Otázky v kategórii: Pracovné právo

počet otázok v kategórii: 287



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Neodôvodnené obohatenie sa

ID3521 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Zamestnankyňa podpísala k 1. 1. 2019 nový platový dekrét. Po nadobudnutí účinnosti nového zákona podpisovala k 1. 9. 2019 nový platový dekrét, pri ktorom si zamestnávateľ všimol, že od 1. 1. 2019 jej bol neoprávnene vyplácaný kreditový príplatok. Zamestnankyňu obvinili z neoprávneného obohatenia sa a požadujú naviac vyplatený kreditový príplatok za 8 mesiacov vrátiť. Kto je v tomto prípade zodpovedný za nesprávne vyplácanie kreditového príplatku?

Preradenie zamestnanca

ID3494 | | Ing. Iveta Matlovičová

Ako postupovať v prípade preradenia zamestnanca na inú prácu- iné pracovisko, ak s preradením súhlasí? Napríklad zdravotná sestra, ktorá vykonáva prácu na konkrétnom oddelení - pracovisku (konkrétne pracovisko je dojednané v pracovnej zmluve, príp. v opise pracovných činností, ktorý je súčasťou pracovnej zmluvy) sa preradí s jej súhlasom na iné oddelenie na určitý čas. Je potrebné v tomto prípade vyhotoviť najskôr dodatok k pracovnej zmluve a následne aj oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní? Musí  pritom ísť len o dôvody preradenia uvedené v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce alebo môže ísť o akýkoľvek dôvod, napr. dočasná výpomoc z dôvodu nedostatku sestier/ porušenie pracovnej disciplíny...? Je rozdiel medzi preradením a preložením zamestnanca? Môže zamestnávateľ jednostranne nariadiť zamestnancovi, aby vykonával prácu na inom pracovisku - v rámci sídla zamestnávateľa (zamestnanec má v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce uvedené sídlo zamestnávateľa) a ak áno, akou formou to má urobiť? Napríklad, už vyššie spomenutý prípad zdravotnej sestry, len s tým rozdielom, že v pracovnej zmluve by bolo ako miesto výkonu práce dojednané sídlo zamestnávateľa a nie konkrétne pracovisko zamestnávateľa. Bola by vhodná forma oznámenia o zmene pracoviska na základe rozhodnutia zamestnávateľa + opis pracovných činností na novom pracovisku? Nejde v tomto prípade o preradenie?

Zastupovanie, dočasný výkon funkcie

ID3484 | | JUDr. Simona Laktišová

Je v prípade určenia zastupujúceho zamestnanca potrebné písomné poverenie na zastupovanie počas neprítomnosti? Musí zastupujúci zamestnanec so zastupovaním súhlasiť? Môže neprítomného vedúceho zamestnanca zastupovať aj iný vedúci zamestnanec, ale na vyššom stupni riadenia? Ako dlho môže zamestnanec zastupovať iného zamestnanca? Je niekde určená max. lehota? Je v uvedenom prípade potrebné rozlišovať zastupovanie počas krátkodobej neprítomnosti a dlhodobé zastupovanie? Aká doba sa považuje za krátkodobú neprítomnosť (1 týždeň/ 2 týždne....?) a čo sa už považuje za dlhodobé zastupovanie (viac ako 2 týždne/3 t.....) ? Je niekde uvedená hranica (aj s ohľadom na prípadný príplatok za zastupovanie)? Kedy už poverenie na zastupovanie neprítomného zamestnanca nestačí a je potrebné spraviť dodatok k pracovnej zmluve? A ako je to v prípade poverenia na dočasný výkon funkcie (podľa § ods. 9 zák. č. 552/2003 Z.z.), napr. keď je miesto vedúceho zamestnanca voľné z dôvodu neúspešného výberového konania? Je v tomto prípade potrebný dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu zmeny druhu práce alebo stačí písomné poverenie na dočasný výkon funkcie? Vykonáva zamestnanec túto vedúcu funkciu popri svojej práci alebo vykonáva len túto funkciu a svoju pôvodnú prácu nie? Musí opäť zamestnanec s týmto poverením súhlasiť? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia, ktorá sa pri odmeňovaní riadi zákonom č. 578/2004 a Zákonníkom práce (nie zákonom č. 553/2003 Z. z.).

Nárok na odchodné

ID3462 | | Ing. Iveta Matlovičová

Pracovník sa stal starobným dôchodcom v roku 2015, ale jeho pracovný pomer trvá do 31. 8. 2019, ktorý ukončuje dvojmesačnou výpovednou dobou. Má tento pracovník nárok na odchodné a v akej výške?

Funkcia dôverníka v bytovom dome

ID3392 | | Ing. Marián Drozd

Fyzická osoba popri riadnom zamestnaní začala vykonávať aj funkciu dôverníka v bytovom dome. Robí to na základe zmluvy, ktorú podpísal s vlastníkmi bytov. Podľa samotného správcu bytov ide o príkaznú zmluvu, príjem z ktorej podľa nich nie je predmetom dane z príjmov. Na základe ich odporúčania takýto príjem v meste nikto nezdaňuje. Na druhej strane niektorí daňoví poradcovia tvrdia, že ide o príjem zo závislej činnosti, aj keď samotní vlastníci bytov nie sú v postavení zamestnávateľa. Iný zase tvrdia, že ide o ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Nikto v tom nemá jasno. Aké je Vaše stanovisko? Je tento príjem predmetom dane a odvodov? Ak áno, do ktorého riadku DPFO patrí?

Nadčas hlavného kontrolóra

ID3375 | | Ing. Iveta Matlovičová

Obecné zastupiteľstvo z dôvodu naliehavosti preverenia nezákonných krokov predchádzajúceho starostu v decembri 2018 uzneseniami poverilo kontrolóra vykonaním 3 kontrol s termínmi do najbližšieho OZ ( 31. 1. 2019) a do 15. 2. 2019. Úväzok H.K. pritom je len 30 hodín. Okrem zákonom stanovených správ teda kontrolór na základe "príkazu" zamestnávateľa vykonal ďalšie 3, respektíve 4 kontroly, z ktorých vypracoval riadne 3 správy. Nakoľko je zrejmé, že by tieto úlohy nebolo možné vykonať za 30 hodín, kontrolór si v riadnom zamestnaní čerpal riadnu dovolenku a pracoval na splnení úloh stanovených OZ. Po OZ predložil starostovi dochádzku, v ktorej,okrem stanovených 30 hodín, mal evidované nadčasy. Prišlo k dileme, či môže obec v prípade H.K. postupovať v súlade so Zákonníkom práce a H.K si môže čerpať náhradné voľno, alebo má nárok na preplatenie vykonanej / nariadenej nadčasovej práce. Práca bola vykonaná na základe príkazu zamestnávateľa, bola ohraničená stanovenými termínmi do 31. 1. 2019 a štvrtá kontrola do 15. 2. 2019. Okrem uznesení a príkazu na kontroly boli vykonávané úlohy, ktoré vyplývajú H.K. zo zákona o obecnom zriadení. Zamestnávateľ má vedomosť o výške úväzku, práca bola nariadená z dôvodu verejného záujmu a zdokladovaná výstupmi a aj evidenciou času, ktorý bol na splnenie úloh potrebný.

Dohoda o pracovnej činnosti

ID3349 | | Ing. Iveta Matlovičová

Som spolumajiteľkou a zároveň konateľkou s. r. o. V januári mi končí poberanie rodičovského príspevku a do pôvodného zamestnania sa vrátiť nemôžem. Chcela by som sa zamestnať vo vlastnej s. r. o., ale nie na riadny pracovný pomer, ale zatiaľ len na DPČ na 1 hodinu denne so mzdou cca 100 €. Chcem sa spýtať, či budem riadne zdravotne a aj dôchodkovo poistená, keďže zo začiatku budem poberať mzdu len 100 € brutto.

Neumožnenie výkonu práce po ukončení PN

ID3281 | | JUDr. Simona Laktišová

Zamestnankyňa (účtovníčka RO obce s právnou subjektivitou) bola na PN 9 týždňov. Riadne uvedenú skutočnosť oznámila zamestnávateľovi, odovzdala agendu. Zamestnávateľ mal problém zabezpečiť zastupovanie. Zriaďovateľ poslal do organizácie kontrolu (auditorka, účtovníčka obce). Účtovníčka RO bola prítomná a poskytla potrebné informácie počas povolených vychádzok PN (2 hod.). Zamestnankyňa nastúpila do práce po ukončení PN. Zamestnávateľ jej nariadil čerpať dovolenku 1,5 týždňa. Z organizácie bolo odnesené celé účtovníctvo (DF, ID, pokl., VBU,...), rozpočty, výkazy od 1/2018 zastupujúcej účtovníčke (účtovníčka inej obce). Zastupujúca účtovníčka nepostupuje v účtovníctve od obdobia začatia PN účtovníčky školy, ale vytvorila v programe novú organizáciu a účtovníctvo vedie od 1/2018! Účtovníčka RO požiadala vedenie školy o opätovné plnohodnotné pridelenie práce v súlade s jej pracovným zaradením a pracovnou náplňou, nakoľko si nie je vedomá žiadneho závažného porušenia pracovnej náplne ani pracovného poriadku. Pracovný poriadok zamestnávateľ nemá prístupný zamestnancom. Zamestnávateľ sa odvoláva, že čaká na správu audítora. Je postup zamestnávateľa správny? Môže bezdôvodne zamestnancovi neumožňovať výkon práce? Môže byť z organizácie premiestnené celé účtovníctvo (PC, doklady,...) bez prítomnosti účtovníčky, bez zápisov o odovzdaní a prevzatí dokladov? Je možné aby riaditeľ školy sám uhrádzal faktúry? Môže riaditeľ školy viesť pokladňu (VPD, PPD), môže nakladať s ceninami (SL)?

Doprava zamestnanca na výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti

ID3219 | | Mgr. Dušan Čurila

Ako je to s dopravou na výkon práce v rámci pracovnej pohotovosti (sme zdravotnícke zariadenie, ide o privolanie lekára z domu, niekedy aj viackrát s viacnásobnými nákladmi na dopravu)? Je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť dopravu a ak nie, aké nároky má zamestnanec v súvislosti so zvýšenými nákladmi na prepravu? Ak zamestnávateľ dopravu zabezpečí (vlastným vozidlom), v prípade havárie=poškodenia zdravia zamestnanca nesie zodpovednosť? Ak áno akú? Išlo by o pracovný úraz? Ak zamestnávateľ dopravu nezabezpečí a zamestnanec sa prepraví vlastným vozidlom, kto nesie zodpovednosť v prípade havárie=poškodenia zdravia v takomto prípade? Išlo by o pracovný alebo mimopracovný úraz? 

Vyslaní zamestnanci a inšpektorát práce

ID3166 | | JUDr. Simona Laktišová

Zahraničná spoločnosť (má stálu prevádzkareň a organizačnú zložku na Slovensku) vykonáva stavebné práce na Slovensku. Jej zamestnanci boli vyslaní na Slovensko na stavebné práce (pre potreby organizačnej zložky). Teraz si spoločnosť uvedomila, že ich musí oznámiť na Inšpektoráte práce. Majú zamestnancov nahlasovať spätne alebo ich majú nahlásiť so súčasným dátumom? Aké pokuty s tým spojené môže očakávať a ako sa má spoločnosť zachovať, aby minimalizovala škody?