Otázky v kategórii: Mzdy

počet otázok v kategórii: 165



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Nárok na odchodné

ID3462 | | Ing. Iveta Matlovičová

Pracovník sa stal starobným dôchodcom v roku 2015, ale jeho pracovný pomer trvá do 31. 8. 2019, ktorý ukončuje dvojmesačnou výpovednou dobou. Má tento pracovník nárok na odchodné a v akej výške?

Spätné priznanie odpracovaných rokov za materskú dovolenku

ID3441 | | JUDr. Zuzana Macková, PhD.

Priznávajú sa spätne roky do odpracovaných rokov za materskú dovolenku (napr. od r. 1985 – r. 1988), ak po ukončení školy zostala žena na materskej dovolenke, nemala nikde uzatvorený pracovný pomer?

Je súčasný zamestnávateľ povinný akceptovať túto skutočnosť – požiadavku zamestnanca na priznanie týchto rokov a zároveň je jeho povinnosťou doplatiť vzniknutý finančný rozdiel?

Započítajú sa spätne aj v Sociálnej poisťovni tieto roky do odpracovaných, tak ako je tomu teraz?

Príplatok za prácu v nedeľu v kostole

ID3444 | | Ing. Iveta Matlovičová

Sme cirkevná organizácia a zamestnávame na dohodu o pracovnej činnosti pani kostolníčku, dôchodkyňu, ktorá si uplatňuje aj odvodovú úľavu. Jej pracovný úväzok je 10 hodín týždenne. Kostolníčka pracuje v čase konania sa cirkevných služieb Božích, t. j. vždy v utorok večer, štvrtok večer a v nedeľu dopoludnia, alebo aj počas sviatku dopoludnia. Príležitostne pracuje aj v sobotu, keď je nahlásený sobáš v kostole. Naša otázka je, či za prácu v sobotu a v nedeľu, alebo vo sviatok jej patrí mzdový príplatok za sobotu, nedeľu a sviatok, keďže sobota je bežný deň pre sobáše v kostole a v nedeľu a vo sviatok je bežný deň pre cirkevné služby Božie v kostole? Čiže možno pre cirkevnú organizáciu považovať tieto dni za bežné, teda uplatniť výnimku bez príplatku za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok?

Príplatok pri pracovnej ceste

ID3440 | | Ing. Iveta Matlovičová

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Zrážka zo mzdy

ID3433 | | Ing. Iveta Matlovičová

Zamestnávateľovi bola doručená Dohoda o zrážkach zo mzdy od spoločnosti poskytujúcej finančné revolvingové pôžičky uzatvorená so zamestnancom. Môže zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy na základe uvedenej Dohody bez súhlasu zamestnanca? V akej výške je možné zrážku vykonať?

Zamestnanec v dvoch členských štátoch

ID3408 | | Ing. Iveta Matlovičová

Slovenský zamestnanec pracujúci v dvoch členských štátoch má vystavený formulár A1, odvody a daň platí na Slovensku. Tento zamestnanec bol zatiaľ zamestnaný v slovenskej firme a aj vo firme so sídlom v Estónsku. Pracovný pomer so slovenskou firmou mu skončí v apríli. V estónskej firme by bol aj naďalej zamestnaný, ktorá je už zaregistrovaná v Sociálnej poisťovni (aj na slovenskom daňovom úrade na daň zo závislej činnosti - DIČ) ako zamestnávateľ, ktorá platí povinné odvody a aj daň na Slovensku. Výkon práce naďalej zostáva na území SK. Takže nie v Estónsku. Formulár A1 mu končí dňom 31. 7. 2019.

Otázky: 1. - Vyplýva mu z toho nejaká povinnosť v súvislosti s formulárom A1 v tom prípade, keď už jeho pracovný pomer v slovenskej firme zanikne? 2. Tento zamestnanec by mal platiť odvody a daň zo závislej činnosti aj naďalej na Slovensku?

Stravné v rozpočtovej organizácii

ID3412 | | Tatiana Macháčová

Otázka stravné: Sme RO zriadená obcou-DSS zariadenie pre seniorov. Máme vlastnú kuchyňu, v ktorej sa stravujú aj zamestnanci. Stravné hradia zamestnanci zrážkou zo mzdy, podľa skutočného počtu odobratých jedál po skončení mesiaca. Účtovanie na príjmovom a výdavkovom účte. Výška stravnej jednotky je takáto:

Zamestnanec uhrádza zrážkou zo mzdy 0,90 € príspevok zo SF na stravu 0,13 € príspevok zamestnávateľa 55% 1,27 € spolu 2,30 € (z toho fin. limit na potraviny je 1,60 € a réžia 0,70 €). Poprosila by som o celý postup účtovania, zrážka zo mzdy, príspevok SF, príspevok zamestnávateľa, čo treba previesť na príjmový účet a čo zriaďovateľovi. Ako zaúčtovať, aby som na príjmovom účte mala sumu 1,60 na položke 223 003 Stravné a 0,70 € na 223 001 Réžia? Je potrebné zrazenú sumu zamestnancov za stravné previesť z výdavkového na príjmový a následne zriaďovateľovi? A je potrebné príspevok zamestnávateľa vo výške 55 % previesť z výdavkového na príjmový a následne zriaďovateľovi? Toto som našla v postupoch účtovania pre rozp.organizácie: Text KZ RK suma MD / D Interný doklad predpis stravy: Stravné zamestnanci 0,90 335 602 Príspevok SF 0,13 472 602 Príspevok zamestnávateľ 55 % 1,27 527 622 ID mzdy: Zrážka zo mzdy stravné zamestnanci 0,90 331 375 Výpis VÚ výplata mzdy zamestnanci 72j 611 331 222 Úhrada príspevku SF z účtu SF na príjmový 0,13 261 221 Príjem príspevku SF na príjmový 72j 223 003 0,13 223 261 Odvod stravné zamestnanci z výdavkového účtu ? ? 0,90 ? 222 Príjem stravné zamestnanci  na príjmový účet ? 223 003 0,90 ? ? Odvod prísp. zamestnávateľa na stravu z výdavkového ? ? 0,57 ? 222 Príjem príspevok zamestnávateľ na stravu na príjmový ? ? 0,57 ? ? Odvod réžie za zamestnávateľa z výdavkového účtu ? ? 0,70 ? 222 Príjem príspevok zamestnávateľ na réžiu na príjmový ? ? 0,70 ? ? Odvod príjmov zriaď. stravné 1,60 351 223 Odvod príjmov zriaď. réžia 0,70 351 223 Predpis odvodu príjmov strava+réžia 2,30 588 351 Vrát. príjem stravné 1,60 222 354 Vrát. príjem réžia 0,70 222 354 

Pridelenie vyššej triedy

ID3411 | | Zuzana Dianová

Môj dotaz sa týka všetkých nedocenených účtovníčok so stredoškolských vzdelaním na Slovensku.  V mesačníku ROPO a OBCÍ č. 3/2019, strana 29 – dotaz „Správne zaradenie do platovej triedy – obec. V tomto dotaze sú popísané všetky činnosti, ktoré vykonávame na meste ako účtovníčky so stredoškolským vzdelaním.

Je možné, aby sme boli  zaradené do platovej triedy 6, prípadne čo je k tomu treba – vnútorný predpis organizácie, doplnenie do katalógu činností a pod.

Čo sme si samé zistili, je možnosť prideliť zamestnancovi vyššiu triedu podľa najnáročnejšie pracovnej činnosti a potom zamestnávateľ bezodkladne požiada o doplnenie v katalógu činnosti. Od zamestnávateľa máme vyjadrenie, že trieda 8 prechádza do triedy 5, do triedy 6 nás nemôže zaradiť, lebo nemáme VŠ.

Účtovníčky v mestách, obciach sú prevažne ženy medzi 50-60-ročné so stredoškolským vzdelaním, ktoré vykonávajú všetky pracovné činnosti s nárokom na 7. triedu. Zdá sa nám to  diskriminačné, vzhľadom na zodpovednosť, psychickú záťaž, časovú a termínovanú náročnosť týchto prác.

Boli by sme radi, keby ste nám dali vedieť, či je nejaká možnosť, ako nám prideliť triedu 6. bez vysokoškolského vzdelania.

Ubytovanie zamestnanca a odvody

ID3390 | | Ing. Iveta Matlovičová

Chcem sa informovať ohľadom platenia odvodov do ZP a SP v prípade: -Ak zamestnancovi poskytujeme ubytovanie v ubytovni, s ktorou máme zmluvu o ubytovávaní zamestnancov. Nie sme výrobná sféra a teda ubytovanie do výšky 60 € nie je oslobodené. Celú cenu ubytovania bez DPH mu potom zdaňujeme cez výplatnú pásku. Vykazujeme to mesačne nepeňažný príjem zamestnanca. Máme platiť odvody do ZP a do SP?

Príspevok zamestnávateľa na DDS

ID3369 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Môže zamestnávateľ v Kolektívnej zmluve dohodnúť výšku príspevku na DDS zamestnávateľa rozdielne pre zamestnancov, konkrétne odstupňovaním podľa dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.

Príklad:

  • do 5 rokov trvania pracovného pomeru je príspevok zamestnávateľa 2 %,
  • od 5 do 10 rokov 2,5 %,
  • od 10 a viac 3 %.

Môže to byť diskriminačné v zmysle zákona?