Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Forma podnikania - pravnicka osoba, a.s., banka, platiteľ DPH s koeficientom podľa zákona o cestovných náhradách má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu. V prípade, že je zamestnanec držiteľom firemnej platobnej karty, musí mať spravenú písomnú dohodu o tom, že je to forma poskytnutého preddavku na zahraničnú pracovnú cestu a v prípade, že s ním pôjde na ZPC kolega, ktorý nie je držiteľom karty, môže mať tiež spravenú písomnú dohodu o tom, že táto firemná karta je forma poskytnutného preddavku aj pre neho alebo tento zamestnanec musi mať vyplatený preddavok na ZPC, prip. je mozne so zamestnancom pred ZPC spisať dohodu že nechce preddavok na ZPC? 

Naša firma prešla na vystavovanie cestovných príkazov v elektornickej forme. Chcela by som sa informovať a zároveň poradiť, či sa pri takto vystavených cestovných príkazoch akceptuje, ak zamestnanec podpíše súhlas s vyslaním na služobnú cestu elektronickým podpisom, alebo ho musí len ručne podpísať? A čo v takých prípadoch, ak je cestovný príkaz vystavený v zastúpení referentkou, nakoľko zamestnanec nemá prístup k PC?

Spoločník spoločnosti uhradil letenku za pracovnú cestu 16.12.2021. Pracovná cesta sa začala 29.12.2021 a ukončená bola 10.01.2022. Je spoločnosť povinná účtovať v roku 2021 o cestovných náhradách a o nákladoch budúcich období? (Rozúčtovať cestovné náhrady do dvoch účtovných období 2021 a 2022?)

Ako správne uvádzať v daňovom priznaní za rok 2021 automobily, keď spoločnosť v priebehu roka zmenila sídlo spoločnosti a tým aj EČV? Uvádzať vozidla so starou značkou do zmeny EČV a potom aj s novou značkou? Alebo stačí uviesť vozidlo iba s novou značkou za celý rok? Zároveň sa chcem ešte opýtať ako uviesť používanie súkromného MV na podnikateľské účely, ak zamestnanec použije motorové vozidlo počas niektorých mesiacov, napr. 2/2021, 3/2021, 5/2021?

Ako postupovať v prípade, ak by som mala zamestnanca na SC v zahraničí, kde je buď hospitalizovaný, alebo nepracuje z dôvodu choroby? Ak by mal na tie dni vystavenú v dochádzke PN, patria mu zo zákona za tie dni diéty? 

Potrebovala by som sa poradiť v oblasti zákona o cestovných náhradách. Mám zamestnancov, ktorí boli vyslaní na služobnú cestu do Srbska. Po návrate šli do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im však vystavili PN-ku už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na diéty za ten deň? 

Zamestnanec absolvoval zahraničnú pracovnú cestu ČR - SRN. Hraničný prechod Kúty prekročil o 9.00 hod. Prvý deň mal rokovanie s obchodným partnerom v severných Čechách. Tu si zabezpečil ubytovanie, na druhý deň po raňajkách, ktoré boli v cene, pokračoval v ceste do Nemecka. Z akého nároku krátiť diéty za poskytnuté raňajky druhý deň v hoteli v Česku? Z diéty v CZK alebo v EUR, ktoré zamestnancovi prináležia za druhý deň ZPC?

Zamestnanca, ktorého vysielame na služobnú cestu do zahraničia a do tuzemska a ubytuje sa v hoteli, ktorý má v cene ubytovania napr. wellness , sauna, raňajky a iné služby. Na fa nie sú rozpísané tieto služby ale len cena za ubytovanie. Na ich webovej stránke je uvedené, že cena je vrátane wellness, sauna, raňajky a iné. Vyplýva zamestnávateľovi povinnosť krátiť tieto služby ako nedaňový náklad a prípadne zamestnancovi ako benefit? Môže si zamestnávateľ sám určiť , že 10 % uzná ako nedaňový náklad a benefit zamestnanca?

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?