Aktuálna téma

Pracovnoprávna ochrana dohodárov

Podľa § 223 až § 228a Zákonníka práce môže zamestnávateľ uzatvárať s fyzickou osobou:

  • Dohodu o vykonaní práce (ďalej len „DVP“) ak rozsah práce nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa.
  • Dohodu o pracovnej činnosti (ďalej len „DPČ“) ak ide o činnosť v rozsahu najviac 10 hod./týždeň, na určitú dobu alebo na neurčitý čas.
  • Dohodu o brigádnickej práci študentov (ďalej len „DBPŠ“) ak ide o prácu v rozsahu najviac 20 hod./týždeň, na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. Priemerný rozsah pracovného času (v priemere najviac 20 hod./týždeň) sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola DBPŠ uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Od 1. 1. 2013 môže zamestnávateľ uzatvoriť DBPŠ s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe DBPŠ možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku.

Dohody sa uzatvárajú výnimočne, ak ide o prácu, ktorej výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v pracovnom pomere, pretože by bol výkon práce z hľadiska záujmov zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov. Uzatvárajú sa nasledovne:

  • DVP vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom,
  • DPČ a DBPŠ, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.

S mladistvým zamestnancom (mladším ako 18 rokov) možno dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.

Dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v z. n. p.

Rovnako, ako aj do 31. 12. 2012, sa na dohody vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce (všeobecné ustanovenia, § 1 až § 40 Zákonníka práce) a šiestej časti Zákonníka práce (ochrana práce, § 146 až § 150 Zákonníka práce). Od 1. 1. 2013 sa podľa § 223 ods. 2 Zákonníka práce na dohody vzťahujú aj ďalšie ustanovenia:

  • Ust. § 85 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (pracovný čas a doba odpočinku). Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Týmto zamestnancom nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas.
  • Ust. § 90 ods. 10 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času.
  • Ust. § 91 Zákonníka práce (prestávky v práci). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec po určitom úseku vykonávanej práce (ak má vykonávať prácu viac ako 6 hodín alebo viac ako 4,5 hodiny v prípade mladistvého zamestnanca) právo na prestávku v práci. Táto sa nebude započítavať do pracovného času.
  • Ust. § 92 Zákonníka práce (nepretržitý denný odpočinok). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec v rámci týždňa minimálny odpočinok najmenej 12 hodín (v prípade mladistvého najmenej 14 hodín) medzi dvoma časovými úsekmi vykonávania práce.
  • Ust. § 93 Zákonníka práce (nepretržitý odpočinok v týždni). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec minimálne 2 dni odpočinku v týždni.
  • Ust. § 94 Zákonníka práce (dni pracovného pokoja). Zabezpečuje sa dodržiavanie zákazu práce v dňoch pracovného pokoja, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a počas sviatkov.
  • Ust. § 95 Zákonníka práce (nočná práca). Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena.
  • Ust. § 98 Zákonníka práce (nočná práca). Zabezpečuje sa platnosť ustanovení pri práci v noci.
  • Ust. § 119 ods. 1 Zákonníka práce (minimálna mzda). Zabezpečuje sa poskytovanie minimálnej mzdy v sume 337,70 €/mesiac a 1,941 €/hod.

Ust. § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) Zákonníka práce (dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci, ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce). Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť dohodára v práci. Za tento čas dohodárovi náhrada odmeny nepatrí.

Viac sa dočítate v článku Ing. Jolany Strýčkovej Zamestnávanie osôb na základe dôhod v roku 2013, ktorého prvá časť bola uverejnená v časopise Dane a účtovníctvo v praxi 6/2013. Druhú časť pripravujeme do letného dvojčísla 7-8/2013.