

ISSN 1339-1429
Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) zákonom č. 333/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2015 sprísnila podmienky pri uplatnení pohľadávok do daňových výdavkov. Zmeny sa dotkli najmä pohľadávok, ktoré nie sú spojené so vznikom výnosu a súvisia s odpisom, postúpením, ako aj opravnými položkami k týmto pohľadávkam.
Daňovo účinným odpisom pohľadávky sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením, sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Tento spôsob odpisu pohľadávok bol v ZDP platnom do 31. decembra 2014 upravený v § 19 ods. 2 písm. h), § 19 ods. 2 písm. i), v § 19 ods. 2 písm. r) a v § 17a, 17b, 17c.
Zmeny od 1. januára 2015 nastali pri odpise pohľadávok v taxatívne vymedzených prípadoch podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP a pri odpise pohľadávok s menovitou hodnotou do 332 € podľa § 19 ods. 2 písm. i) ZDP.
Podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môže daňovník odpísať do daňových výdavkov pohľadávku jednorazovo (do výšky 100 %), ak:
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP môžu uplatniť len daňovníci účtujúci v sústave podvojného účtovníctva. Z daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva môžu postupovať podľa tohto ustanovenia len tí, ktorí účtovali v sústave podvojného účtovníctva a zmenili spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva, a to pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtovali v sústave podvojného účtovníctva.
Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2014 bol odpis pohľadávky uznaným daňovým výdavkom do výšky odpisu:
Príslušenstvom pohľadávky podľa legislatívnej skratky zavedenej v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP treba rozumieť úroky z omeškania, poplatky z omeškania a iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu jej oneskorenej úhrady.
Odpis pohľadávok vrátane príslušenstva mohli do konca roka 2014 zahrnúť do daňových výdavkov len banky, a to v tom prípade,ak toto príslušenstvo bolo zahrnuté do základu dane podľa 17 ods. 19 ZDP.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP umožňovalo do konca roka 2014 uplatniť do daňových výdavkov aj pohľadávky nezahrnuté do zdaniteľných príjmov. Ak daňovník evidoval pohľadávku napr. z titulu poskytnutej pôžičky, či zálohy(táto pohľadávka pri svojom vzniku nebola účtovaná do výnosov a zahrnutá do zdaniteľných príjmov) a nastala niektorá z relevantných skutočností (napr. súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka), bolo možné aj takúto pohľadávku jednorazovo odpísať do daňových výdavkov (nákladov).
S účinnosťou od 1. januára 2015 je podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP daňovým výdavkom výdavok (náklad) do výšky odpisu:
Od roku 2015 je teda možné do daňových výdavkov aj podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. h) ZDP zahrnúť odpis vlastnej pohľadávky, t. j. pohľadávky v menovitej hodnote len v tom prípade, ak bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Pohľadávky nezahrnuté do príjmov, a to len pohľadávky z titulu pôžičky, môžu zahŕňať do daňových výdavkov iba banky a daňovníci vykonávajúci obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov.
Odpis pohľadávky od roku 2015 možno uplatniť do daňových výdavkov vrátane príslušenstva, avšak len v prípade, ak je zahrnuté do zdaniteľných príjmov. Keďže od 1. januára 2015 pre zahrnutie úrokov z omeškania, poplatkov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky do zdaniteľných príjmov neplatí podmienka prijatia úhrady, čiže sú zahrnuté do zdaniteľných príjmov na základe predpisu v účtovníctve, logicky sa v ZDP umožnil daňový odpis aj príslušenstva pohľadávky.
Významnou zmenou v tomto ustanovení je výška, v akej je možné uplatniť do daňových výdavkov odpis pohľadávky nadobudnutej postúpením. Kým do 31. decembra 2014 bolo možné odpísať takúto pohľadávku do výšky obstarávacej ceny bez obmedzenia, od 1. januára 2015 sa odpis pohľadávky uplatní len do výšky uhradenej obstarávacej ceny pohľadávky. Ak teda postupník za postúpenú pohľadávku nezaplatí, aj keď nastanú presne vymedzené okolnosti v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP, odpis pohľadávky sa do daňových výdavkov neuplatní.
(viac sa dočítate na www.daneauctovnictvo.sk)