Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ako je tomu každoročne, bol aj v roku 2021 novelizovaný viacerými zákonmi. Rok 2021 je však špecifický tým, že nebola prijatá žiadna samostatná vládna novela ZDP a v rámci vládnych noviel bol ZDP novelizovaný len v rámci vládnej novely daňového poriadku. Ostatné novely ZDP boli vyvolané zmenami iných zákonov, alebo v jednom prípade ako poslanecká novela.

Oproti minulým rokom ide rozsahom o menej obsiahle novely, ale aj napriek tomu prinášajú niekoľko zmien, ktoré stoja za pozornosť zo strany odbornej verejnosti.

V príspevku prinášame prehľad zmien, ktoré novely ZDP prijaté v roku 2022 prinášajú, predovšetkým s účinnosťou od 1. 1. 2022 a súčasne v texte upozorníme, ktoré zmeny sa týkajú ešte zdaňovacieho obdobia (ďalej len „ZO“) 2021.

Novely ZDP č. 76/2021 Z. z. a č. 416/2021 Z. z.

Finančný príspevok na stravovanie od 1. 3. 2021 [§ 5 ods. 7 písm. b)] (zákon č. 76/2021 Z. z.)

Podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti (túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, okrem zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny).

Zamestnávateľ je teda povinný za podmienok Zákonníka práce zamestnancom:

• zabezpečiť stravovanie vo svojom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo
  • poskytnúť stravovaciu poukážku, alebo
  • poskytnúť finančný príspevok na stravu.

Do nadobudnutia účinnosti novely Zákonníka práce bola podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a až do konca roku 2021 od dane oslobodená bez akýchkoľvek ďalších podmienok strava zabezpečovaná zamestnávateľom len ako nepeňažné plnenie – strava poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (gastrolístky). Zamestnávateľ do konca februára 2021 mohol poskytovať aj finančný príspevok na stravovanie, ale ten bol oslobodený od dane len do výšky podľa Zákonníka práce a len vtedy, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemohol využiť niektorý zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

S účinnosťou od 1. 3. 2021 môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť finančný príspevok na stravovanie od dane oslobodený nielen za podmienky, že zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Teda, oslobodenie od dane finančného príspevku na stravovanie poskytnutého v súlade s § 152 Zákonníka práce, nie je od 1. 3. 2021 podmienené povinnosťou zamestnanca preukázať sa lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečeného zamestnávateľom.

Podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP v znení účinnom od 1. 3. 2021 do 31. 12. 2021 je teda od dane z príjmov oslobodená:

• hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (bez ďalších podmienok) a
• finančný príspevok na stravovanie, len ak je poskytovaný v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce.

Podľa § 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne (je povinný poskytnúť) zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie do výšky podľa Zákonníka práce, ak:

• povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
• zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie,
• zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
• ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (a nie sú to skôr uvedené situácie), je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania:

• prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo
  • poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Každý zamestnávateľ musí určiť primeranú lehotu na výber a minimálnu dobu, počas ktorej je zamestnanec viazaný svojím výberom, najviac však 12 mesiacov.

Podľa § 152 Zákonníka práce zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:

a)      upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

b)     umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

c)      rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce (napr. dohodári, dôchodcovia, konatelia bez pracovného pomeru a pod.).

Ak ide o rozšírenie osôb, ktorým bude zamestnávateľ zabezpečovať stravu podľa § 152 ods. 9 písm.:

• a) a b) Zákonníka práce, títo zamestnanci majú, za splnenia ostatných podmienok Zákonníka práce, možnosť výberu medzi gastrolístkami a finančným príspevkom na stravu,
• c) Zákonníka práce, týmto osobám môže vzniknúť nárok len na hodnotu stravy v nepeňažnej forme (vlastné stravovacie zariadenie, stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa, gastrolístky).

Podľa § 223 ods. 1. Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorými sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov (dohodári).

Nárok na zabezpečenie stravovania dohodárovi vznikne, ak:

1. Má poskytovanie stravovania ustanovené v zmluve – tento dohodár je podľa Zákonníka práce zamestnancom, a teda oslobodenie hodnoty stravy (nepeňažná forma) alebo príspevku na stravu v hotovosti sa riadi rovnakým režimom ako u zamestnancov v pracovnom pomere (až na príspevok zo sociálneho fondu), t. j. má možnosť výberu medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravu.
2. Zamestnávateľ uplatní postup podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíri okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Ak sú dohodári v tomto rozšírenom okruhu osôb, nevzniká im právo výberu medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Vznikne im nárok len na stravovanie zabezpečené zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby), t. j. v nepeňažnej forme. Ak by zamestnávateľ takémuto dohodárovi vyplatil finančný príspevok na stravu, príspevok by nebol poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, a preto by nemohol byť od dane oslobodený podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

(viac sa dočítate na www.daneauctovnictvo.sk)