Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

Kúpili sme vianočný stromček s ozdobami do nášho novootvoreného showroomu vozidiel v cene 2 100 € bez DPH. Je to daňovo uznaný náklad vo forme odpisov, alebo ide o nedaňový náklad? Ak je to daňový náklad, v ktorej odpisovej skupine ho môžeme odpisovať?

Slovenská s. r. o., A, a slovenská s. r. o., B, sú personálne prepojené cez osobu konateľa. Firma A má v majetku zdravotnícke testovacie zariadenia (cena jedného prístroja je cca. od 2 000 € do 7 000 €). Tieto zariadenia testujú napr. elasticitu pokožky, hydratáciu pokožky, testujú tiež napr. zloženie kozmetiky. Firma B uzatvorila zmluvu s jednou Univerzitou, v rámci ktorého bude pre nich testovať napr. aj uvedené veci. Firma A preto chce prenajímať firme B uvedené zariadenia. Teraz chceme vypracovať pre nich (firma A a B) transferovú dokumentáciu. Následne firma B bude fakturovať Univerzite testovania, výskumy. Metódu trhovej ceny nevieme vyčísliť, lebo ani interná trhová cena (firma A neprenajíma iným firmám tieto zariadenia), ani externá trhová cena (nevieme nezávislú trhovú cenu, lebo ide o ojedinelé zariadenia, ktoré nie sú každodenne prenajímané, nie je to také ako napr. pri prenájme nehnuteľnosti či auta) nie je známa. Viete nám poradiť, s ktorou metódou by sme mohli čo najjednoduchšie stanoviť trhovú cenu? Alebo stanoviť trhovú cenu prenájmu tak, že napr. za 2, 3, 4 roky, prostredníctvom prenájmu by sa vrátila obstarávacia cena prístroja?

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Akciová spoločnosť (s akciami, ktorej sa verejne neobchoduje) vykúpila v roku 2017, 2018 od niektorých akcionárov akcie s nominálnou hodnotou 332 € za cenu 3 300 €, čím získala vlastné akcie. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia akcionárov v roku 2018 tieto akcie odpredala existujúcim aj novým akcionárom za ich nominálnu hodnotu, pričom rozdiel medzi nominálnou a obstarávacou (výkupnou) hodnotou vo výške 2 968 € na 1 akciu zaúčtovala z účtu 428-Nerozdelený zisk. Aký je daňový aspekt uvedenej operácie? Je potrebné rozdiel v cene nejakým spôsobom zdaniť daňou z príjmu a ak áno, komu táto povinnosť vyplýva – firme, čo predávala alebo akcionárom, čo kupovali?

Keď je spoločnosť v pozícii užívateľského zamestnávateľa na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca k inému zamestnávateľovi, ako sa vtedy posudzujú náklady na ochranné pracovné pomôcky, pracovné oblečenie pre týchto zamestnancov, s ktorými však nie je v pracovnom pomere? Budú pre užívateľského zamestnávateľa uznaným daňovým nákladom?

Valné zhromaždenie rozhodlo o vyplatení zisku konateľovi, ktorý je kumulovaný za viac zdaňovacích období - 10 rokov, zisk sa bude vyplácať mesačne.

1. Ako sa tento zisk má zdaniť u konateľa a koľko % ?
2. Platia sa z toho odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovni, platia sa mesačne, keď sa zisk bude vyplácať mesačne?
3. Ovplyvní tento príjem RZZP a výšku preddavku mesačných odvodov v následnom budúcom období?
4. Ako vyplatenie zisku / za 10 rokov, vyplácaného mesačne / ovplyvní povinnosti konateľa, ktorý je zamestnancom a je na 50 % invalidný dôchodca?

Tuzemská spoločnosť má so závislou zahraničnou osobou z Francúzska uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb. Na základe tejto zmluvy si tuzemská spoločnosť nakupuje manažérske služby, ktoré zahŕňajú:

a/ administratívne podporné služby - najmä služby súvisiace s generálnym manažmentom a správou, financiami, právnymi záležitosťami, obstarávaním, manažmentom ľudských zdrojov, IT, komunikáciou a inými službami,

b/ marketingové a technické služby zahŕňajú služby súvisiace so strategickým plánovaním a podporou, marketingom, rozvojom podnikateľských činností pre priemyselných zákazníkov a verejnú správu. Náklady na poskytovanie vyššie uvedených nákladov sú identifikované v súlade so Smernicou OECD a fakturované so ziskovou prirážkou, ktorej výška spĺňa princíp nezávislého vzťahu. Vzťahuje sa na tieto služby podmienka zaplatenia podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov, aby boli daňovým výdavkom?

Firma s. r. o. poníži v roku 2017 účtovné odpisy o 10 000 € aby vykázala účtovný zisk. Vznikne rozdiel medzi účtovnými a daňovými odpismi. Je tento rozdiel pripočítateľnou položkou k ZD ? Alebo môžem prerušiť aj daňové odpisy a nepripočítať rozdiel k ZD ? Nerozumiem možnosti prerušenia daňových odpisov. Veď dlžka odpisu je zaradená do odpisových skupín podľa druhu majetku napr. na 4 roky a prerušením odpisovania, by sa táto doba predĺžila. Prosím o vysvetlenie, aj ako to bude v daňovom priznaní, či pripočítavam sumu k ZD.

Do ktorej odpisovej skupiny zaradiť nákup meracej a regulačnej techniky na kotolňu, ktorú máme v prenájme na základe zmluvy. Kotolňa je už odpísaná.

Firma vystavila faktúru za prenájom s dátumom zdaniteľného plnenia 30. 11. 2017. Odberateľ faktúru vrátil v mesiaci 12/2017 a došlo k úplnému zrušeniu dodávky. Dodávateľ vystavil dobropis na opravu základu dane podľa § 25 v mesiaci 12/2017 s dátumom vystavenia 12/2017. Aký dátum zdaniteľného plnenia má dodávateľ uviesť na dobropise?