Otázky s vecným pojmom: Daň z pridanej hodnoty

Je daná s. r. o. (platiteľ podľa § 4), ktorá predáva v stánku pekárenské výrobky. Takže nejde o stravovacie služby, ide o tovar, lebo zákazníci tovar zoberú so sebou. Nie sú dané podporné služby umožňujúce okamžitú spotrebu takýchto jedál. Takže pri výbere sadzby DPH berieme do úvahy prílohu č. 7 a číselný kód 1905. Príloha č. 7 je tak nejasne formulovaná, tu by sme potrebovali trošku usmerniť. (Číselný kód spol. coln. Sadzobníka 1905: Chlieb, sladké pečivo, koláče, sušienky a ostatné pekárske výrobky, tiež obsahujúce kakao; hostie, prázdne oblátky druhu vhodného na farmaceutické účely, oblátky na pečenie, ryžový papier a podobné výrobky – len čerstvý chlieb podľa osobitného predpisu3)a len čerstvé pečivo podľa osobitného predpisu v hmotnosti 40 g až 50 g.) Takže spoločnosť predáva najmä rôzny čerstvý chlieb, rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče). Príloha sa odvoláva na osobitný predpis č. 3 a 4: pri chlebe na § 2 písm. c) a i) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách, pri ostatnom pečive na § 2 písm. e) a i) vyhlášky č. 24/2014 Z. z. Takže, ak dobre rozumieme: Chlieb: 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: c, a i, vyhlášky. Ostatné veci: rôzne čerstvé sladké pečivo a rôzne slané pečivo (rožky, sendviče): 10 % DPH, ak sú splnené podmienky: e, a i, vyhlášky a zároveň musia mať váhu 40 g až 50 g? Takže, keď nejde o chlieb, ale o tieto ostatné uvedené pečivá, musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ak napr. ide o sladké pečivo (koláč, zákusok) alebo slané pečivo (rožky, sendviče) musí byť splnená aj hmotnostná podmienka? Ide nám o to, aby sme správne nastavili sadzby DPH. 

Gastrofirma musí zaúčtovať do svojho účtovníctva tržbu za predaj (poskytnutie) jedla. Na základe výkazu Wolt-u zaúčtuje tržbu takto: ID 315/602 + 343 DPH povinnosť, ak gastrofirma je platiteľom DPH (100+20 EUR). Otázkou je, či tento interný doklad vlastne nie je faktúrou, ale v tom prípade ,ako sa to vykazuje v DPH a kontrolnom výkaze? (DPH: riadok 3,4 a KV do D1 alebo D2?) Tiež u gastrofirmy účtovným dokladom je výkaz Wolt-u, t. j. nemusí vystavovať vyslovene faktúru však? Následne Wolt uhradí gastrofirme rozdiel medzi prijatými platbami od zákazníkov a províziou: VBU 221/315 (110 EUR) Následne Wolt vystaví gastrofirme faktúru za províziu, ktorú gastrofirma zaúčtuje takto: PFA 518/321 (10 EUR) Následne gastrofirma urobí zápočet medzi zvyšnou časťou nezaplatenej pohľadávky a neuhradeného záväzku: ID 321/315 (10 EUR) Sú hore uvedené úvahy správne?

Spoločnosť A (mesačný platiteľ DPH) sa zlúčila so spoločnosťou B (štvrťročný platiteľ DPH). Právnym nástupcom je spoločnosť B. Spoločnosť A bola 15. 2. 2024 vymazaná z Obchodného registra. Kto a pod akým IČ DPH podá daňové priznanie za spoločnosť A za zdaňovacie obdobie (ide o predposledné zdaňovacie obdobie) január 2024? Autorizácia k spoločnosti A bola zrušená 17. 2. 2024.

V roku 2024 sme zmenili dodávateľa el. energie. V zmysle s ním uzavretej zmluvy, po úspešnej realizácii pripojenia, nám vyplatí dohodnutú odmenu/odplatu za pripojenie na základe nami vystavenej faktúry. Túto odmenu však nemusíme vrátiť, pokiaľ sa rozhodneme zmeniť dodávateľa el. energie. Má byť vystavená faktúra za takúto odmenu vystavená aj "s" alebo "bez" DPH? Mohlo by ísť o § 9, ods. 1, písm. c) zákona o DPH?

SK spoločnosť - platiteľ DPH kúpil tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. SK spoločnosť uhradila zálohovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EU 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené - tovar preclený. Máme prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) v rámci zákona o DPH ? Je potrebné takéto nadobudnutie tovaru samozdaniť?

Slovenská firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) nakupuje hnuteľný majetok- staré lode aj od fyzických osôb (na základe kúpnej zmluvy -mimo DPH- nevstupuje do DPH priznania), aj z EU od iných firiem (vstupuje do DPH priznania § 69 ods. 6). Tieto lode sú fyzicky dovezené na územie SR. Následne po repasovaní sú lode (tovar) predané odberateľom. SR spoločnosť premiestní lode na územie Maďarska kde maďarská spoločnosť B (platiteľ v HU, dodávateľ) repasuje (oprava, údržba, natieračské práce, modernizácia) tieto lode. Následne sa loď vráti na územie SR. Takže podľa zákona o DPH v § 8 ods. 4 písm f platiteľ dane nevykazuje premiestnenie tovaru v daňovom priznaní a ani v súhrnnom výkaze. Podľa nás sa jedná o základné pravidlo §15 zákona o DPH. HU spoločnosť B fakturuje firme A službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade maďarská spoločnosť potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. Môže nastať aj taká situácia, že maďarská spoločnosť poskytuje všetok materiálu/tovaru pre potreby repasovania a zmodernizuje aj loď (kamerový systém, GPS systém). Kde je tá pomyselná čiara/hranica, aby sa nejednalo o dodanie tovaru s montážou? Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne?

1., Firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) chce vykonávať práce na hnuteľnom hmotnom majetku zákazníka (takže lode nemáme vo vlastníctve, má ich vo vlastníctve zákazník). Presnejšie ide o opravu a údržbu lodí. Ide o rôzne práce, napr. natieračské práce, rôzne opravy, repasovanie...atď. Klientom je firma B (nórska spoločnosť, ktorá má vo vlastníctve tieto lode). Podľa nás ide o základné pravidlo § 15 zákona o DPH. Lode sú fyzicky buď v Nórsku alebo na Slovensku alebo v Maďarsku. Z hľadiska zákona o DPH tu fyzická poloha lodí je irelevantná, miesto dodania je tam, kde zdaniteľná osoba odberateľ má sídlo. SK spoločnosť A fakturuje firme B službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade slovenská sro potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. 2., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť od SK firmy objedná kamerový systém, GPS systém na tieto jeho lode spolu s montážou [§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH]. Tu by už fyzickosť rozhodovala, napr. ak je montáž vykonaná na území SK, tak je vznik daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 1, ak je vykonaná na území HU, tak SK DPH sa to netýka, ale SK spoločnosť by možno mala povinnosť HU registrácie, ďalej ak montáž je vykonaná v Nórsku, tak predpokladám je klasický prenos na nórsku firmu. 3., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť objedná od SK firmy len samotnú montáž GPS a kamerového systému a samotný tovar objedná od niekoho iného. Z nášho pohľadu by sa postupovalo podľa bodu 1. Montáž a inštalácia sa zdaňuje podľa ustanovenia pre zdanenie služby. Kde je tá pomyselná čiara medzi hore uvedenými prípadmi 1 a 2? Mám na mysli to, že napr. aj pri oprave a údržbe sa použije nejaký ten materiál. Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne? Ďakujeme

Slovenský športovec vykonáva činnosť profesionálneho hokejistu v slovenskej najvyššej hokejovej súťaži. Má s klubom uzatvorenú profesionálnu zmluvu a mesačne fakturuje klubu odmenu ako SZČO. Popritom má ešte zdaniteľný príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Výška príjmu z oboch činností dokopy za 12 mesiacov je 55 000 € (z hokeja 50 000 + 5 000 z prenájmu). Má sa takýto príjem brať do obratu pre povinnú registráciu pre platiteľa DPH? A je teda profesionálny športovec povinný sa registrovať v takomto prípade za platiteľa DPH?

Predmetom úpravy zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v z. n. p. je získanie povinnej základnej kvalifikácie vodičov a samotný pravidelný výcvik, pre vodičov profesionálov, za účelom získania odbornej spôsobilosti potrebnej pri ich výkone povolania, ktorým je ako doklad kvalifikačná karta vodiča a príslušné osvedčenie (podľa druhu dopravy a absolvovania kurzu). Kvalifikačná karta vodiča – doklad o absolvovaní požadovaného školenia, je dokladom osobným (nie je viazaný na dopravcu) a vodič je povinný podľa § 12 zákona č. 280/2006 Z. z. ho mať pri sebe pri vedení motorového vozidla ako súčasť dokumentov ustanovených na vedenie vozidla v premávke na pozemných komunikáciách. Ako zaúčtovať náklady za absolvovanie kurzu vodiča (úč. 518)? Môže si zamestnávateľ uplatniť odpočet DPH z faktúry za kurz vodiča? Pre vodiča (zamestnanca) ide o nepeňažné plnenie?

Slovenský podnikateľ, platiteľ DPH, obstaral 6. 3. 2019 apartmán v apartmánovom dome. Kolaudácia nehnuteľnosti nastala ešte v roku 2015. Pri obstaraní si neuplatnil odpočet DPH. Apartmán používal na ubytovacie služby (krátkodobý víkendový prenájom) a na výstupe uplatňoval 10 % DPH pri ubytovacích službách. Uvedený apartmán sa podnikateľ chystá vo februári 2024 predať fyzickej osobe nepodnikateľovi. Má byť takýto predaj a fakturácia realizovaná bez DPH, keďže ide o vec na bývanie? Respektíve má na oslobodenie od DPH pri predaji vplyv, že bol apartmán využívaný na ubytovacie služby, kde bola DPH na výstupe? Pokiaľ by podnikateľ takúto nehnuteľnosť (apartmán - vec na bývanie) obstaral ešte pred 1. 1. 2019 (od kolaudácie by prešlo viac ako 5 rokov) a odpočítal by DPH na vstupe a následne by ju v roku 2024 predával inému platiteľovi DPH, tak mohol by sa pri predaji uplatniť prenos daňovej povinnosti na kupujúceho alebo tým, že ide o vec na bývanie by bola fakturácia rovnako bez DPH a predávajúci by musel riešiť § 54 zákona o DPH (úprava pôvodne odpočítanej dane)?