Príspevok sa zaoberá výpočtom zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe tzv. tretinového systému a výškou nepostihnuteľných súm podľa platnej legislatívy, vrátane praktických príkladov.

Pri výpočte a realizácii zrážok pri výkone rozhodnutia postupuje zamestnávateľ v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v z. n. p. (ďalej len „nariadenie vlády“).

Od 1. 1. 2022 je účinný zákon č. 390/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa uvedené nariadenie vlády. Na základe tejto novely došlo k výrazným zmenám pri výpočte zrážok zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia. Zmenil sa spôsob výpočtu nepostihnuteľnej sumy, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy, osobitne pre uspokojenie neprednostných pohľadávok a osobitne pre uspokojenie prednostných pohľadávok. Okrem toho sa zvýšila suma zvyšku čistej mzdy, pri ktorej končí tretinový systém, pričom pri uspokojení neprednostných pohľadávok si zamestnanec môže uplatniť ako vyživovanú osobu aj osobu, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. 

Zrážky zo mzdy a z iných príjmov na základe núteného výkonu rozhodnutia sa vykonávajú z čistej mzdy povinného. V praxi sa najčastejšie stretávame so zrážkami zo mzdy na uspokojovanie pohľadávok na základe exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo na základe výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov nariadeného justičnou pokladnicou.

Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy môže vykonávať zrážky zo mzdy len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády, pričom základom pre výpočet zrážok zo mzdy je čistá mzda zamestnanca a uplatnenie tzv. tretinového systému. Tretinový systém sa neuplatňuje len v tom prípade, ak ide o vykonanie núteného výkonu rozhodnutia prikázaním iných peňažných pohľadávok než pohľadávky z účtu v banke (podľa § 105 Exekučného poriadku, § 13zi zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v z. n. p.). V takomto prípade povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky a ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu/nariadenia výkonu rozhodnutia, vyplatí ju dlžník povinného (zamestnávateľ) exekútorovi/justičnej pokladnici, len čo sa stane splatnou.

V článku sa budeme venovať výpočtu zrážok zo mzdy a z iných príjmov na základe tretinového systému, pri ktorom možno zrážky zo mzdy vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády. Zamestnávateľ postupuje v týchto krokoch:

1. krok – určí výšku čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že od hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol za príslušný kalendárny mesiac, sa odpočítajú zákonom definované zrážky, t. j. hrubá mzda mínus:

• preddavky na zdravotné poistenie,
• poistné na sociálne poistenie (príp. na sociálne zabezpečenie) a na starobné dôchodkové sporenie,
• preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb.

2. krok – určí zvyšok čistej mzdy, a to tak, že od čistej mzdy zamestnanca sa odpočítajú nepostihnuteľné sumy, t. j. čistá mzda mínus:

• nepostihnuteľná suma na povinného (v praxi zaužívaný aj pojem „základná suma“) a
• nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na manžela/-ku, deti).

Nepostihnuteľné sumy sú zákonom definované čiastky („základné sumy“), ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť. Rozlišujeme nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu. Celková výška nepostihnuteľnej sumy závisí od:

• výšky životného minima, ktorá platí v mesiaci, za ktorý sa zrážky vykonávajú,
• počtu osôb, ktoré povinný vyživuje (deti, manžel/-ka),
• skutočnosti, aký druh pohľadávky je vymáhaný (neprednostná/prednostná pohľadávka, výživné na maloleté dieťa, pokuta za priestupok a pod.),
• skutočnosti, či je povinný poberateľom dôchodkovej dávky (uvedené platí od 1. 11. 2013). 

Spôsob výpočtu nepostihnuteľných súm je ustanovený v nariadení vlády o rozsahu zrážok zo mzdy, podľa ktorého sú nepostihnuteľné sumy uplatňované v nasledujúcej výške:

Príklad č. 1:

Zamestnanec (nie je poberateľom dôchodku) má čistú mzdu vo výške 1 154,86 eur. Ako sa určí zvyšok čistej mzdy s cieľom vymáhania pohľadávky, ak je zamestnanec ženatý a má dve vyživované deti?

Ak sa vymáha neprednostná pohľadávka, zvyšok čistej mzdy sa vypočíta takto:

• Zvyšok čistej mzdy = 1 154,86 – [305,28 + (3x76,32)] = 620,62 €
• Ak sa vymáha prednostná pohľadávka (nejde o výživné na maloleté dieťa):
• Zvyšok čistej mzdy = 1 154,86 – [218,06 + (3x54,51)] = 773,27 €
• Ak sa vymáha prednostná pohľadávka – výživné na maloleté dieťa:
• Zvyšok čistej mzdy = 1 154,86 – [91,58 + (3x38,15)] = 948,83 €

Základné pravidlá pri uplatnení nepostihnuteľných súm

Pravidlo 1

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na dieťa), ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

Pravidlo 2

Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na manželku, dieťa) sa pri uspokojovaní neprednostných pohľadávok uplatní aj na takú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Uvedené od 1. 1. 2022 platí len v prípade, ak ide o uspokojovanie neprednostných pohľadávok (pozri príklad č. 2).

Pravidlo 3

Zvýšenú exekučnú ochranu majú poberatelia dôchodkových dávok podľa § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., t. j. ide o dôchodkové dávky zo starobného poistenia (napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok), dôchodkové dávky z invalidného poistenia (napr. invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok), ďalej poberatelia dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., doplnkového výsluhového dôchodku podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Príklad č. 2:

Zamestnanec (nie je poberateľom dôchodku) má čistú mzdu vo výške 850,92 eur. Ako sa určí zvyšok čistej mzdy s cieľom vymáhania pohľadávky, ak je zamestnanec ženatý a má jedno dieťa, voči ktorému trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného?

Ak sa vymáha neprednostná pohľadávka, zvyšok čistej mzdy sa určí takto:

• Zvyšok čistej mzdy = 850,92 – [305,28 + (2x76,32)] = 393,00 €

Ak sa vymáha prednostná pohľadávka (napr. nedoplatok na dani):

• Zvyšok čistej mzdy = 850,92 – [218,06 + (1x54,51)] = 578,35 €

3. krok – zamestnávateľ uplatní tretinový systém, v ktorom je základom pre výpočet zrážok zvyšok čistej mzdy povinného, t. j. čistá mzda mínus nepostihnuteľné sumy. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je určená ako 3 x 140 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Od 1. 1. 2022 tretinový systém končí pri sume 915,84 eur, t. j. suma do 915,84 eur sa bude deliť na tri tretiny a suma nad 915,84 eur sa už na tretiny deliť nebude – zrazí sa celá a v tejto výške sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy. Zvyšok čistej mzdy (ZČM) môže v praxi dosiahnuť:

• nulovú (mínusovú) hodnotu à zrážky nemožno vykonať,
• kladnú hodnotu < 915,84 € à ZČM sa zaokrúhli na číslo deliteľné tromi, a rozdelí sa na tri tretiny,
• kladnú hodnotu > ako 915,84 € à ŽCM sa rozdelí na dva čiastkové zvyšky čistej mzdy:
• ZČM1 – ide o sumu presne vo výške 915,84 €, a tá sa rozdelí na tri tretiny,
• ZČM2 – ide o sumu nad 915,84 €, ktorá sa už na tretiny nedelí a celá sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy.

(viac sa dočítate na portáli Pracovné právo)