Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Konateľ používa firemný automobil na pracovné cesty. Na tomto automobile dochádza aj z domu do práce a z práce domov, nakoľko ráno chodí na stretnutia a večer tiež príchácha neskoro. Je táto cesta z práce a do práce / bydlisko - uznaná ako daňový náklad? Evidencia pracovných ciest je na základe GPS .

Chcela by som sa opýtať, či je potrebné podávať formulár PD A1 za zamestnaca aj pri jednodňových zahraničných pracovných cestách, napr. pri účasti na odbornom seminári, konferencii, rokovaní v zahraničí? 

Zamestnanec, ktorý vycestoval na zahraničnú pracovnú cestu do Švajčiarska, platil počas zahraničnej pracovnej cesty taxík v Švajčiarsku vlastnou platobnou kartou a keďže má bankový účet vedený v mene EUR, zvolil platbu v EUR. Na potvrdení o úhrade taxíka má uvedenú čiastku v obidvoch menách, a teda v CHF aj v EUR. Keďže mu z jeho osobného bankového účtu bola stiahnutá hodnota v EUR, naša otázka je, či môže tento výdavok na zahraničnú pracovnú cestu vyúčtovať v EUR, aby nebol posunom kurzu CHF v strate? Je možné, aby do vyúčtovania zahraničnej pracovnej cesty mimo EÚ použil dve meny? Napríklad stravné a vreckové si nárokuje v CHF a výdavok na taxi v EUR? Je to podľa legislatívy v poriadku, alebo tomu niečo bráni?

Naša firma plánuje v blízkej budúcnosti prejsť na vyplácanie záloh na služobné cesty bezhotovostnou formou / na účet zamestnanca. Chcela by som poprosiť o radu, ako postupovať v prípade, že budeme musieť zamestnancovi vyplatiť cestovné náhrady v cudzej mene (CZK, USD, CHF, GBP...)? Platby zo strany firmy budú zamestnancovi v tomto prípade prerátané zákonom stanoveným kurzom a vyplácané v mene EUR. Chceme sa uistiť, či bude tento postup z našej strany korektný, pripadne, ako by to firma mala opatriť.

Sme akciová spoločnosť, platiteľ DPH, vedieme podvojné účtovníctvo. Mala by som otázku k zabezpečeniu stravovania na služobnej ceste. Zamestnancovi na služobnej ceste zabezpečujeme stravovanie. Na faktúre je obed vyčíslený na 15 EUR bez DPH. Doteraz sme postupovali tak, že do daňových výdavkov sme si uplatnili 40 % zo stravného, tzn. aktuálne 5,48 EUR. Zvyšnú sumu sme zaúčtovali do nedaňových výdavkov. Stretla som sa aj s možnosťou uplatniť do daňových výdavkov celú sumu, ak vzniknutý rozdiel zdaníme zamestnancovi ako nepeňažný príjem. Ktorý postup je správy a ako je to s nárokom na odpočet DPH? Možno DPH odpočítať z celej sumy 15 EUR?

Občianske združenie zriadené podľa zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov má v zmysle Stanov zriadené svoje orgány a to Predstavenstvo Republikového výboru , ktoré zasadá 6 x do roka a Republikový výbor, ktorý zasadá 2x do roka. Na zasadaniach v Bratislave sa zúčastňujú členovia týchto orgánov z celého Slovenska, ktorí sú volení najvyšším orgánom občianskeho združenia na 5 rokov. Predstavenstvo RV a Republikový výbor sú najvyššími orgánmi medzi konaniami zjazdov. Prijímajú rozhodnutia, uznesenia, stanoviská, rozdeľujú úlohy, schvaľujú plány práce, a ďalšie kompetencie, ktoré im vyplývajú zo Stanov. Bez ich schválenia nie sú tieto právne úkony platné. Okrem tajomníka, ktorý svoju funkciu vykonáva v pracovnom pomere ako jeden zo štatutárnych orgánov, žiaden iný člen týchto orgánov nemá voči zväzu uzatvorený pracovnoprávny vzťah. To znamená, že ich práca je dobrovoľná, nedostávajú za ňu žiadnu odmenu za čas a úsilie, ktoré poskytujú pre naše občianske združenie. Vzhľadom na náklady súvisiace s cestou na zasadania a späť do miesta bydliska a pobytom v Bratislave im preplácame paušálnu odmenu cestovných náhrad rozdelenú do 6 kategórií podľa vzdialenosti a obtiažnosti dopravy (väčšina zasadaní sa koná v sobotu) a určili sme im paušálnu sumu 15.-€ (miestne cestovné) + hodnota cestovného lístka vlakom .Nepredkladajú žiadne doklady (cestovné lístky). Uhrádza sa im podľa toho, kde je ich miesto trvalého bydliska a vzdialenosti (kilometrov), teda sa určí kategória 1 až 6.

• Sú takéto náklady oprávnenými nákladmi občianskeho združenia prislúchajúce k oslobodeným príjmom?
• Sú príjmy takýmto spôsobom vyplatené jednotlivým členom týchto orgánov oslobodené od dane (ako príjmy z cestovných náhrad)?

Forma podnikania - pravnicka osoba, a.s., banka, platiteľ DPH s koeficientom podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu. V prípade, že je zamestnanec držiteľom firemnej platobnej karty, musí mať spravenú písomnú dohodu o tom, že je to forma poskytnutého preddavku na zahraničnú pracovnú cestu a v prípade, že s ním pôjde na ZPC kolega, ktorý nie je držiteľom karty, môže mať tiež spravenú písomnú dohodu o tom, že táto firemná karta je forma poskytnutného preddavku aj pre neho alebo tento zamestnanec musi mať vyplatený preddavok na ZPC, prip. je mozne so zamestnancom pred ZPC spisať dohodu že nechce preddavok na ZPC? 

Naša firma prešla na vystavovanie cestovných príkazov v elektornickej forme. Chcela by som sa informovať a zároveň poradiť, či sa pri takto vystavených cestovných príkazoch akceptuje, ak zamestnanec podpíše súhlas s vyslaním na služobnú cestu elektronickým podpisom, alebo ho musí len ručne podpísať? A čo v takých prípadoch, ak je cestovný príkaz vystavený v zastúpení referentkou, nakoľko zamestnanec nemá prístup k PC?

Spoločník spoločnosti uhradil letenku za pracovnú cestu 16.12.2021. Pracovná cesta sa začala 29.12.2021 a ukončená bola 10.01.2022. Je spoločnosť povinná účtovať v roku 2021 o cestovných náhradách a o nákladoch budúcich období? (Rozúčtovať cestovné náhrady do dvoch účtovných období 2021 a 2022?)

Ako správne uvádzať v daňovom priznaní za rok 2021 automobily, keď spoločnosť v priebehu roka zmenila sídlo spoločnosti a tým aj EČV? Uvádzať vozidla so starou značkou do zmeny EČV a potom aj s novou značkou? Alebo stačí uviesť vozidlo iba s novou značkou za celý rok? Zároveň sa chcem ešte opýtať ako uviesť používanie súkromného MV na podnikateľské účely, ak zamestnanec použije motorové vozidlo počas niektorých mesiacov, napr. 2/2021, 3/2021, 5/2021?