Otázky v kategórii: Mzdy

Chcel by som sa spýtať, či obchodná spoločnosť, ktorá je zapísaná v zozname športových organizácii môže prijímať služby dobrovoľníkov a teda či môže uzatvárať zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. V zákone č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, je v § 4 uvedené, kto môže byť vysielajúcou organizáciu a § 5, kto môže byť prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V § 5 obchodné spoločnosti nie sú uvedené, § 6 nie sú však vylúčené. Podľa § 6 môže zmluvu uzatvoriť aj vysielajúca organizácia, ak prijímateľ dobrovoľníckej činnosti. V športovej organizácii, ktorá je však podnikateľský subjekt, by prácu dobrovoľníkov radi využívali pri práci s mládežou, napr. trénovanie alebo rodičom preplácali náklady na cestu na zápas, alebo hradili náhradu za stratu času maximálne vo výške minimálnej mzdy. Je možné takýto mechanizmus v obchodnej spoločnosti uplatňovať? Musí obchodná spoločnosť prihlasovať takýchto dobrovoľníkov ako zamestnancov alebo dohodárov?

Spoločnosť, zamestnávateľ, vypláca svojim zamestnancom stravné lístky pozadu, pričom časť pripadajúcu na zamestnancov zráža pri vypočítanej mzde. Ku koncu zdaňovacieho obdobia, teda k 31. 12. 2019, spoločnosť nemala dostatočný počet stravných lístkov. Spoločnosť zaúčtovala vyplatenie stravných lístkov prostredníctvom výplat za 12. mesiac 2019 ešte k 31. 12. 2019 (časť pripadajúca na zamestnanca a následne časť pripadajúca na zamestnávateľa a časť použitá zo sociálneho fondu). Kedže nemala dostatočný počet stravných lístkov, tak sa dostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny, nakoľko reálne tieto lístky boli zakúpené a vyplatené až v januári 2020. Ako správne vykonať zaúčtovanie stravných lístkov na konci zdaňovacieho obdobia, aby sa nedostala do mínusovej položky na účet 213 - Ceniny? 

Vodič auta na pracovnej ceste dostane pokutu napr. za nedodržanie rýchlosti. Túto pokutu na mieste zaplatí platobnou kartou zamestnávateľa. Ak by aj nezaplatil túto pokutu na mieste, tak by prišla pokuta na meno spoločnosti, nakoľko na nej je evidované vozidlo. Aj v jednom aj v druhom prípade - môže spoločnosť zaúčtovať túto pokutu do svojich nákladov na účet 545? Ak zaplatí túto pokutu, je to nepeňažný príjem pre zamestnanca? Resp., bolo by vhodnejšie evidovať pohľadávku voči zamestnancovi z tohto titulu?

Šéf, ktorý je zároveň zamestnancom sa chce prihlásiť do polročného programu pre zlepšenie kondície a úpravu hmotnosti vrátane komplexného vyšetrenia. Môžeme mu na tento účel poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu? Bude podliehať dani alebo aj odvodom? Bude daňovo uznaný alebo nie?

Ako sa postupuje v prípade preplácania rekreačného pobytu na Slovensku zamestnávateľom v prípade, ak sa musí záloha zaplatiť v 2019 roku a pobyt je až v 2020 roku:

1. Pobyt je objednaný v 2019 roku v sume 400 EUR , prvú zálohovú faktúru požadujú zaplatiť vo výške 70 % pri rezervácii pobytu- to jest v 10/2019 v sume 280,00 EUR. Druhú zálohovú faktúru požadujú zaplatiť 1 mesiac pred nástupom t. j. v 01/2020 v sume 120,00 EUR a nástup na pobyt je v 02/2020. Otázka znie: ako má postupovať firma, v akom období a koľko má zamestnancovi preplatiť?
2. Pobyt je objednaný v 2019 roku v sume 400 EUR, požadujú zaplatiť 100 % zálohu vo výške 400 EUR pri rezervácii pobytu v 2019 roku, ale nástup na pobyt je až v 2020 roku. Tá istá otázka: ako má postupovať firma, v akom období a koľko má zamestnancovi preplatiť?

Ako správne vypočítať dovolenku u zamestnanca, ktorý nastúpil do práce 5. 9. 2019? To, že má nárok na alikvotnú časť dovolenky po odpracovaní 60 dní u zamestnávateľa, resp. za každých 21 odpracovaných dní, to mi je jasné. Ale čo v prípade, že bude mať odpracovaných v tomto roku 60 dní, tak má nárok na 3/12-tiny alebo až 4/12-tiny. Ako sa počíta ten mesiac, v priebehu ktorého nastúpil zamestanec do práce. A dovolenka sa zaokrúhľuje matematicky na celé dni? Alebo na poldeň? 

Maďarská sro-čka má vyslaných zamestnancov na území SK – pracujú na výstavbe nového cezhraničného mosta na rieke Dunaj -v Komárne. Títo zamestnanci boli nahlásení na NIP SK, a doba vyslania /24 mesiacov/ im skončil dňa 30.09.2019. Formulár A1 mali vystavené v Maďarsku, taktiež na dva roky. Odvody do SP a ZP platili do Maďarska, len daň zo závislej činnosti odviedli na SK. Nakoľko vyslanie zamestnancov do členských štátov EU je možné požiadať len na dva roky a výstavba mostu ešte nie je dokončená ako máme v takomto prípade ďalej postupovať? Táto maďarská sro-čka má stálu prevádzkareň -organizačnú zložku aj na SK. 

Pracovník sa stal starobným dôchodcom v roku 2015, ale jeho pracovný pomer trvá do 31. 8. 2019, ktorý ukončuje dvojmesačnou výpovednou dobou. Má tento pracovník nárok na odchodné a v akej výške?

Priznávajú sa spätne roky do odpracovaných rokov za materskú dovolenku (napr. od r. 1985 – r. 1988), ak po ukončení školy zostala žena na materskej dovolenke, nemala nikde uzatvorený pracovný pomer?

Je súčasný zamestnávateľ povinný akceptovať túto skutočnosť – požiadavku zamestnanca na priznanie týchto rokov a zároveň je jeho povinnosťou doplatiť vzniknutý finančný rozdiel?

Započítajú sa spätne aj v Sociálnej poisťovni tieto roky do odpracovaných, tak ako je tomu teraz?

Sme cirkevná organizácia a zamestnávame na dohodu o pracovnej činnosti pani kostolníčku, dôchodkyňu, ktorá si uplatňuje aj odvodovú úľavu. Jej pracovný úväzok je 10 hodín týždenne. Kostolníčka pracuje v čase konania sa cirkevných služieb Božích, t. j. vždy v utorok večer, štvrtok večer a v nedeľu dopoludnia, alebo aj počas sviatku dopoludnia. Príležitostne pracuje aj v sobotu, keď je nahlásený sobáš v kostole. Naša otázka je, či za prácu v sobotu a v nedeľu, alebo vo sviatok jej patrí mzdový príplatok za sobotu, nedeľu a sviatok, keďže sobota je bežný deň pre sobáše v kostole a v nedeľu a vo sviatok je bežný deň pre cirkevné služby Božie v kostole? Čiže možno pre cirkevnú organizáciu považovať tieto dni za bežné, teda uplatniť výnimku bez príplatku za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok?