

ISSN 1339-1429
Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia (ďalej len „zákon o pravidlách riešenia sporov“) je transpozíciou Smernice Rady (EÚ) 2017/1852 z 10. októbra 2017 o mechanizmoch riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia v Európskej únii (ďalej len „smernica o mechanizmoch riešenia sporov“).
Hlavným cieľom smernice o mechanizmoch riešenia sporov je nastavenie pravidiel pre lepšie riešenie situácií, kedy jednotlivé členské štáty vykladajú alebo uplatňujú ustanovenia dvojstranných daňových zmlúv a dohovorov alebo Dohovoru o zamedzení dvojitého zdanenia v súvislosti s úpravou ziskov združených podnikov (90/436/EHS) (ďalej len „dohovor“) rôzne, čo následne, pre daňové subjekty pôsobiace cezhranične, môže predstavovať prekážku daňovej povahy. Preto sa členské štáty rozhodli skoncipovať smernicu, ktorá upravila pravidlá pre mechanizmy, ktorými sa má zabezpečiť účinné riešenie sporov týkajúcich sa výkladu a uplatňovania takýchto dvojstranných daňových zmlúv a arbitrážneho dohovoru Únie, pričom ide najmä o spory, ktoré sa týkajú dvojitého zdanenia príjmov alebo kapitálu. Úlohou smernice o mechanizmoch riešenia sporov je teda vylepšenie existujúcich pravidiel riešenia sporov, aby mohli byť adekvátne využité daňovými subjektmi na jednej strane a členskými štátmi na strane druhej, a zaviesť tak účinný a efektívny rámec na riešenie daňových sporov, ktorým sa zaručí právna istota a vytvorí sa priaznivé prostredie pre investície a na dosiahnutie spravodlivých a efektívnych daňových systémov v Únii.
K smernici o mechanizmoch riešenia sporov bolo prijaté Vykonávacie nariadenie komisie (EÚ) 2019/652 z 24. apríla 2019, ktorým sa stanovuje vzorový organizačný poriadok poradnej komisie alebo komisie pre alternatívne riešenie sporov a vzorový formulár pre oznamovanie informácií týkajúcich sa uverejňovania konečného rozhodnutia v súlade so smernicou Rady (EÚ) 2017/1852.
Zákon o pravidlách riešenia sporov nastavuje základné pravidlá riešenia sporov týkajúcich sa zdanenia, ktorých zámerom je najmä zamedzenie dvojitého zdanenia a zachovanie s tým súvisiacich práv dotknutých daňových subjektov.
Pravidlá stanovené v zákone o pravidlách riešenia sporov sa uplatňujú v troch situáciách:
Primárnou podmienkou aplikácie zákona o pravidlách riešenia sporov je existencia spornej otázky. Spornou otázkou podľa druhej časti tohto zákona je skutočnosť smerujúca k dvojitému zdaneniu, pričom dvojitým zdanením je vyrubenie dane, na ktorú sa vzťahuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, Slovenskou republikou a členským štátom alebo zmluvným štátom, vo vzťahu k rovnakému zdaniteľnému príjmu alebo k majetku, ak vedie k vyrubeniu dodatočnej dane, zvýšeniu daňovej povinnosti alebo k vymazaniu alebo k obmedzeniu strát, ktoré by sa mohli použiť na započítanie voči zdaniteľnému zisku.
Spornou otázkou podľa tretej časti tohto zákona je skutočnosť smerujúca k zdaneniu, ktoré nie je v súlade s ustanoveniami zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a podľa štvrtej časti je to skutočnosť, ktorá je v rozpore so zásadami ustanovenými v dohovore.
Príslušný orgán
Každý členský, resp. zmluvný štát určí, ktorý orgán bude príslušným orgánom na konanie vo veciach sporov týkajúcich sa zdanenia. Príslušným orgánom Slovenskej republiky je Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).
Na konania podľa zákona o pravidlách riešenia sporov sa primerane vzťahuje daňový poriadok. To znamená, že ak niektoré pojmy nie sú definované v tomto zákone alebo, ak niečo zákon o pravidlách riešenia sporov neupravuje, automaticky sa aplikuje daňový poriadok.
Zákon o pravidlách riešenia sporov sa použije na konania začaté na základe:
žiadostí o zamedzenie dvojitého zdanenia na základe dohovoru, ktoré sú podané po 30. júni 2019.
(viac sa dočítate na www.daneauctovnictvo.sk)