Otázky s vecným pojmom: Nehnuteľnosť

Čo je možné zahrnúť do výdavkov v prípade prenájmu bytu so zariadením (prenajímateľ je fyzická osoba, byt nie je zahrnutý v obchodnom majetku)?

Pôvodne družstevný byt bol vyporiadaný pri rozvode ako prevod členského podielu. Občan FO mal od roku 1990 nájomnú zmluvu s bytovým družstvom ako jeho člen o prenechaní družstevného bytu do užívania. Ako spoločný nájomca uvedeného bytu v zmysle § 703-704 Občianskeho zákonníka bola i manželka tohto občana - člena družstva. Manželstvo bolo v roku 2006 rozvedené. V 10/2010 si bývalí manželia vysporiadali na súde spoločný nájom stále ešte družstevného bytu nasledovne:

1. zrušil sa spoločný nájom družstevného bytu,

2. ďalším jediným nájomcom od roku 2010 sa stal manžel,

3. manžel vyporiadal a vyplatil manželke „hodnotu členského podielu k spoločnému nájomnému bytu“ (citácia z uznesenia súdu) stanovenú ako 1/2 z vtedajšej trhovej hodnoty čo bolo 11 500,00 €,

4. manželke bytová náhrada nepatrila (lebo dostala 1/2 z hodnoty bytu ale v uznesení je to pomenované ako 1/2 hodnoty za členský podiel).

Bývalý manžel a neskôr jediný nájomca družstevného bytu získal tento byt v roku 2012 do osobného vlastníctva od bytového družstva zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu podľa zákonov č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vysporiadaní nárokov v družstvách a č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za cenu 600,00 €. Byt v roku 2013 predal za 25 000,00 €. Predaj bytu nie je oslobodený, lebo ho nevlastnil 5 rokov pred predajom.

Otázky: 1.) Čo je výdavkom tohto občana FO pri predaji bytu? Je to len kúpna cena 600,00 € podľa zmluvy o prevodu družstevného bytu s bytovým družstvom alebo aj cena, ktorú musel zaplatiť bývalej manželke vo výške 11 500,00 €, teda spolu výdavky za obstaranie bytu 12 100,00 € ?

2.) A ako je resp. bola na tom bývalá manželka? Ona nemusela priznať v roku 2010 príjem vo výške 11 500,00 € a zdaniť ho? Alebo jej príjem bol v roku 2010 oslobodený lebo „predala“ len členský podiel v bytovom družstve a nie nehnuteľnosť? Manželka nemala trvalý pobyt v byte od 02/2008 a byt si vysporiadali medzi sebou v 10/2010. Ak by išlo pri vysporiadaní medzi manželmi o skutkový stav „predaj 1/2 nehnuteľnosti“ tak by nesplnila podmienku oslobodenia predaja nehnuteľnosti (2 roky trvalého pobytu bezprostredne pred predajom) podľa zákona o dani z príjmov platného do 31. 12. 2010.

Sloveská spoločnosť platiteľ DPH (developer) predáva zahraničnej spoločnosti taktiež platiteľovi DPH nehnuteľnosť (byt) v novostavbe skolaudovanej v roku 2014. Zahraničná spoločnosť kupuje tento byt bez alebo z DPH?

Začali sme so stavbou autoservisu a administratívou na prízemí a poschodie, na ktorom bude obytný priestor. Ako bude potrebné rozlišovať daňové a nedaňové náklady a DPH uplatňovaná zo stavebných služieb. Dalo by sa bytovú jednotku definovať ako obytný priestor pre zamestnancov, aby všetky náklady boli daňové? Zastavaná plocha stavby je 300 m2. Užitková plocha stavby je 360 m2. Užitková plocha bytovej jednotky je 85 m2. Obytná plocha bytovej jednotky je 49 m2. Zatiaľ sme v štádiu hrubej stavby. V akom podiele bude treba rozlišovať priestor, ak bytová jednotka nebude môcť byť považovaná za priestor na podnikateľské účely ako obytný priestor pre zamestnancov... ?

Koľkokrát má mestské zastupiteľstvo rokovať o prevode nehnuteľnosti z dôvodu hodného osobitného zreteľa? Jeden alebo dvakrát?

Ako má byť stanovená cena pri prevode nehnuteľnosti z dôvodu hodného osobitného zreteľa? Má sa stanoviť na základe znaleckého posudku alebo dohodou strán?

Firma kúpila budovu od neplatiteľa DPH. Potom 1/2 budovy predala, pričom použila oslobodenie podľa § 38 ods. 1. V tomto roku budovu zbúrala. Firma zaplatila za búracie práce a následne bude 1/2 z nich faktúrovať spolumajiteľovi. Môže si z týchto stavebných prác uplatniť DPH v plnej výške? Pozemok, ktorý zostal, chce predať - tento pozemok musí predať ako stavebný pozemo, t. j. s DPH?

Spoločnosť má v majetku zaradený pozemok - účtovaný na účte 031. Dodávateľsky dala vybudovať na tomto pozemku oplotenie, pričom dodávateľ je platiteľom DPH a celková suma s DPH je 12 900 €, z toho DPH 2 150 €. Ako sa bude celá táto transakcia posudzovať v účtovníctve? Pôjde o obstaranie ostatného majetku a potom zaradenie do príslušnej odpisovej skupiny, alebo pôjde o zhodnotenie pozemku a tým sa zvýši ocenenie pozemku v účtovníctve. Má spoločnosť nárok na odpočet DPH z uvedenej faktúry? Pozemok je obstaraný za účelom ďalšieho predaja, pričom podľa dostupných informácií nejde o stavebný pozemok.

Chcela by som Vás poprosiť o odbornú podporu k správnemu aplikovaniu  ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje definíciu pojmu „blízka osoba“.

Dostala som od poslancov úlohu posúdiť a preveriť prevod nehnuteľností vo vlastníctve obce na iné osoby, konkrétne na synovca pána starostu. Prevod sa uskutočnil v druhej polovici r. 2010. Ja som do svojej správy z kontroly uviedla, že syn brata pána starostu je blízkou osobou voči starostovi a preto nadobudnutie  obecného majetku bol v rozpore s § 9a ods. 6 písm. g). zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Podľa môjho názoru synovec starostu mohol nadobudnúť majetok obce len na základe obchodnej verejnej súťaže.

Zaujímalo by ma, či cena dosiahnutá vydražením je cena vrátane DPH (vo vyhláške ani v znaleckom posudku to nikdy nie je uvádzané) .Pôvodný vlastník - úpadca je platiteľom DPH, rovnako správca konkurznej podstaty a zároveň dražobník je platiteľom DPH. Rovnako platiteľom DPH je aj vydražiteľ. Nehnuteľnosť bola skolaudovaná v roku 2010. Kto je povinný vystaviť faktúru? A celková cena dosiahnutá vydražením je cena s DPH? V prípade, že je celková cena dosiahnutá vydražením s DPH, uhradí sa v plnej výške dražobníkovi, alebo sa uhradí dražobníkovi len základ dane a DPH sa uhradí štátu? Čo v prípade, že faktúra zo strany správcu, resp. úpadcu nebude vystavená? Akým spôsobom v tomto prípade funguje samozdanenie?