Otázky v kategórii: Občianske právo

Môže mesto uzatvoriť zmluvu s poslancom  mestského zastupiteľstva, ktorý je konateľom miestnej firmy. Predmetom  zmluvy o dielo je vývoz odpadu z mesta vo veľkokapacitných  kontajneroch podľa požiadaviek mesta.

Vykonávam povolanie lekára. Zamestnávateľ (fakultná nemocnica) si pre kontrolu dochádzky a pohybu osôb na pracovisku žiada odtlačok mojej ruky - prstov.

1. Má právo zamestnávateľ žiadať moje biometrické údaje?
2. Akým kontrolným mechanizmom mi vie zaručiť, že tieto údaje nebudú zneužité, resp. aj po rozviazaní pracovného pomeru použité ďalej?
3. Existuje nejaká právna úprava, ktorá mi umožňuje požiadať  zamestnávateľa o napr. čipovú kartu (bez odtlačkov prstov?)

Stavebník oznámil na stavebný úrad stavebné úpravy oplotenia súčasťou ktorého je aj bránka umožňujúca vstup na vlastný aj susedov pozemok. Keďže pozemok stavebníka je široký len cca 35 cm, majiteľ susedného pozemku po ktorom sa doteraz pohyboval stavebník s tým už nesúhlasí, pretože sa pohybujú po jeho pozemku nielen počas stavebných prác ale kedykoľvek aj v minulosti. Vlastník dotknutého pozemku písomne požiadal stavebníka aby nebudoval bránu k jeho pozemku a kópiu zaslal na stavebný úrad. Stavebník sa ústne vyjadril že tam kde bola bránka nebude budovať ani plot a ostane tam voľný prechod. S týmto riešením nesúhlasí vlastník susedného pozemku. Pozn.: Stavebník má hlavný vchod na pozemok zabezpečený z verejnej komunikácie. Ako má ďalej postupovať stavebný úrad?

K otázke boli následne pripojené nasledovné podklady:

• snímka z pozemkovej mapy so zakreslením trasy oplotenia a bránky,
• ohlásenie stavebných úprav/udržiavacích prác, ktoré stavebníčka datovala dňa 19. 4. 2013 a na obecný úrad bolo doručené dňa 24. 4. 2013,
• podanie spoluvlastníka susednej nehnuteľnosti zo dňa 7. 5. 2013 zaslané stavebníčke a na vedomie obci ako stavebnému úradu (na obecný úrad doručené dňa 7. 5. 2013); z obsahu podania vyplýva, že ide o námietky a pripomienky suseda proti uskutočneniu stavebných úprav oplotenia.

Počas pobytu detí materskej školy vonku  došlo k poškodeniu (poškriabaniu) motorového vozidla zaparkovaného na priestranstve pri materskej škole. Učiteľky na toto priestranstvo zobrali deti a tie sa tam cca hodinu bez riadneho dozoru učiteliek  (výpoveď svedka)  „hrali“. Poškriabali pritom auto zástupkyne materskej školy, a tá sa domáha škody od učiteliek. Ako postupovať, má na to zástupkyňa nárok? Je zjavné aj porušenie pracovnej disciplíny učiteľkami. Zástupkyňa bola v tom čase na porade vedenia školy.

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Živnostník – platiteľ DPH má zatiaľ len jednu prevádzku, zameranú hlavne na servis vozidiel. V priebehu 1 mesiaca plánuje otvoriť ďalšiu prevádzku - predajňu (maloobchod a veľkoobchod) - nová prevádzka bude zriadená len cca 200 m od súčasnej prevádzky.

Špecifikácia prevádzok bude nasledovná:

• Pôvodná prevádzka bude slúžiť len ako servis a oprava vozidiel - do tejto prevádzky nebudú mať zákazníci prístup.
• Nová prevádzka bude slúžiť ako podniková predajňa, a zároveň tu bude prebiehať príjem materiálu, príjem vozidiel do servisu od zákazníka / odovzdanie opravených vozidiel zákazníkovi.

Je potrebné, aby podnikateľ mal elektronické registračné pokladnice na obidvoch prevádzkach, alebo stačí len v predajni, kde bude prebiehať aj fakturácia. Čo všetko a akým systémom musí mať podľa zákona označené v prevádzke, v súvislosti s predávaným tovarom. Čo všetko musia obsahovať etikety na regáloch, kde bude umiestnený tovar na predaj?

Môže exekútor požiadať o súčinnosť tretie osoby (obce) podľa ust. § 34 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v z. n. p.  (ďalej len „Exekučný poriadok“) elektronickou poštou?  V žiadosti sú uvedené osobné údaje o občanoch, ktoré sú chránené podľa zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z. n. p.  (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Podľa § 35 Exekučného poriadku  exekútor môže požiadať o súčinnosť tretie osoby len po preukázaní svojho poverenia na vykonávanie exekúcie (môže byť kópia, na ktorej je vyznačená zhoda s originálom) - to nemôže byť elektronicky. Neporuší obec zákon o ochrane osobných údajov, keď poskytne súčinnosť elektronickou poštou?

Obec je od roku 1998 jediným spoločníkom v s. r. o., ktorá podniká v oblasti poskytovania ubytovacích služieb, verejného stravovania, doplnkových služieb cestovného ruchu a prevádzkovania telovýchovných zariadení a zariadení slúžiacich k regenerácii a rekondícii. V súčasnom období skončila platnosť nájomnej zmluvy medzi obcou a s. r. o., na základe ktorej s.r.o. využívala majetok obce na svoje podnikanie. Je nájomná zmluva pre obec najvhodnejší nástroj, prípadne existuje iný na zverenie majetku obce na využívanie s.r.o., v ktorej je obec jediným spoločníkom (prenajímame sami sebe a taktiež pri štandardnej zmluve o nájme podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, pre nájomcu vyplýva povinnosť uhrádzať náklady na modernizáciu, opravy a rekonštrukciu nad určitú sumu, ktoré boli predtým odsúhlasené, čo pri bazénoch a chatách, do ktorých nebolo 30 rokov nič investované, nie je za súčasnej finančnej situácie pre obec  najvhodnejšie riešenie)? Ak  áno, ako je to v tomto prípade s povinnosťou uplatňovať ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p.

Firma zhotovuje drevené montované stavby z dreva. V nájme má pozemok od urbárskej spoločnosti a Na tomto pozemku je postavená chata, na ktorú bolo vystavené stavebné povolenie a kolaudácia na meno spoločnosti. Chata je bola postavená za účelom predaja. V súčasnosti je už po kolaudácii, ale ešte nezapísaná do katastra a spoločnosť ju predáva zákazníkovi. Má spoločnosť predávať chatu  na základe zmluvy o dielo alebo kúpnej zmluvy?

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má uzavretú nájomnú zmluvu so zdravotným strediskom (prevádzkovanie stomatologickej ambulancie) na dobu určitú, v tomto prípade na jeden kalendárny rok. Zmluva sa predlžuje každoročne koncom roka na nasledujúci kalendárny rok. Na dobu neurčitú vlastníci zdravotného strediska nechcú uzatvoriť nájomnú zmluvu z dôvodu, že nemajú vysporiadaný pozemok pod strediskom. Priestory získal vlastník (s. r. o.) od Fondu národného majetku. V kúpnej zmluve sa spoločnosť zaviazala poskytovať zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu, ako bola dovtedy (čiže aj ambulancie v odbore stomatológia). Zariadenie ambulancie aj s obvodom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odkúpil od predchádzajúcej lekárky, ktorá išla do dôchodku. Môže zdravotné stredisko, resp. jeho vlastník a zároveň prenajímateľ priestoru nepredĺžiť zmluvu na ďalšie obdobie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v uvedenej ambulancii, resp. či sa tieto záležitosti riadia podľa nejakého zákona, alebo všetko závisí len od nájomnej zmluvy, ktorú má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzatvorenú so zdravotným strediskom?