Otázky v kategórii: Sociálne zabezpečenie

počet otázok v kategórii: 68



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Hranica príjmu pre platenie odvodov

ID3405 | | Ing. Marián Drozd

Vstupuje do hranice príjmu pre povinné platenie odvodov do Sociálnej poisťovne (pre rok 2018 = 5 742,00 €) aj dotácia, ktorú daňovník - SZČO dostal od úradu práce na začatie podnikania? Daňovník sa rozhodol, že za zdaňovacie obdobie roku 2018, kedy mu bola dotácia poskytnutá (3 000,00 €), uplatní výdavky percentom z príjmov a prijatú dotáciu pripočíta k príjmom z podnikania (3 500,00 €) a z úhrnu takto vypočítaných príimov (6 500,00 €) vypočíta výdavky percentom z príjmov. Pripočítanie dotácie k príjmom z podnikania mení situáciu, kedy vzniká SZČO povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne? Chápem to správne? 

Zamestnanec v dvoch členských štátoch

ID3408 | | Ing. Iveta Matlovičová

Slovenský zamestnanec pracujúci v dvoch členských štátoch má vystavený formulár A1, odvody a daň platí na Slovensku. Tento zamestnanec bol zatiaľ zamestnaný v slovenskej firme a aj vo firme so sídlom v Estónsku. Pracovný pomer so slovenskou firmou mu skončí v apríli. V estónskej firme by bol aj naďalej zamestnaný, ktorá je už zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni (aj na slovenskom daňovom úrade na daň zo závislej činnosti - DIČ) ako zamestnávateľ, ktorá platí povinné odvody a aj daň na Slovensku. Výkon práce naďalej zostáva na území SK. Takže nie v Estónsku. Formulár A1 mu končí dňom 31. 7. 2019.

Otázky: 1. - Vyplýva mu z toho nejaká povinnosť v súvislosti s formulárom A1 v tom prípade, keď už jeho pracovný pomer v slovenskej firme zanikne? 2. Tento zamestnanec by mal platiť odvody a daň zo závislej činnosti aj naďalej na Slovensku?

Rekreačné poukazy

ID3382 | | Ing. Viera Mezeiová

Zamestnanec absolvoval platené liečenie zo ZP, bol práceneschopný. Počas celej doby liečenia ho sprevádzala manželka, ktorá si pobyt financovala zo svojich prostriedkov. Zamestnanec priniesol z kúpelov faktúru vystavenú na jeho meno, t. j. nášho zamestnanca. Celková suma faktúry sa skladala z dvoch čiastkových súm. Jedna suma obsahovala príplatok za nadštandard za ubytovanie, bez akýchkoľvek iných poplatkov a bola priradená k menu nášho zamestnanca. Druhá čiastočná suma bola priradená k menu manželky a obsahovala sumu za kúpeľný pobyt manželky a daň za ubytovanie. Faktúra obsahovala presný dátum ich pobytu. Je možné považovať príplatok za nadštandard ubytovania nášho zamestnanca za rekreačný poukaz (aj keď bol PN)? Je možné považovať pobyt manželky zamestnanca za pobyt v zmysle § 152a Zákonníka práce a spĺňa manželka podmienky na vyplatenie rekreačného poukazu v sume 275 € z našej spoločnosti? A čo v prípade, keby tieto podmienky nesplnil náš zamestnanec, mala by aspoň manželka nárok na vyplatenie rekreačného poukazu od nás?

Dohoda o pracovnej činnosti

ID3349 | | Ing. Iveta Matlovičová

Som spolumajiteľkou a zároveň konateľkou s. r. o. V januári mi končí poberanie rodičovského príspevku a do pôvodného zamestnania sa vrátiť nemôžem. Chcela by som sa zamestnať vo vlastnej s. r. o., ale nie na riadny pracovný pomer, ale zatiaľ len na DPČ na 1 hodinu denne so mzdou cca 100 €. Chcem sa spýtať, či budem riadne zdravotne a aj dôchodkovo poistená, keďže zo začiatku budem poberať mzdu len 100 € brutto.

Nepeňažný príjem zamestnanca

ID3235 | | Ing. Anton Kolembus

Spoločnosť už dlhé roky zabezpečuje prepravu zamestnancov z ich bydliska na pracovisko. Na základe 19 ods. 2 písm. s) ZDP, zamestnancom vznikne nepeňažný príjem za prepravu, ktorý ale zamestnávateľ nezahrnul do vymerievacieho základu pre výpočet odvodov, ani neodvádzal z neho preddavok na daň z príjmov. Podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej týmto zákonom, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Ak zamestnávateľ nezrazil daň podľa § 40 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, môže daňový úrad dodatočne vyrubiť daň z príjmov zo závislej činnosti z nepeňažného príjmu zamestnancov? Zamestnávateľ by mal postupovať podľa § 40 ods. 7 zákona o dani z príjmov? Ako to je z hľadiska sociálnych a zdravotných odvodov? Môže zamestnávateľ počítať s nejakou pokutou, resp. úrokmi z omeškania (aj z hľadiska dane z príjmov a sociálnych a zdravotných odvodov) a je ich výška (pokút a úrokov z omeškania) presne definovaná v zákone? 

Odvody do poisťovní

ID3149 | | JUDr. Zuzana Macková, PhD.

Aké povinnosti má spoločnosť, ktorá zamestnáva dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom a dohodára na dohodu o pracovnej činnosti s nepravidelným príjmom? Kde všade odvádza spoločnosť poistné a v akej výške? Aké povinnosti má samotný dohodár pri jednotlivých dohodách - ak okrem tejto dohody nemá žiaden iný príjem (je akoby "dobrovoľne nezamestnaný")? Aké sú iné podmienky, ak tento dohodár je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný?

Stravovanie zamestnancov školy v školskej jedálni RO

ID3117 | | Hana Jakubíková

Podľa Zákonníka práce má zamestnávateľ prispievať sumou 55 % z ceny stravného na 5-12 hodín, maximálne 2,48 €. Po komunikácii s vedúcou jedálne som však narazila na problém. Zamestnanci sú vraj normovaní ako stredoškoláci, čo v našom finančnom pásme vychádza 1,12 € za odobratý obed. Túto hodnotu musí zamestnanec uhradiť na účet jedálne - samostatný účet. Uhrádza sa v tomto prípade jedlo podľa finančného pásma? Za jedlo v hodnote 2,33 € platí zamestnávateľ 1,21 € na príjmový účet, 1,00 € platí zamestnanec a 0,12 € platí SF na účet jedálne. Chcem zosúladiť stravné lístky so stravným v školskej jedálni. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ má prispievať v hodnote max 2,48 €, pričom som rátala so sumou za zamestnávateľa 1,93 € na príjmový, 0,20 € by bolo vyplatené zo SF a 0,20 € by doplácal zamestnanec. Má nejaký súvis stravovanie zamestnancov v jedálni s finančnými pásmami? Ako to je správne? Mám postupovať podľa Zákonníka práce a teda hodnotou 1,93 € na príjmový účet, alebo sa musím držať normy? Ako potom uhradím náklady jedálne za stravovanie zamestnancov do výšky 1,12 €?

Naše interné gastrolístky, resp. ich fakturácia

ID2827 | | Ing. Anton Kolembus

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastných stravovacích zariadeniach pre zamestnancov rozličných spoločností. Najprv predáme naše interné gastrolístky zamestnávateľom na faktúru, oni ich vydajú svojim zamestnancom, ktorí sa za ne stravujú v našich zariadeniach. Faktúra za tieto lístky je vystavená s DPH (t. j. MD 311 / D 324 a 343). Gastrolístky sú ceniny, nemali by sme ich radšej fakturovať bez DPH? Zúčtovanie použitých lístkov prebieha internou faktúrou, ktorá nejde klientovi (t. j. MD 324 / D 602). Nemali by sa tržby za obedy (platené v gastrolístkoch) radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Keďže vystavujeme faktúru za naše interné gastrolístky s DPH a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry zamestnávateľom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali naše interné gastrolístky ako zálohu . Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha (gastrolístky) -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Je tento postup správny? Aké sú alternatívy?

Stravovacie služby poskytnuté škole

ID2826 | | Ing. Anton Kolembus

A., Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre žiakov základnej školy. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že kredit na stravovanie nabíjajú rodičia dopredu na stravovacie karty žiakov. Takže škole nefakturujeme nič, dodávame priamo pre žiakov. Nabitie kreditu sa účtuje 221/384 bez DPH. Môžeme evidovať takéto prijatie platby bez DPH? Nevzniká povinnosť vystaviť faktúru podľa § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH? Nevzniká tu daňová povinnosť z prijatej platby podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dňom prijatia platby? Na základe koncomesačnej rekapitulácie (počtu odobratých jedál) sa zúčtuje DPH (t. j. MD 384 / D 602 a 343). Je hore uvedený postup správny?

B., Nemali by sa tržby radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Ak by sme pri prijatí platby vystavovali faktúru s DPH rodičom a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry rodičom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali zálohu (kredit). Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Aký postup navrhujete?

C., Žiaci tiež majú možnosť nakupovať na karty okrem obeda aj bufetový sortiment. Tu máme uplatniť rovnaký postup?

D.,Škola prijíma dotáciu na stravovanie žiakov. Spoločnosť dopredu nahlási počet stravníkov a následne je mu vyplatená dotácia. Odvod DPH sa urobí za mesiac, v ktorom je vyplatená dotácia. Je to rovnaký mesiac, za ktorý je dotácia žiadaná. Vzniká vôbec z dotácie povinnosť odviesť DPH? Ak áno, kedy a na základe akého dokladu (v kontrolnom výkaze) sa má odviesť? Spoločnosť tiež prijíma dotáciu na stravovanie škôlkárov. V tomto prípade sa dotácia žiada po skončení mesiaca, na základe presného počtu odobratých obedov. DPH z dotácie sa odvádza za mesiac, v ktorom boli obedy vydané, a nie za mesiac, v ktorom bola dotácia vyplatená. Je to tak správne?

Stravovacie služby poskytnuté škole

ID2825 | | Ing. Anton Kolembus

A., Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastnom stravovacom zariadení pre žiakov základnej školy. Stravovacie služby poskytujeme takým spôsobom, že kredit na stravovanie nabíjajú rodičia dopredu na stravovacie karty žiakov. Takže škole nefakturujeme nič, dodávame priamo pre žiakov. Nabitie kreditu sa účtuje 221/384 bez DPH. Môžeme evidovať takéto prijatie platby bez DPH? Nevzniká povinnosť vystaviť faktúru podľa § 72 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH? Nevzniká tu daňová povinnosť z prijatej platby podľa §19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH dňom prijatia platby? Na základe koncomesačnej rekapitulácie (počtu odobratých jedál) sa zúčtuje DPH (tj. MD 384 / D 602 a 343). Je hore uvedený postup správny?

B., Nemali by sa tržby radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP , nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Ak by sme pri prijatí platby vystavovali faktúru s DPH rodičom a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry rodičom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali zálohu (kredit). Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Aký postup navrhujete?

C., Žiaci tiež majú možnosť nakupovať na karty okrem obeda aj bufetový sortiment. Tu máme uplatniť rovnaký postup? D., Škola prijíma dotáciu na stravovanie žiakov. Spoločnosť dopredu nahlási počet stravníkov a následne je mu vyplatená dotácia. Odvod DPH sa urobí za mesiac, v ktorom je vyplatená dotácia. Je to rovnaký mesiac, za ktorý je dotácia žiadaná. Vzniká vôbec z dotácie povinnosť odviesť DPH? Ak áno, kedy a na základe akého dokladu (v kontrolnom výkaze) sa má odviesť? Spoločnosť tiež prijíma dotáciu na stravovanie škôlkárov. V tomto prípade sa dotácia žiada po skončení mesiaca, na základe presného počtu odobratých obedov. DPH z dotácie sa odvádza za mesiac, v ktorom boli obedy vydané, a nie za mesiac, v ktorom bola dotácia vyplatená. Je to tak správne?