Otázky v kategórii: Mzdy

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastných stravovacích zariadeniach pre zamestnancov rozličných spoločností. Najprv predáme naše interné gastrolístky zamestnávateľom na faktúru, oni ich vydajú svojim zamestnancom, ktorí sa za ne stravujú v našich zariadeniach. Faktúra za tieto lístky je vystavená s DPH (t. j. MD 311 / D 324 a 343). Gastrolístky sú ceniny, nemali by sme ich radšej fakturovať bez DPH? Zúčtovanie použitých lístkov prebieha internou faktúrou, ktorá nejde klientovi (t. j. MD 324 / D 602). Nemali by sa tržby za obedy (platené v gastrolístkoch) radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Keďže vystavujeme faktúru za naše interné gastrolístky s DPH a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry zamestnávateľom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali naše interné gastrolístky ako zálohu . Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha (gastrolístky) -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Je tento postup správny? Aké sú alternatívy?

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre zamestnancov odberateľa- firmy, tiež platiteľa DPH. Takže odberateľ poskytuje povinne v zmysle § 152 Zákonníka práce svojim zamestnancom stravovanie v našom stravovacom zariadení. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že zamestnanci odberateľa majú debetné stravovacie karty bez limitu. Na druhej strane zamestnanci odberateľa okrem obedové menu (zákonné stravovacie služby) majú možnosť na debetné karty odoberať aj z nášho bufetu doplnkový sortiment typu: Horalky, bagety, sladkosti, minerálka…atď. Aj tento doplnkový sortiment musíme fakturovať odberateľovi. Následne na základe evidencie (daňový alebo nedaňový doklad) tieto stravovacie služby a doplnkový sortiment fakturujeme odberateľovi. Ide o vyúčtovanie na základe súhrnnej faktúry (§ 75) a teda vznik našej daňovej povinnosti by mala byť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca za ktorý sa vyhotovuje.

A., Stravovacie služby Predpokladáme dobre, že vznik našej daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže k poslednému dňu aktuálneho kalendárneho mesiaca? V priebehu mesiaca zamestnanec odberateľa pri nákupe stravy (obedové menu) dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže vystavujeme súhrnnú faktúru, tu interne evidujeme iba sumu bez DPH. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Alebo by nám aj stačil nedaňový doklad (napr. dodací list)? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme.

B., Doplnkový sortiment Doplnkový sortiment tiež musíme fakturovať odberateľovi. Predpokladáme dobre, že vznik našej daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže k poslednému dňu aktuálneho kalendárneho mesiaca? Predpokladáme dobre, že náš odberateľ by mal tento doplnkový sortiment považovať za prechodnú položku (výdavky, ktoré platiteľ dane platí v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka, § 22 ods. 3 zákona o DPH) ? V tom prípade by sme doplnkový sortiment fakturovali zvlášť, samozrejme s DPH, na osobitnej faktúre. Preto na osobitnej faktúre, lebo náš odberateľ z tejto prechodnej položky- doplnkového sortimentu- by nemal nárok na odpočet DPH. (Následne by pri preúčtovaní zamestnancovi tiež nemal povinnosť odviesť DPH.) V priebehu mesiaca zamestnanec odberateľa pri nákupe doplnkového sortimentu dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže vystavujeme súhrnnú faktúru, tu interne evidujeme iba sumu bez DPH. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.] ? Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Alebo by nám aj stačil nedaňový doklad (napr. dodací list)? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme.

C., Požiadavka odberateľa Odberateľ nesúhlasí s názorom, aby doplnkový sortiment bol vyfakturovaný z našej strany s DPH, požaduje faktúru bez DPH, lebo DPH má byť podľa ich názoru odvedená cez ERP. Je ich názor opodstatnený? 

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre zamestnancov odberateľa- firmy, tiež platiteľa DPH. Takže odberateľ poskytuje povinne v zmysle § 152 Zákonníka práce svojim zamestnancom stravovanie v našom stravovacom zariadení. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že kredit na stravovanie sa nabíja dopredu na zamestnanecké karty, na začiatku každého kalendárneho mesiaca. Cena stravnej jednotky je pevná (1 stravná jednotka = 1 obed). Následne tieto stravovacie služby (dobytie kreditu) ihneď, na začiatku mesiaca, fakturujeme odberateľovi. Z nášho hľadiska je platba prijatá pred dodaním služby. Takže predpokladáme, že vznik daňovej povinnosti z prijatej platby nám podľa §19 ods. 4 zákona o DPH vzniká dňom prijatia platby. V rozhodnutí Súdneho dvora ES C-419/02 BUPA Hospitals Ltd. sa v bode 48 uvádza, že na to, aby sa daň stala splatnou (zo zálohovej platby) je potrebné, aby všetky príslušné prvky udalosti, ktorou vzniká daňová povinnosť, teda budúce poskytnutie služby, boli už známe, tj. služby musia byť presne určené, ako aj dodávateľ služieb. Predpokladáme, že tieto stravovacie služby sú celkom presne určené, takže tento kredit, v deň prijatí platby fakturujeme s DPH (311/384 a 343). T. j. predpokladáme, že vznik daňovej povinnosti z prijatej platby nám podľa §19 ods. 4 zákona o DPH vzniká dňom prijatia platby. Predpokladáme dobre, že vznik daňovej povinnosti v tomto prípade sa viaže ku dňu prijatia platby? Následne zamestnanec pri nákupe stravy dostane doklad z ERP, na ktorom je DPH vyčíslená. Ale keďže sme DPH už odviedli na základe faktúry, tu interne zaúčtujeme iba sumu bez DPH ako 384/602 alebo 604. Tu predpokladáme, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Predpokladáme dobre, že sme povinný vystaviť doklad z ERP? Tu nám ale vzniká hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry pre odberateľa, raz z tohto dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.) Podľa Vášho názoru je to reálna hrozba? Z logiky vecí DPH by sme museli uhradiť len raz, a to z vyhotovenej faktúry odberateľovi- firme. V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali zálohu (kredit). Napr.: Obed: 10 EUR, DPH 2 EUR, Záloha -10 EUR, DPH -2 EUR, Celkom 0 EUR. Alebo aký postup navrhujete? Je tá hrozba na základe §69 odsek 5 zákona o DPH reálna? 

Zamestnanci obce sú odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V pracovnej zmluve majú uvedené, že platové zaradenie a plat určí zamestnávateľ zamestnancovi osobitným rozhodnutím podľa platných predpisov, ktoré tvorí prílohu pracovnej zmluvy. V súčasnosti má každý zamestnanec priznaný aj osobný príplatok, ktorého výška je uvedená v rozhodnutí o mesačnom plate. V § 10 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov je uvedené, že o priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. U nás máme jediného vedúceho zamestnanca a tým je starosta obce. Ak starosta obce vypracuje návrh na zmenu výšky osobného príplatku, komu ho predloží? Nemáme ani odbory, máme iba dôverníka. Má sa v tomto prípade návrh prerokovať s ním? Môže zamestnanec, ktorému sa má výška osobného príplatku zmeniť, s návrhom nesúhlasiť? Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve uvedené, že rozhodnutie o plate je prílohou jeho pracovnej zmluvy, je možné, aby k zmene výšky jeho platu v časti osobný príplatok došlo aj bez jeho súhlasu? Osobný príplatok sa zamestnancovi priznáva na ocenenie jeho mimoriadnych osobných schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností. Ak už má zamestnanec priznaný osobný príplatok, môže byť dôvodom na jeho zníženie alebo úplne odobratie úspora finančných prostriedkov zamestnávateľa? V prípade, že zamestnanec odmietne prevziať nové rozhodnutie o určení mesačného platu so zníženým, resp. odňatým osobným príplatkom, môže jeho konanie zamestnávateľ označiť ako porušenie pracovnej disciplíny a dať mu písomné upozornenie, prípadne s ním rozviazať pracovný pomer?

Poprosila by som Vás o informáciu ohľadne poskytovania benefitov pre konateľa na " Zmluva o výkone funkcie konateľa" od 1. 11. 2016 budeme uzatvárať zmluvu o výkone funkcie konateľa na "nepravidelný príjem" pre starobného dôchodcu. Zaujíma ma poskytovanie benefitov pre tohto konateľa, ktorý nie je spoločníkom:

a) poskytovanie stravných lístkov na bežný mesiac z hľadiska dane z príjmov, pretože konateľ v zmysle Zákonníka práce sa nepovažuje za zamestnanca,

b) rôzne benefity: používanie služobného auta, mobilný telefón, preplácanie služobných ciest. Konateľ bude riadiť a konať v mene spoločnosti a podieľať sa na obchodnom vedení spoločnosti.

Zamestnávateľ chce so zamestnancom uzatvoriť dohodu o práci nadčas. Ako má správne postupovať pri uzatvorení dohody? Môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu na prácu nadčas do 400 h? Ide o prácu automechanika. Tieto práce nadčas budú zamestnancovi zaplatené na základe Zákonníka práce. Na čo všetko si má dať zamestnávateľ pozor a aké má povinnosti?

Môže zamestnávateľ ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe, ak zamestnanec je práceneschopný? Zamestnávateľ uzatvoril pracovný vzťah so zamestnancom na základe pracovnej zmluvy a zamestnanec po 4 dňoch je práceneschopný - žiaden pracovný úraz. Práceneschopnosť trvá viac ako mesiac. Ako správne postupovať, ak je možnosť využiť ustanovenie § 72 Zákonníka práce? 

Vzhľadom na nerovnomernú prevádzku sa spoločnosť rozhodla, že zamestnanci, ktorí odpracujú nadčas si budú prednostne čerpať náhradné voľno, nakoľko v rámci prevádzky sa vyskytujú výrazne pracovne „silnejšie“ a „slabšie“ mesiace. Spoločnosť zamestnáva 15 zamestnancov, t. j. neuvažuje o konte pracovného času. Podľa § 121 Zákonníka práce zamestnancovi patrí mzda za prácu nadčas, t. j. pochopila som to tak, že mzdu za nadčas dostane zamestnanec vyplatenú v mesiaci, keď nadčas odpracuje (§ 118 – zamestnancovi patrí mzda za vykonanú prácu). V nasledujúcom mesiaci bude čerpať náhradné voľno, za ktoré mu už ale mzda nepatrí, nakoľko nevykonáva prácu. T. j., dôjde k výkyvom v mesačných mzdách - napr. pri fonde prac. času 160 hodín a mesačnej mzde 1 000 €, ak zamestnanec odpracuje 80 hodín nadčasov tak dostane mzdu 1 500 €. V nasledujúcom mesiaci vyčerpá 80 hodín náhradného voľna, t. j. dostane mzdu 500 €. Zamestnanci nechcú výkyvy vo mzdách, argumentujú, ze inde mali v podstate stále rovnakú mzdu, aj keď robili nadčasy a potom čerpali náhradné voľno. Je možnosť sa dohodnúť so zamestnancami o odklade vyplatenia mzdy za nadčas do obdobia, keď budú čerpať náhradné voľno? Je pre tento postup opora v zákone? Alebo mzda za nadčas musí byť vyplatená v čase, ked je práca vykonaná a výkyvom vo mzdách sa nevyhneme? Je možnosť aj opačného postupu, že najprv sa bude čerpat náhradné voľno a nadčas sa odpracuje neskôr. Ako sa to prejaví vo mzde?

Firma dostala pokutu od inšpektorátu práce na základe zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní § 19 písmeno 2 a., 1., vo výške 2 000 €. Firma omylom (s denným omeškaním) neskoro nahlásila zamestnanca do Soc. poisťovne. V prípade, že Daňový úrad udelí pokutu, existuje možnosť požiadať o úľavu na základe zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) podľa § 157 ods. 4 a odsek 1 c,. Existuje taká možnosť aj v prípade hore uvedenej pokuty u Inšpektorátu práce? Na základe akého zákona? Kde máme adresovať takúto žiadosť? Alebo viaže zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní aj inšpektorát práce?

Spoločnosť zamestnáva 150 zamestnancov na HPP. Pri počte 10 % zamestnancov je situácia, že exekútorské úrady doručujú zamestnávateľovi exekučné tituly. Nie zriedka sa stáva prípad, že jednému zamestnancovi je doručených napríklad 15 exekučných titulov. Tie sú zaradené do poradia, všetky sú priebežne administratívne vybavované v zmysle platnej legislatívy.

Naša otázka znie, či môže zamestnávateľ takémuto zamestnancovi stŕhať zo mzdy napríklad fixnú čiastku 5 € za došlú exekúciu (administratívny poplatok za úkony spojené so spracovaním exekúcie), nakoľko si to žiada veľký časový priestor pre administratívu, poštové poplatky a celkové zastrešenie správnych výpočtov? Podotýkame, že exekúcie si spôsobil zamestnanec svojím vlastným konaním sám a zamestnávateľ nijakým spôsobom nezavinil zamestnancovu situáciu (má s tým spojené len povinnosti administratívne rozsiahle).