Otázky a odpovede


Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Úlohy hlavného kontrolóra

ID3497 | | Jozef Sýkora

Má právo hlavný kontrolór obce zo svojej pozície urobiť kontrolu daňových priznaní za miestne dane a poplatky, ich prepočet?

Branding

ID3499 | | Ing. Ondrej Baláž

Ako zaúčtovať faktúru za branding? Faktúrované 3D písmena - logo predajne, logo mäso, hydina...označenie košíkov, samolepky vitajte a dovidenia..... vyrábali sa aj z dôvodu rekonštrukcie predajne.

Nezisková organizácia a DPH

ID3498 | | Ing. Marián Drozd

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o., ide o n.o. jednej Univerzity) nasledovné činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Nezisková organizácia má nasledovné výnosy: Prijaté daňové asignácie (1, 2 %) účet 665 Vstupné - registračný poplatok na vzdelávaciu konferenciu v rámci svojej hlavnej činnosti účet 647 Prijaté dotácie od zahraničných subjektov PO účet 662 Výnosy z prenájmu nehnuteľností účet 602 Výnosy za ubytovacie služby účet 602 Nezisková organizácia v nasledujúcich mesiacoch presiahne obrat na povinnú registráciu DPH z prenájmu a za ubytovacie služby a za vstupné. Otázkou je, či po registrácii musí n.o. používať nejaký koeficient na účely DPH? Lebo niektoré došlé faktúry s DPH sa budú vzťahovať napr. k daňovým asignáciám, alebo k prijatým dotáciám. Druhou otázkou je, že u prijatých faktúr s DPH, ktoré sa viažu k daňovým asignáciám, keď budeme nárokovať DPH, takže len zostatok (netto) faktúry bude možno použiť na daňové asignácie, však? Najoptimálnejšie pre nás by bolo vyhnúť sa koeficientu. Napr. Pri prenájme budeme fakturovať s 20% DPH, ubytovacie služby s 10% DPH, vstupné s 20% DPH a z došlých faktúr ktoré súvisia s týmito plneniami by sme nárokovali DPH naspäť. Naopak z prijatých faktúr, ktoré súvisia a Prijatými dotáciami, a s daňovými asignáciami by sme nenárokovali DPH, plne by sme ich použili na pokrytie týchto výnosov. Takto by sme nemuseli používať koeficient, prijaté a vydané faktúry aj doteraz sme párovali, oddeľovali na zdaniteľnú a nezdaniteľnú činnosť. Je možné toto riešenie? Prosíme pekne podrobne rozpísať otázku z hľadiska DPH.

Zahraničná SZČO a DPH

ID3496 | | Ing. Marián Drozd

Dobrý deň prajem, zahraničná osoba (registrovaná pre DPH podľa § 5 zákona o DPH, nemá na Slovensku sídlo, prevádzkareň ani organizačnú zložku) vykonáva stavebné práce patriace pod sekciu F klasifikácie CPA na nehnuteľnosti na Slovensku. Subdodávateľom tejto spoločnosti je zahraničná SZČO, ktorá nie je platiteľom DPH ani v zahraničí, ani na Slovensku. Čo by ste odporučili zahraničnej SZČO? Musí tiež registrovať podľa § 5 zákona o DPH a fakturovať s prenosom daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 zákona o DPH, alebo existuje nejaká iná možnosť (pretože náklady registrácie sú oveľa vyššie zahraničnej SZČO, ako príjem z vykonaných prác na Slovensku)? 

Preradenie zamestnanca

ID3494 | | Ing. Iveta Matlovičová

Ako postupovať v prípade preradenia zamestnanca na inú prácu- iné pracovisko, ak s preradením súhlasí? Napríklad zdravotná sestra, ktorá vykonáva prácu na konkrétnom oddelení - pracovisku (konkrétne pracovisko je dojednané v pracovnej zmluve, príp. v opise pracovných činností, ktorý je súčasťou pracovnej zmluvy) sa preradí s jej súhlasom na iné oddelenie na určitý čas. Je potrebné v tomto prípade vyhotoviť najskôr dodatok k pracovnej zmluve a následne aj oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní? Musí  pritom ísť len o dôvody preradenia uvedené v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce alebo môže ísť o akýkoľvek dôvod, napr. dočasná výpomoc z dôvodu nedostatku sestier/ porušenie pracovnej disciplíny...? Je rozdiel medzi preradením a preložením zamestnanca? Môže zamestnávateľ jednostranne nariadiť zamestnancovi, aby vykonával prácu na inom pracovisku - v rámci sídla zamestnávateľa (zamestnanec má v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce uvedené sídlo zamestnávateľa) a ak áno, akou formou to má urobiť? Napríklad, už vyššie spomenutý prípad zdravotnej sestry, len s tým rozdielom, že v pracovnej zmluve by bolo ako miesto výkonu práce dojednané sídlo zamestnávateľa a nie konkrétne pracovisko zamestnávateľa. Bola by vhodná forma oznámenia o zmene pracoviska na základe rozhodnutia zamestnávateľa + opis pracovných činností na novom pracovisku? Nejde v tomto prípade o preradenie?

Poistenie cudzieho majetku

ID3493 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť A namontovala do vlastných motorových vozidiel zariadenie na prevážanie tovaru pre spoločnosť B. Namontované zariadenie je ale majetkom spoločnosti B a náklady na obstaranie aj inštaláciu znášala spoločnosť B. V prípade poškodenia pri preprave alebo manipulácii si spoločnosť A nechala dané zariadenie poistiť. Sú výdavky na poistenie cudzieho majetku, ktorý sa ale využíva na dosahovanie a zabezpečovanie príjmu pre spoločnosť A daňovým výdavkom? 

Zjednodušená faktúra a doklady z ERP

ID3492 | | Ing. Marián Drozd

Zjednodušenou faktúrou podľa § 74 ods. 3 písm.a) zákona o DPH je doklad za tovar alebo službu, ak cena vrátane dane nie je viac ako 100 €. Pri vysvetlení problematiky zjednodušenej faktúry som sa dočítala, že môže ísť o doklad, ktorý je vyhotovený ERP, ale aj o doklad, ktorý nie je vyhotovený ERP. Ako príklad boli uvedené cestovné lístky a lístky vydané parkovacím automatom za parkovné, ktorých cena nepresiahne 100 €,-t. j. služby. Avšak moja otázka sa týka tovaru, keď je hotovostný účet vystavený do 100 €, napr. softvérovým programom podľa zákona o DPH by mal spĺňať náležitosti na odpočet dane, avšak nespĺňa náležitosti podľa zákona o ERP, pretože podľa zákona o používaní ERP sú podnikatelia povinní evidovať tržbu v ERP (e-kasa). Z uvedeného mi vyplýva, že zákon o DPH vylučuje zákon o ERP. A ak už mám hotovostný doklad z účtovného softvéru za predaj tovaru môžem si z neho uplatniť DPH? Môžem to brať tak, že zákon porušuje dodávateľ, ktorý mi nevyhotovil doklad z ERP? 

Customizácia softvérového riešenia

ID3489 | | Ing. Anton Kolembus

Spoločnosť má v pláne využívať softvérovú platformu českého dodávateľa, ktorý musí vykonať customizáciu svojej platformy. Za túto customizáciu slovenská spoločnosť zaplatí českému dodávateľovi sumu vyššiu ako 2400 €. Majetkové práva k platforme však neprechádzajú na odberateľa. Dodávateľ po odovzdaní customizovaného softvéru následne bude fakturovať mesačne maintenance / support k softvérovej platforme. Otázky: Bude u odberateľa tento support k platforme považovaný za daňový výdavok (daňová 518) ? Má slovenská spoločnosť zaradiť softvérovú customizáciu do dlhodobého nehmotného majetku alebo je nutné účtovať customizáciu priamo do nákladov (518) ? Má slovenská spoločnosť povinnosť zraziť z dodanej customizácie softvéru zrážkovú daň pri úhrade? (dodávateľ je česká spoločnosť, bez stálej prevádzkarne na území SR)

Dividendy

ID3488 | | Ing. Anton Kolembus

Obec je majiteľom cenných papierov - akcií vodárenskej spoločnosti. Za rok 2018 nám prvýkrát bude vyplatený podiel zo zisku - dividenda. Obec nemá príjmy z podnikania, v ekonomickej klasifikácii sú dividendy uvedené pod položkou 211003 - ako príjmy z podnikania. Ako správne sa má zaúčtovať dividenda?

Zastupovanie, dočasný výkon funkcie

ID3484 | | JUDr. Simona Laktišová

Je v prípade určenia zastupujúceho zamestnanca potrebné písomné poverenie na zastupovanie počas neprítomnosti? Musí zastupujúci zamestnanec so zastupovaním súhlasiť? Môže neprítomného vedúceho zamestnanca zastupovať aj iný vedúci zamestnanec, ale na vyššom stupni riadenia? Ako dlho môže zamestnanec zastupovať iného zamestnanca? Je niekde určená max. lehota? Je v uvedenom prípade potrebné rozlišovať zastupovanie počas krátkodobej neprítomnosti a dlhodobé zastupovanie? Aká doba sa považuje za krátkodobú neprítomnosť (1 týždeň/ 2 týždne....?) a čo sa už považuje za dlhodobé zastupovanie (viac ako 2 týždne/3 t.....) ? Je niekde uvedená hranica (aj s ohľadom na prípadný príplatok za zastupovanie)? Kedy už poverenie na zastupovanie neprítomného zamestnanca nestačí a je potrebné spraviť dodatok k pracovnej zmluve? A ako je to v prípade poverenia na dočasný výkon funkcie (podľa § ods. 9 zák. č. 552/2003 Z.z.), napr. keď je miesto vedúceho zamestnanca voľné z dôvodu neúspešného výberového konania? Je v tomto prípade potrebný dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu zmeny druhu práce alebo stačí písomné poverenie na dočasný výkon funkcie? Vykonáva zamestnanec túto vedúcu funkciu popri svojej práci alebo vykonáva len túto funkciu a svoju pôvodnú prácu nie? Musí opäť zamestnanec s týmto poverením súhlasiť? Zamestnávateľ je štátna príspevková organizácia, ktorá sa pri odmeňovaní riadi zákonom č. 578/2004 a Zákonníkom práce (nie zákonom č. 553/2003 Z. z.).