Otázky a odpovede

Daná je zahraničná firma, registrovaná podľa § 5 zákona o DPH. V decembri vystavila faktúru na tovar so slovenskou, 10 percentnou DPH pre slovenského odberateľa s významnou sumou (ako jedinú faktúru zo slovenského IČ DPH v tom mesiaci). V januári DPH aj zaplatila. Následne zistila, že dodanie tovaru sa netýka územia slovenska, daňová povinnosť vznikla v zahraničí. Firma preto vystavila opravnú faktúru podľa § 71 ods.2 zákona o DPH, ktorou „zrušuje“ pôvodnú faktúru, a vystavila aj riadnu faktúru so zahraničnou IČ DPH dodávateľa. Kedy a ako môže firma žiadať zaplatenú DPH naspäť? Vystavená faktúra nie je dokladom o oprave základu dane podľa § 25, takže spoločnosť nemôže postupovať podľa § 53. V januári firma nedodala tovar ani službu v tuzemsku, takže v januári by nemohla žiadať DPH naspať v slovenskom DPH priznaní, lebo spĺňa podmienky § 55a ods. 2, preto by mala postupovať podľa § 55b. Prípadne v budúcnosti môže žiadať o DPH v mesiaci, ktorom dodala tovar alebo službu v tuzemsku. Alebo by sa malo podať dodatočné daňové priznanie za december, a opravná faktúra priznať v decembri? Lebo minimálne v kontrolnom výkaze by sa to malo priznať v decembri podľa § 78a ods. 2 písm. c), keďže dodanie bol v decembri. V dodatočnom DPH priznaní by išli sumy do riadkov 1 a 2 s mínusom, čím by v podstate vynulovali celé DPH priznanie. Ktoré riešenie je správne?

Sloveská spoločnosť platiteľ DPH (developer) predáva zahraničnej spoločnosti taktiež platiteľovi DPH nehnuteľnosť (byt) v novostavbe skolaudovanej v roku 2014. Zahraničná spoločnosť kupuje tento byt bez alebo z DPH?

Sme občianske zduženie (športový klub). V cieľoch klubu v stanovách máme, okrem iného, aj organizovanie krátkodobých, či dlhodobých športových akcií (sústredenie, tábory...).  Sme povinní z týchto akcií odvádzať dane?

Dodávateľ z CZ nám fakturoval tovar pod IČDPH SK a na faktúre uviedol text - prenesenie daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH č. 222/2004 s účinnosťou od 1. 1. 2016. Nejde o tovar z § 69 ods. 12 zákona o DPH. U uvedeného dodávateľa som zistila, že na Slovensku je registrovaný podľa § 6 zákona o DPH. Je faktúra správne vystavená na našu spoločnosť? Sme platiteľmi DPH podľa § 4 zákona o DPH. Ak je fakturácia správna, kde ju uvádzať v kontrolnom výkaze, a v ktorých riadkoch v daňovom priznaní DPH.

Do akej platovej triedy by som mala byť zaradená ako pedagogický zamestnanec. V roku 2002 som ukončila vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte UCM v Trnave, odbor učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov v kombinácii slovenský jazyk a literatúra - nemecký jazyk a literatúra. 30. 10. 2009 som získala 1. kvalifikačnú skúšku na Univerzita J. Selyeho v Komárne. Témou práce bolo Porovnávanie tradičných a moderných metód vo vyučovaní perfekta - zloženého minulého času v nemeckom jazyku. 0d roku 2003 do roku 2012 som pracovala ako učiteľka na strednej škole. Od roku 2012 pracujem ako učiteľka na základnej škole. Môj pracovný uväzok je 25 hodín. Vyučujem 11 hodín slovenského jazyka a 14 hodín nemeckého jazyka.

Spoločnosť - platiteľ DPH má v majetku pozemok (orná pôda), ktorý nadobudla v roku 2006. Momentálne spoločnosť nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Má záujemcu o kúpu pozemku, a ten chce so spoločnosťou najskôr uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, v ktorej sa spoločnosť zaviaže, že pri uzatvorení kúpnej zmluvy bude pozemok preklasifikovaný na stavebný. Predaj ornej pôdy je oslobodený od DPH (§ 38 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.) – v  tomto prípade v čase podpísania budúcej kúpnej zmluvy je to orná pôda, ale so záväzkom na zmenu pozemku na stavebný.

Ako postupovať pri zaradení elektronickej mostovej zapustenej váhy do odpisovej skupiny? Celkové náklady na obstaranie boli 13 483,50 €. Cena za dodávku, inštaláciu a overenie váhy bola 10 825 €, cena za spodnú stavbu - betón, zemné práce,... 2 658,50 €.

Spoločnosť v roku 2014 predala pozemok. V kúpnej zmluve sa zaviazala k tomuto pozemku vybudovať inžinierske siete do 2 rokov. Cena za tieto inžinierske siete je zahrnutá do celkovej predajnej ceny pozemku (nie je extra špecifikovaná). Spoločnosť už pri predaji predpokladala, koľko ju bude stáť vybudovanie týchto inžinierskych sietí. Vybudovanie inžinierskych sietí bude realizovať do 2 rokov, čiže výdavky k tejto činnosti bude mať v rokoch 2014, 2015, resp. 2016. Predaj pozemku bude mať zaúčtovaný v plnej výške do daňových príjmov roku 2014. Skutočné výdavky, vynaložené do momentu predaja bude mať zaúčtované v daňových nákladoch roku 2014. Ale ako dostane – ako dodrží zásadu vecnej súvislosti? Predpokladané náklady na vybudovanie inžinierskych sietí do daňových nákladov roku 2014? Môže tak urobiť cez účet 323 - Rezerva na nevyfakturované dodávky? Aké iné možnosti má, aby zdanila v roku 2014 "skutočný" zisk z tohto predaja?

Spoločnosť Píla, s. r. o. nadobudla v roku 2010 od spoločnosti Drevári, s. r. o. postúpením za dohodnutú cenu 6 500 € pohľadávku voči podnikateľovi Jánovi Stodolovi v menovitej hodnote 8 000 €. Následne túto pohľadávku postúpila Drevárskemu družstvu za dohodnutú cenu 5 000 €, ktoré za postúpenú pohľadávku zaplatilo dohodnutú sumu v lehote splatnosti ešte v roku 2010.

Od januára je platný zákon č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti. Spoločnosť prijíma platby od nájomníkov aj v hotovosti. Zmluvy majú uzatvorené na dobu neurčitú, v nej určené mesačné nájomné. Spoločnosť podniká v rámci služieb poskytujúcich ubytovanie a prenájom nehnuteľností, ubytovanie sa vedie prostredníctvom elektronickej registračnej pokladnice, nájmy väčšinou cez účet alebo príjmovými a výdavkovými dokladmi. Podľa cit. zákona nevieme, že tí, čo nám platia v hotovosti, či to máme chápať tak, že ak spočítame mesačné splátky za obdobie jedného roka a tie prevyšujú 5 000 eur, nemôžeme toto nájomné prijímať v hotovosti, alebo za aké obdobie sa nemá prijímať platba nad 5000 eur, alebo sa do 5 000 eur môže a zbytok na účet? A obdobie jedného roka - je to kalendárny rok, alebo ak nájomník uzatvorí zmluvu v máji tak od mája tohto roku do apríla budúceho roku, alebo je to počas trvania celého nájomného vzťahu?