Otázky v kategórii: Správa daní a poplatkov

počet otázok v kategórii: 131



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Výzva na podanie DPPO

ID3423 | | Ing. Marián Drozd

Maďarská firma (platiteľ v Maďarsku) sa registrovala v roku 2016 na § 5 zákona o DPH, lebo prekročila obrat 35 000 € na Slovensku na zásielkový predaj podľa § 6 a v § 14 zákona o DPH. Maďarská firma teraz fakturuje s 20 % SK DPH. Odberateľmi sú slovenské FO. Preprava je z HU do SK. Takže ide o klasický zásielkový predaj (tovar). Jediný nedostatok vidím v tom, že namiesto § 6 zákona o DPH sa v minulosti registrovali na § 5 zákona o DPH. V roku 2017 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku a vyžiadala DIČ na maďarskú firmu, lebo v sortimente firma má aj predmety z drahých kovov (prsteň, náhrdelník...atď..) a Puncový úrad im bez zriadenej organizačnej zložky a slovenského DIČ nebol ochotný vydať nejaké osvedčenie. Maďarskej firme podľa nás nevzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods 2 ZDP. Nemá na Slovensku zamestnancov, ani kanceláriu, ani nič. Čo sa týka organizačnej zložky na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Podľa Obchodného zákonníka podľa nás maďarská firma nepodniká na území SR, absolútne by nebolo potrebné zriadiť zložku. Stalo čo sa stalo, na tlačenie Puncového úradu maďarská firma v roku 2017 zriadila organizačnú zložku a vyžiadala DIČ na maďarskú firmu. Problém je v tom, že teraz dostali výzvu na DIČ, aby podali daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2017. Otázkou je, ako riešiť túto situáciu? (Napr. podať len nulové DPPO priznanie s hore uvedeným vysvetlením; alebo podať kompletnú účtovnú závierku - síce tiež nulovú; alebo podať len vysvetlenie, že nepodnikajú na území SR?)

DPH a spätná oprava zakladu dane - 2.cast

ID3395 | | Ing. Marián Drozd

Súd v r. 2018 neuznal pohľadávku z r. 2010 dodávateľovi. Pýtala som sa aj na FR SR, ich odpoveď bola:

1. právna "neplatnosť" pohľadávky nemá retroaktívny účinok v oblasti uplatňovania DPH,

2. už uplynula lehota viac ako 5 rokov, kedy nie je možné žiadať o vrátenie DPH (daňový poriadok) Z toho mi vyplýva, že môžem spraviť len odpis pohľadávky a keďže je nepremlčaná (súd bol 2011-2018), vykážem odpis v daňových výdavkoch v roku 2018.

Lehota na vydanie rozhodnutia

ID3344 | | Klára Klabníková

V rámci daňovej kontroly DPH daňovému subjektu bol doručený protokol s výzvou dňa 3. 9. 2018. Následne daňový subjekt odpovedal na výzvu. Do dnešného dňa (4. 12. 2018), nielen že nám nedoručili rozhodnutie, ale nebolo ani prerokovanie protokolu. Teraz sme dostali list, že prerokovanie protokolu bude dňa 11. 12. 2018. Podľa nás vyrubovacie konanie je ovládané zákonnými lehotami podľa § 65 daňového poriadku. Daňový subjekt sa zastáva názoru, že miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Daňový subjekt na vysvetlenie uvádza, že vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 68 ods. 1). Vyrubovacie konanie začalo 4. 9. 2018 (deň po doručení protokolu) a skončenie vyrubovacieho konania bude najskôr 11. 12. 2018 (po prerokovaní protokolu a doručenia rozhodnutia) – čo bude určite viac ako 60 dní (viac ako zákonných 60 dní podľa § 65 daňového poriadku) – z tohto vyplýva záver, že zákonná lehota nie je dodržaná. Podľa nás miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Protokol sme prerokovali dňa 11. 12. 2018 a vložili sme do neho aj našu hore uvedenú námietku. Následne miestny daňový úrad nám oporoval takto (tiež to napísali do zápisnice pri prerokovaní protokolu): Podľa § 68 ods. 3 zákona o správe daní o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane, v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice, najneskôr však do 3 mesiacov od uplynuta lehoty určenej správcom podľa prvej vety. Správca dane sa preto má za to, že neporušil § 65 daňového poriadku, a lehota na vydanie rozhodnutia je do 24. 12. 2018. Kto má podľa Vás pravdu?

Prenájom športovej haly občianským združením a nasledná zľava pre deti

ID3044 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Sme občianske združenie a počas zimnej prípravy si objednávame halu od tretej osoby. Náklady na prenájom zaplatíme v plnej výške, no následne vyberieme od našich členov - detí, 50 % z ceny, ktorú sme uhradili.

a) Podlieha tento výnos dani z príjmov, tzn. museli by sme zaplatiť daň z nami sprostredkovaného prenájmu?

b) Je možné zvyšnú čiastku, tzn. stratu z prenájmu, stále použiť pri vyúčtovaní 2 % (prostriedky získané z príspevkov podnikateľov cez 2 % z ich dane z príjmov)?

Zákonná lehota na vydanie rozhodnutia

ID3007 | | Klára Klabníková

Je daná jedna slovenská s. r. o., platiteľ, a rozhodnutie týkajúce sa DPH. Vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhonutia (§ 68 ods. 1 zákona o správe daní) V našom prípade vyrubovacie konanie začalo 14. 5. 2017 (deň po doručení listu/protokolu poštou) a skončilo pravdepodobne 20. 7. 2017 (kedy sme uložený list-rozhodnutie- fyzicky prebrali na pošte) . Treba dodať, že dňa 7. 7. 2017 sme dostali oznámenie o uložení listu-rozhodnutia- na pošte, a poštu sme fyzicky prebrali dňa 20. 7. 2017. Ktorý dátum je rozhodný pre doručenie rozhodnutia: 7. 7. 2017 alebo 20. 7. 2017? Je dodržaná zákonná lehota z pohľadu správcu dane 60 dní podľa § 65 daňového poriadku na vydanie rozhodnutia?

Kúpa auta v zahraničí

ID2915 | | Ing. Anton Kolembus

Podnikateľ FO podniká na Slovensku, vedie jednoduché účtovníctvo, nie je platiteľom DPH, plánuje obstarať osobný automobil do podnikania v Nemecku. Aké povinnosti mu vznikajú na Slovensku kúpou auta v zahraničí ? Cena automobilu je 44 000 €. Aké rozdiely sú pri kúpe ojazdeného automobilu v porovnaní s kúpou nového automobilu v zahraničí?

Daňové tajomstvo

ID2732 | | Klára Klabníková

Miestna časť uvažuje o zverejnení zoznamu psov, konkrétne údajov: číslo známky psa, adresa chovného priestoru, rasa a farba psa.

Nakoľko ide o údaje, ktoré sú získané z daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, za psa, ktoré daňovník vpisuje do prílohy Daň za psa – chceli by sme sa opýtať, či zverejnením tohto zoznamu nepríde k porušeniu § 11 o daňovom tajomstve zákona o správe dani (daňového poriadku) č. 563/2009 Z. z.?

Pokuta Inšpektorátu práce a prípadná žiadosť o úľavu

ID2726 | | Klára Klabníková

Firma dostala pokutu od inšpektorátu práce na základe zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní § 19 písmeno 2 a., 1., vo výške 2 000 €. Firma omylom (s denným omeškaním) neskoro nahlásila zamestnanca do Soc. poisťovne. V prípade, že Daňový úrad udelí pokutu, existuje možnosť požiadať o úľavu na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) podľa § 157 ods. 4 a odsek 1 c,. Existuje taká možnosť aj v prípade hore uvedenej pokuty u Inšpektorátu práce? Na základe akého zákona? Kde máme adresovať takúto žiadosť? Alebo viaže zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní aj inšpektorát práce?

Povinnosti mandátara pri uzatvorení mandantnej zmluvy.

ID2700 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Chcela by som sa opýtať aké sú moje povinnosti ako mandátára pri uzavtorení Mandántnej zmluvy - nie voči mandantovi, ale voči poistovniam a štátu resp. aké odvody a zrážky budem povinná realizovať z dohodnutej odmeny, povedzme 400 €/mesiac. V mojom prípade to bude práca popri full-time zamestnaní, kde mám riadnu pracovnú zmluvu. Ďalej by ma zaujímalo či potrebujem údaje ako IČO, DIČ a podobne, resp. aké dokumenty potrebujem vybaviť v akých inštitúciach.

Miestne dane a poplatky

ID2553 | | Jozef Sýkora

Chcem sa informovať ohľadom výberu miestnych daní, spôsobe uplatňovania atď.

1. Je možné prijať VZN o miestnych daniach, kde sadzba za zastavané plochy a nádvoria a sadzba za ostatné plochy bude rozdielna, napriek tomu, že sa nachádzajú v zákone č. 582/2004 § 6 pod jedným písmenom - c)? Ide o to, že zastavanú plochu ľudia využijú viac ako ostatnú plochu. Ostatné plochy tvoria väčšinou výmole, brehy potokov, medze a defacto nevyužiteľné pozemky. Prečo by teda ľudia mali platiť rovnako za nevyužiteľný pozemok tak ako za využiteľný? 2. V našej obci je cca 50 % domov využívaných ako chaty, resp. stavby na individuálnu rekreáciu. Na listoch vlastníctva sú však vedené ako rodinné domy. Podľa zákona č. 582/2004 § 10 ods. 4 hovorí "Na zaradenie stavby podľa odseku 1 je rozhodujúci účel jej využitia k 1. januáru zdaňovacieho obdobia." teda nie účel stavby ako je uvedený v LV. Ako však ja dosiahnem, aby si vlastník zmenil skutočný účel využitia stavby? Pošlem mu výzvu? Čo v prípade, ak sa ohradí, že stavbu využíva ako rodinný dom? Resp., čo ak uvedie, že stavba je rodinným domom a on ju len chodí niekoľkokrát ročne udržiavať aby nechátrala? (Ľudská vynaliezavosť je totiž veľmi veľká ak ide o platenie). Alebo je možné osobe, ktorá nemá na území obce trvalý pobyt dať vyššiu sadzbu pre výpočet dane z nehnuteľnosti? Resp., je možné osobám s trvalým pobytom na území obce dať zľavu bez toho, aby sa týkala tých, ktorí síce vlastnia nehnuteľnosti, ale nemajú v obci trvalý pobyt?

3. Podobne ako pri otázke č. 2 ide o trvalo bývajúcich a chatárov. Ide však o poplatok za TKO. Obec má zavedený poplatok za komunálny odpad v sume 0,02 €/osobu/deň, ktorý platí osoba s trvalým pobytom a osoba, ktorá v obci nemá trvalý pobyt ale vlastní v obci stavbu. Sadzba poplatku pre poplatníkov z titulu vlastníctva stavby pre osoby, ktoré nemajú v obci trvalý pobyt bola určená na 0,02 € za kalendárny deň teda 7,3 € za osobu a rok, bez ohľadu na počet vlastníkov zapísaných na LV. Bolo to určené aj z toho dôvodu, že sme mali prípad kde na LV bolo aj 7 súrodencov, ktorí zdedili stavbu ale vôbec ju nevyužívali a pritom mali platiť poplatok viac ako 50 €. Niektorí poplatníci si však rod. dom kúpili za účelom rekreácie, produkujú množstvo odpadu keďže sa na území obce zdržiavajú cez víkendy a niektorí aj celé prázdniny a platia rovnako 7,3 € za kalendárny rok. Preto sa chcem opýtať, akým spôsobom určiť poplatok pre tých, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt, tak aby platili viac ako občania s trvalým pobytom a zároveň aby to bolo v súlade s platnou legislatívou? Je možné dať celoplošne vyššiu sadzbu a povedzme dať občanom s trvalým pobytom nejakú zľavu? Alebo môžem prijať VZN, v ktorom bude platiť každý vlastník nehnuteľnosti uvedený na LV (chatár), ale ako potom ochránim prípad, keď sú mnohí vlastníci na LV, ale celý rok tu ani neprídu-teda neprodukujú odpad?