Otázky v kategórii: Mzdy

Spolková republika Nemecko schválila tzv. (Mindestlohngesetz - MiLoG), ktorý je možné preložiť ako „nemecký zákon o minimálnej mzde“, ktorý nadobudol účinnosť od 1. januára 2015. Podľa neho má každý zamestnanec právo na vyplatenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 € za odpracovanú hodinu. Záväzky nemeckého zákona o minimálnej mzde sa vzťahujú na všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na území Nemecka, bez ohľadu na druh pracovného pomeru a štátnu príslušnosť zamestnávateľa. Znamená to, že nemecký zákon o minimálnej mzde sa vzťahuje aj na zamestnávateľa, ktorý pochádza mimo územia Nemecka, napríklad zo Slovenskej republiky. Slovenský zamestnávateľ, ktorý vyšle svojho zamestnanca na výkon práce do zahraničia, tak bude musieť tomuto zamestnancovi počas výkonu práce na území Nemecka priznať nemeckú minimálnu mzdu vo výške 8,50 € za hodinu. Nemecký zákon o minimálnej mzde sa tak dotkne najmä slovenských zamestnancov, ktorí pracujú ako vodiči v preprave. Chceme sa spýtať, či tento zákon sa vzťahuje aj na slovenských živnostníkov (vodičov)? Čiže, ak tento slovenský živnostník- vodič fakturuje niekomu za prepravu vykonanú na území Nemecka musí vyfakturovať aspoň 8,50 € za odpracovanú hodinu?

Môže zamestnávateľ zamestnávať jedného pracovníka na základe jednej pracovnej zmluvy na dve a viac pracovných pozícií? Príklad: Zamestnávateľ chce zamestnať pracovníka ako automechanika, ale niekedy sa môže stať, že nebude mať pre neho prácu na celý mesiac, resp. týždeň a preto ho preradí na pozíciu strážnika. Ako to správne uviesť do pracovnej zmluvy, resp. ako postupovať, keď s takým zaradením súhlasí aj zamestnanec, len aby to bolo správne zadefinované v pracovnej zmluve a aby to nekomplikovalo výpočet miezd, stravného a pod. nakoľko ako strážnik by pracoval 12 hodín a ako mechanik 8 hodín denne.

Vážená redakcia, jedna spoločnosť rozmýšľa nad tým že by svojim zamestnancom poskytovala sociálne benefity vo forme poukážok od v spoločnosti Edenred, ktoré dodáva aj stravné lístky. Išlo by o poukážky typu Ticket Compliments – pre tovary (odevy, obuv, knihy, a pod.) a Ticket Multi – pre služby (relax, šport, zdravie, cestovanie a pod.) Spoločnosť by plánovala väčšinu týchto výdavkov financovať zo sociálneho fondu. Zákonný sociálny fond by ale podľa plánov spoločnosti nepostačoval na tieto výdavky a firma by musela ísť nad rámec zákonného sociálneho fondu pri ich financovaní (tvoril by sa dobrovoľný sociálny fond). Otázky sú nasledovné: 1. Môžu byť vyššie spomenuté sociálne benefity vo forme poukážok financované zo zákonného sociálneho fondu? Nebolo by to v rozpore so zákonom o sociálnom fonde? Prípadne len, ktoré so spomenutých možností by boli v súlade so zákonom? 2. Ak by spoločnosť financovala sociálne benefity pre zamestnancov nad rámec zákonného sociálneho fondu, išlo by pravdepodobne o nedaňové výdavky. Aké zákonné podmienky musí spoločnosť splniť, aby boli tieto výdavky daňovo uznané? 3. Nefinančný príjem zamestnancov od zamestnávateľa vo forme vyššie spomenutých sociálnych benefitov by bol zdaniteľným príjmom? Za akých podmienok by nebol? Len ak sú financované zo zákonného sociálneho fondu? Iná zákonná možnosť neexistuje?

Môžu byť platené odvody do sociálnej poisťovne nákladom firmy u SZČO podnikateľa:

1. Keď má povinnosť odvodov z daňového priznania a sám si dobrovoľne pripláca do jednotlivých fondov.

2. Keď nemá ešte povinnosť z daňového priznania a sám si dobrovoľne platí napríklad fond nemocenské poistenie a fond poistenia v nezamestnanosti?

Pracovná pohotovosť mimo pracoviska sa započítava do limitu 100 hodín v kalendárnom roku (ods. 7 § 96 Zákonníka práce). Je možné dohodnúť so zdravotnou sestrou pracovnú pohotovosť nad rámec 100 hodín mimo pracoviska v pracovnej zmluve?

Fyzická osoba, podnikateľ, teda SZČO chce previesť svoj majetok a záväzky z podnikania do vlastnej s. r. o., ale nechce zrušiť živnosť (podnikanie), teda chce naďalej podnikať, vykonávať svoju podnikateľskú činnosť ako fyzická osoba. Ako SZČO účtuje v podvojnom účtovníctve, je platiteľom DPH. S. r. o. je taktiež platiteľom DPH.

1. Môže previesť majetok a záväzky zo živnosti na s. r. o., alebo iba svoj majetok?

2. Ako má postupovať z hľadiska DPH pri prevode majetku a záväzkov, keď sa nepredáva podnik, živnosť pokračuje ďalej?

3. Čo všetko je potrebné urobiť pre prevod majetku a záväzkov z účtovného a daňového hľadiska (ak je to možné), aby to bolo všetko v súlade so slovenskou legislatívou?

4. Aký bude daňový dopad z pohľadu dane z príjmov pre SZČO a pre s. r. o.?

5. Ako správne postupovať pri "prevode" zamestnancov?

Zamestnanec pracuje ako technický pracovník, má pridelené služobné motorové vozidlo, nakoľko miesta výkonov práce sú po celej SR. Nie je však šofér z povolania. Týždennú pracovnú dobu podľa KZ má 37,5 hod. Ak zamestnanec odchádza na pracovnú cestu (podpísané povolenie a súhlas s vyslaním na prac. cestu) z miesta A o 6,00 hod. a vráti sa o 17,30 hod., má nárok na nadčas alebo nie? Zamestnávateľ počíta zamestnancom začiatok pracovnej doby až od času príchodu do miesta B a nie od odchodu z miesta A. Je tento postup zamestnávateľa správny? Zamestnancovi preplatí výšku stravného podľa času A - B - A, no nepriznáva mu odpracovaný čas. Ako môže zamestnanec postupovať? V práci je napr. od 6,00 - 17,30 hod., no preplatené má iba od 9,00 - 14,30 hod. (čas u odberateľa). Zamestnanci majú v autách aj GPS zariadenia. Pri nástupe do zamestnania neboli technickí pracovníci oboznámení s tým, že čas, ktorý strávia šoférovaním, nebudú mať započítaný do pracovného času.

Nepeňažné plnenie lekári - účasť na seminári napr. 15. 4. 2015. Dostal papier o tomto nepeň. plnení. V zmysle zmeny od 1. 1. 2015 ako je to so zdanením? Ako, či cez mzdu alebo samostatne - oznámiť kedy, odviesť daň kedy v akej výške % zdaniť? Proste neriešim nič iné, za čo, prečo, dostane papier na nejakú sumu a tú by mal zdaniť. V tom potvrdení nie je napísané, za čo to dostal alebo čo to je konkrétne a ani samy nevedia. Dajú len papier, ktorý dostanú do ruky, že to treba doriešiť. Lekár to dostane na meno, je zamestnanec v svojej s. r. o. Mala by som riešiť aj to, či to dostane ako FO nepodnikateľ tam ide, alebo ako s. r. o. a ide tam ako zam. na služ. cestu? Je to dôležité? Mám pýtať pozvánku čoho sa zúčastnil, za čo to dostal? A potom ako vyúčtovať služobnú cestu, keď napr. dostal toto nep. plnenie ako obed alebo večera atď.? Alebo, ak dostal na papieri, že to nep. plnenie je v zmysle § 8 tak neriešim, mal by podať daňové priznanie za daný rok 2015 v roku 2016 a dá to do toho § 8 a zdaní len daňou - tam nie je nárok na odpoč. položku a už nemusím oznamovať a zrážať zraž. daňou a odvádzať teda nič?

V decembri 2014 pri ukončení volebného obdobia došlo k nároku na odstupné, obec nemá peniaze a spláca mesačnými splátkami, odstupné treba zahrnúť dodatočne do decembrovej výplaty, alebo každý mesiac v roku 2015 ako obec spláca? Odvádzajú sa z toho aj odvody do všetkých poistovní, aj daň a ako sa vyplní prehľad na daňový úrad za každý mesiac? Ako sa spláca splátka? Ak dotyčná požaduje súdom celú sumu - hrubú mzdu, kto zaplatí daň a odvody? Aké odvody sa z odstupného odvádzajú?

Obdrželi jsme (naše organizační složka na Slovensku) výsledek 2014 ročního zúčtování od pojišťovny Dôvera. Jakým způsobem má být tento výsledek zúčtování zpracován? Projít výplatní páskou našeho zaměstnance nyní v 2015 v nejbližších mzdách? Jaké jsou lhůty pro zpracování/vypořádání? A účtovat předpokládám standardně, část zaměstanvatele do nákladů 524/336 a část zaměstnance odpočtem z jeho výdělku 331/336? V ČR roční zúčtování nemáme, čili omluva za pravděpodobně velmi triviální dotaz.