiesto presných výpočtov podľa TP určiť paušálne, napr. 0,117 € na 1 km (tzn. zapracovať do výpočtu náhrady aj očakávanú spotrebu)? Tzn., rozhodnutím výboru oz limitovať výšku nákladov. Samozrejme, predpokladám súhlas druhej strany.

Ako správne zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve nasledovné prípady: - preddavok 1 000,00 CZK pracovníkovi na pracovnú cestu (výmenný kurz banky v deň nákupu a vyplatenia preddavku 26,20) - vyúčtovanie pracovnej cesty, doplatok 800,00 CZK (vým. kurz banky v deň vyúčtovania 26,22).

Zamestnanec bol na pracovnej ceste a pracoval blízko Maďarsko - Slovenských hraníc . Podľa údajov z cestovného príkazu zamestnanec prekročil hranice SR/HU o 23:45 a vrátil sa na druhý deň o 00:30 na územie SR. Má nárok na „ maďarské“ stravné za každý deň, t.j. 2 x 25% z 39 EUR, aj keď celková doba strávená v zahraničí je 45 minút? Zamestnanec bol na pracovnej ceste celkom v jeden deň 24 hodín z toho strávil 1 hodinu v zahraničí a ostatné v tuzemsku. Má nárok tuzemské celodenné stravné t. j. pre pásmo 18-24 hodín a zároveň na ¼ zahraničné stravné t. j. pre pásmo 0-6 hodín ?

Zamestnanec bol na služobnej ceste v Nemecku. Na faktúre za ubytovanie je uvedená samostatne aj hodnota raňajok v cene 12 €. Cestovné náhrady sme za ten deň krátili vo výške 25 % z celodenného stravného pre Nemecko 45 €, t. j. sme mu priznali celodenné stravné v sume 33,75 €. Ako máme postupovať z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. pri položke na faktúre „raňajky“? Je uznaným daňovým výdavkom? Na aký účet máme túto položku zaúčtovať?

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - s.r.o. predal držiteľovi registrácie lieku motorové vozidlo za cenu vyššiu ako bola jeho daňová zostatková cena. Držiteľ registrácie zrazil zrážkovú daň v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov a vyplatil zvyšnú fakturovanú sumu na účet. V zmysle § 21 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami poskytovateľa zdravotnej starostlivosti výdavky vzťahujúce sa k peňažnému i nepeňažnému plneniu prijatému od držiteľa. Znamená to, že zostatková cena vyradeného motorového vozidla nebude daňovo uznaná a poskytovateľ v podstate zaplatí 19 % daň z predajnej ceny? Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti - s.r.o. poskytuje držiteľovi registrácie lieku služby - prenájom reklamnej plochy v ambulancii, prieskum formou vyplnenia dotazníka pacientom v ambulancii, prednášky. Aké náklady k uvedeným príjmov priradiť a akým spôsobom, aby sa vyšlo v ústrety § 21 ods. 2 písm. l). V ambulancii lekár aj vyšetruje pacientov a realizuje prieskum, aj je tam umiestnená reklama. Za ambulanciu platí nájomné a energie. Lekárovi a sestre aj vyplácaná mzda.

Potrebuje starosta súhlas OZ na používanie iného ako služobného vozidla na služobné cesty, ak obec nemá vlastné MV, alebo či potrebuje písomnú dohodu (§ 7 ods. 1 zákona o cestovných náhradách) a ak áno - kto by ju mal podpísať? Podľa mňa právo na cestovné náhrady zakladá zákon o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí v § 6, kde sa uvádza, že "starostovi pri cestách, ktoré súvisia s výkonom funkcie patria cestovné náhrady", takže by mu mali patriť automaticky. § 7 zákona o cestovných náhradách rieši písomnú dohodu zamestnanca so zamestnávateľom, starosta však nie je zamestnanec. Obec nemá vypracovaný žiadny interný predpis v danej oblasti.