Otázky v kategórii: Pracovné právo

počet otázok v kategórii: 294



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Čestné vyhlásenie

ID3626 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Aké sú náležitosti čestného vyhlásenia zamestnanca o osamelosti zamestnanca /zamestnankyne, ktorý (-á) sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov? Toto čestné vyhlásenie predkladá zamestnanec zamestnávateľovi - štátnej príspevkovej organizácii (fakultná nemocnica) za účelom § 164 ods. 3 Zákonníka práce (výlučne len dohoda o práci nadčas a o pracovnej pohotovosti). Obdobne aj v prípade čestného vyhlásenia o osamelosti zamestnanca, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky - § 64 ods. 1 písm. d) ZP (zákaz výpovede) alebo 68 ods. 3 ZP (obmedzenie OSPP)? Je v týchto prípadoch zamestnanec povinný uvádzať v čestnom vyhlásení aj údaje o dieťati (meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko)? Treba potom dať aj súhlas zamestnanca-zákonného zástupcu dieťaťa so spracovaním osobných údajov dieťaťa? Uvádza sa v čestnom vyhlásení, že uvedené údaje sú pravdivé a že zamestnanec si je vedomý právnych následkov v prípade ich nepravdivosti? resp. vťahuje sa na tieto prípady § 39 ods. 3 správneho poriadku a § 21 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb.?

Pôsobnosť zákona č. 552/2003 Z. z.

ID3610 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia - nemocnica (zriadená ministerstvom). Na ktorých jej zamestnancov sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme? Vzťahuje sa tento zákon aj na nezdravotníckych zamestnancov, ktorí vykonávajú pracovné činnosti s prevahou duševnej práce (napr. ekonómovia, personalisti, právnici .....) ? Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon 552/2003 Z. z. alebo osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade uvedeného zamestnávateľa (nemocnice), ktorí jeho zamestnanci [zdravotnícki pracovníci/technicko-hospodárski pracovníci: nezdravotnícki zamestnanci vykonávajúci duševné práce (napr. právnici, personalisti, ekonómovia...) a nezdravotnícki zamestnanci vykonávajúci fyzické práce (napr. maliari..)] sú zamestnancami pri výkone práce vo verejnom záujme, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z.z. a podporne Zákonník práce?

Zmluva o prevzatí dlhu

ID3609 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Je možné podpísať zmluvu o prevzatí dlhu uzatvorenú podľa § 531 Občianskeho zákonníka ešte predtým, ako dlh reálne vznikne - pred skočením pracovného pomeru? Budúci zamestnávateľ (ako preberajúci dlžník) má k dispozícii len Vyúčtovanie nákladov aktuálneho zamestnávateľa zamestnanca, ktorého plánuje prijať do pracovného pomeru, kde je uvedené, že zamestnanec (pôvodný dlžník) požiadal zamestnávateľa (veriteľa) o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu napr. 17.01.2020 v dôsledku čoho zamestnanec nesplnil záväzok vyplývajúci mu z uzatvorenej pracovnej zmluvy (vzhľadom na predpoklad dohody o ukončení PP k uvedenému dňu: 17.01.2020) zotrvať u zamestnávateľa (veriteľa) v pracovnom pomere po dohodnutú dobu. Zamestnanec bol vyzvaný v uvedenom Vyúčtovaní nákladov na vrátenie nákladov, ktoré zamestnávateľ (veriteľ) za zamestnanca (pôvodného dlžníka) uhradil. Môže byť medzi budúcim zamestnávateľom ako preberajúcim dlžníkom a zamestnancom tretej osoby ako pôvodným dlžníkom a zamestnávateľom zamestnanca ako veriteľom uzatvorená zmluva o prevzatí dlhu už dňa 14.01.2020, t.j. skôr ako sa pracovný pomer skončí? (zatiaľ je tam len predpoklad skončenia PP) Má byť prílohou zmluvy o prevzatí záväzku v tomto prípade pracovná zmluva a Vysporiadanie nákladov či stačí uviesť ako prílohu len Vysporiadanie nákladov? (Zmluva o prevzatí dlhu sa zverejňuje v CRZ) Môže byť obsahom zmluvy o prevzatí dlhu, ktorá je odplatná aj záväzok pôvodného dlžníka zotrvať u preberajúceho dlžníka po určitú dobu v pracovnom pomere alebo uhradiť preberajúcemu dlžníkovi sumu, ktorú preberajúci dlžník za pôvodného dlžníka uhradil veriteľovi?

Prokurista a daňové náklady

ID3595 | | Ing. Anton Kolembus

Musí byť s prokuristom (zároveň je spoločník), uzatvorená pracovná zmluva (riadny pracovný pomer, prípadne skrátený pracovný úväzok), alebo dohoda, ak si chce firma uplatniť daňové náklady, ktoré budú vznikať v súvislosti s výkonom tejto funkcie ? Napr. náklady na pracovné cesty, poskytnutie vozidla a s tým súvisiace náklady, telefón, pracovné pomôcky a pod. 

Zrážanie členských príspevkov na základe kolektívnej zmluvy

ID3511 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Ako by mala byť v kolektívnej zmluve správne naformulovaná povinnosť zamestnávateľa vykonať zamestnancovi - členovi odborovej organizácie zrážku členského príspevku zo mzdy a odvedenie zrazenej časti (členského príspevku) na príslušný účet, tak aby to bolo v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov (18/2018 Z. z.), GDPR a ZP, nakoľko údaj o členstve v odborových organizáciách predstavuje osobitnú kategóriu osobných údajov. Vyžaduje sa v tomto prípade súhlas so spracúvaním osobných údajov dotknutej osoby - zamestnanca - člena odb.org.? Alebo tak môže zamestnávateľ urobiť aj bez súhlasu zamestnanca, a to len na základe písomnej žiadosti zamestnanca a písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy podľa § 131 ods. 3 ZP? Prichádzala by v uvedenom prípade do úvahy aj dohoda podľa § 551 OZ? Môžu odborové organizácie (ak je ich viac na pracovisku zamestnávateľa) predložiť zoznam svojich členov zamestnávateľovi za účelom vykonávania zrážok zo mzdy? Uvedená povinnosť odborových organizácií (ich predsedov) by sa výslovne aj uviedla v KZ. Podľa uvedeného bude zamestnávateľ vedieť, ktorý zamestnanec je členom ktorej odborovej organizácie, a to aj na základe rozdielnej výšky zrazených členských príspevkov, ktoré sa budú odvádzať odborovým organizáciám. Je to v súlade so zákonom č. 18/2018 Z. z. a ostatnými VZPP?

Pomerná časť dovolenky

ID3537 | | Ing. Iveta Matlovičová

Ako správne vypočítať dovolenku u zamestnanca, ktorý nastúpil do práce 5. 9. 2019? To, že má nárok na alikvotnú časť dovolenky po odpracovaní 60 dní u zamestnávateľa, resp. za každých 21 odpracovaných dní, to mi je jasné. Ale čo v prípade, že bude mať odpracovaných v tomto roku 60 dní, tak má nárok na 3/12-tiny alebo až 4/12-tiny. Ako sa počíta ten mesiac, v priebehu ktorého nastúpil zamestanec do práce. A dovolenka sa zaokrúhľuje matematicky na celé dni? Alebo na poldeň? 

Odborný garant

ID3512 | | JUDr. Zdenko Doktor

Chcem poprosiť o stanovisko k problematike odborného garanta. Sme súkromná poliklinika s odborným garantom na všetky zdravotnícke odbory. V laboratóriu máme odbornú garantku vysokoškolsky vzdelanú osobu na plný úväzok formou pracovnej zmluvy. Zamestnankyňa nás požiadala o skrátenie úväzku na 0,8, tým pádom tam nebude jeden deň . Nie sme si istí, či s týmto budú súhlasiť na VÚC a tak isto aj zdravotné poisťovne.

Neodôvodnené obohatenie sa

ID3521 | | JUDr. Tatiana Mičudová

Zamestnankyňa podpísala k 1. 1. 2019 nový platový dekrét. Po nadobudnutí účinnosti nového zákona podpisovala k 1. 9. 2019 nový platový dekrét, pri ktorom si zamestnávateľ všimol, že od 1. 1. 2019 jej bol neoprávnene vyplácaný kreditový príplatok. Zamestnankyňu obvinili z neoprávneného obohatenia sa a požadujú naviac vyplatený kreditový príplatok za 8 mesiacov vrátiť. Kto je v tomto prípade zodpovedný za nesprávne vyplácanie kreditového príplatku?

Preradenie zamestnanca

ID3494 | | Ing. Iveta Matlovičová

Ako postupovať v prípade preradenia zamestnanca na inú prácu- iné pracovisko, ak s preradením súhlasí? Napríklad zdravotná sestra, ktorá vykonáva prácu na konkrétnom oddelení - pracovisku (konkrétne pracovisko je dojednané v pracovnej zmluve, príp. v opise pracovných činností, ktorý je súčasťou pracovnej zmluvy) sa preradí s jej súhlasom na iné oddelenie na určitý čas. Je potrebné v tomto prípade vyhotoviť najskôr dodatok k pracovnej zmluve a následne aj oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní? Musí  pritom ísť len o dôvody preradenia uvedené v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce alebo môže ísť o akýkoľvek dôvod, napr. dočasná výpomoc z dôvodu nedostatku sestier/ porušenie pracovnej disciplíny...? Je rozdiel medzi preradením a preložením zamestnanca? Môže zamestnávateľ jednostranne nariadiť zamestnancovi, aby vykonával prácu na inom pracovisku - v rámci sídla zamestnávateľa (zamestnanec má v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce uvedené sídlo zamestnávateľa) a ak áno, akou formou to má urobiť? Napríklad, už vyššie spomenutý prípad zdravotnej sestry, len s tým rozdielom, že v pracovnej zmluve by bolo ako miesto výkonu práce dojednané sídlo zamestnávateľa a nie konkrétne pracovisko zamestnávateľa. Bola by vhodná forma oznámenia o zmene pracoviska na základe rozhodnutia zamestnávateľa + opis pracovných činností na novom pracovisku? Nejde v tomto prípade o preradenie?

Zastupovanie, dočasný výkon funkcie

ID3484 | | JUDr. Simona Laktišová

Je v prípade určenia zastupujúceho zamestnanca potrebné písomné poverenie na zastupovanie počas neprítomnosti? Musí zastupujúci zamestnanec so zastupovaním súhlasiť? Môže neprítomného vedúceho zamestnanca zastupovať aj iný vedúci zamestnanec, ale na vyššom stupni riadenia? Ako dlho môže zamestnanec zastupovať iného zamestnanca? Je niekde určená max. lehota? Je v uvedenom prípade potrebné rozlišovať zastupovanie počas krátkodobej neprítomnosti a dlhodobé zastupovanie? Aká doba sa považuje za krátkodobú neprítomnosť (1 týždeň/ 2 týždne....?) a čo sa už považuje za dlhodobé zastupovanie (viac ako 2 týždne/3 t.....) ? Je niekde uvedená hranica (aj s ohľadom na prípadný príplatok za zastupovanie)? Kedy už poverenie na zastupovanie neprítomného zamestnanca nestačí a je potrebné spraviť dodatok k pracovnej zmluve? A ako je to v prípade poverenia na dočasný výkon funkcie (podľa § ods. 9 zák. č. 552/2003 Z.z.), napr. keď je miesto vedúceho zamestnanca voľné z dôvodu neúspešného výberového konania? Je v tomto prípade potrebný dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu zmeny druhu práce alebo stačí písomné poverenie na dočasný výkon funkcie? Vykonáva zamestnanec túto vedúcu funkciu popri svojej práci alebo vykonáva len túto funkciu a svoju pôvodnú prácu nie? Musí opäť zamestnanec s týmto poverením súhlasiť? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia, ktorá sa pri odmeňovaní riadi zákonom č. 578/2004 a Zákonníkom práce (nie zákonom č. 553/2003 Z. z.).