Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Ako postupovať v prípade, ak by som mala zamestnanca na SC v zahraničí, kde je buď hospitalizovaný, alebo nepracuje z dôvodu choroby? Ak by mal na tie dni vystavenú v dochádzke PN, patria mu zo zákona za tie dni diéty? 

Potrebovala by som sa poradiť v oblasti zákona o cestovných náhradách. Mám zamestnancov, ktorí boli vyslaní na služobnú cestu do Srbska. Po návrate šli do povinnej karantény. Ich ošetrujúci lekári im však vystavili PN-ku už od dňa príchodu, kedy ešte cestovali domov. Majú v tomto prípade nárok na diéty za ten deň? 

Zamestnanec absolvoval zahraničnú pracovnú cestu ČR - SRN. Hraničný prechod Kúty prekročil o 9.00 hod. Prvý deň mal rokovanie s obchodným partnerom v severných Čechách. Tu si zabezpečil ubytovanie, na druhý deň po raňajkách, ktoré boli v cene, pokračoval v ceste do Nemecka. Z akého nároku krátiť diéty za poskytnuté raňajky druhý deň v hoteli v Česku? Z diéty v CZK alebo v EUR, ktoré zamestnancovi prináležia za druhý deň ZPC?

Zamestnanca, ktorého vysielame na služobnú cestu do zahraničia a do tuzemska a ubytuje sa v hoteli, ktorý má v cene ubytovania napr. wellness , sauna, raňajky a iné služby. Na fa nie sú rozpísané tieto služby ale len cena za ubytovanie. Na ich webovej stránke je uvedené, že cena je vrátane wellness, sauna, raňajky a iné. Vyplýva zamestnávateľovi povinnosť krátiť tieto služby ako nedaňový náklad a prípadne zamestnancovi ako benefit? Môže si zamestnávateľ sám určiť , že 10 % uzná ako nedaňový náklad a benefit zamestnanca?

Právnická osoba vlastní osobné motorové vozidlo, ktoré využíva v podnikaní, nie na súkromné účely. Na niekoľko dní v roku (v júli, v auguste, v novembri) by chcela toto vozidlo požičať inej právnickej osobe, ktorá ho takisto bude využívať na podnikateľské účely. Môže vlastník vozidla uhradiť celú daň z motorových vozidiel a v rámci nájomného alikvotnú časť prefaktúrovať podnikateľovi, ktorý si požičal na určité dni vozidlo? Opravy a údržby vozidla si bude vlastník hradiť sám. Môže PHL si dať do nákladov vlastník vozidla a v rámci nájomného prefaktúrovať podnikateľskému subjektu, ktorý si požičal auto, alebo je správnejšie, aby si ten, kto si auto požičal v rámci cestovných príkazov zúčtoval PHL ako aj paušálnu náhradu 0,193 € za km? Podotýkam, že v obidvoch s.r.o. je ten istý konateľ a aj spolumajiteľ a s.r.o.čky majú vypracovanú smernicu o transferovej dokumentácii.

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Poprosili by sme Vás o odborné usmernenie ako postupovať v danej situácii: Firma má zamestnanca, ktorý má pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely (uplatňuje § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.). Toho času je daný zamestnanec na materskej dovolenke (muž) a súbežné s ním máme uzatvorenú zmluvu ako so živnostníkom na výkon služieb, v ktorej je uvedené, že náklady vzniknuté v súvislosti s prácou znáša naša spoločnosť. Výkon služieb nám fakturuje. V súvislosti s výkonom práce pre našu firmu (ako živnostník) bol na zahraničnej pracovnej ceste s vozidlom našej firmy, ktoré má pridelené aj na súkromné účely. Ako by mal správne podľa zákona postupovať, keď si chce uplatniť vzniknuté výdavky na dané vozidlo (PHL, réžia) a zároveň si naša firma chce uplatniť vzniknuté daňové náklady na vozidlo? Zároveň by sme potrebovali overiť ako s ďalšími nákladmi/výdavkami, ktoré vzniknú s danou pracovnou cestou, ak ich firma vo svojom mene objedná na konkrétne meno živnostníka (napr. letenka, taxi, ubytovanie). Môže si prijatú faktúru z leteckej spoločnosti, ubytovacieho zariadenia, ...naúčtovať priamo do nákladov?

Podľa zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu podľa § 36 zákona o cestovných náhradách. Zamestnanec však preddavok odmietol. Ako má spoločnosť postupovať pri riešení uvedenej skutočnosti?

Konateľ právnickej osoby má dve spoločnosti - s. r. o. a živnosť. Vykonával služobné cesty vo svojej s. r. o. na motorovom vozidle, ktorého vlastníctvom je jeho druhá firma - fyzická osoba SZČO. Daný automobil je zaradený do majetku SZČO a odpisuje sa. V technickom preukaze je písaný na IČO. Môže si konateľ vyúčtovať cestovné náhrady do svojej s. r. o. za daný automobil, ktorý je firemným majetkom živnosti?

Spoločnosť/dcéra v SK má v internej smernici zakotvené: "Náklady spojené s náborom zamestnancov pre slovenskú spoločnosť, ktoré vznikli z dôvodu, že pohovor s možným budúcim zamestnancom (ďalej kandidát) sa koná aj v materskej spoločnosti v DE, znáša dcéra v SK". V praxi sa to spája s preplatením možných cestovných výdavkov, ktoré vzniknú kandidátovi napr. letenka, taxi na/z letiska, v prípade použitia vlastného motorového vozidla kandidáta, nákup PHL. Otázky:

1. Sú uvedené preplatené výdavky kandidátovi (doložené dokladmi) daňovými výdavkami u dcéry v plnom rozsahu?

2. V prípade, ak kandidát cestuje vlastným motorovým vozidlom, má spoločnosť postupovať, tak že prepočíta spotrebu podľa najazdených km podľa TP + amortizácia; alebo môže preplatiť blok za nákup PHL?

3. Vzniká dcére povinnosť za uvedené vozidlo kandidáta, ak preplatí náklady podľa bodu 2.) zaplatiť alikvótnu časť dane z motorových vozidiel?