Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

Spoločnosť hradí 50 % zamestnancom za používanie Multisport karty zo svojich zdrojov. Je to pre zamestnávateľa daňový náklad? Spoločnosť to nehradí zo sociálneho fondu.

Česká s.r.o. zamestnala slovenského zamestnanca (vyžiadala Dič na Slovensku zo závislej činnosti). Tento slovenský obchodník pôsobí na mieste výkonu práce v Bratislave (doma). Takže tento pracovník má pracovnú zmluvu s CZ firmou. Pracovná zmluva je od 15. 6. 2020, osem hodín denne a na dobu neurčitú. Agentská stála prevádzkareň nevzniká, lebo v zmluve medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia Článok 5/odsek 5 a 6 podmienky nie sú splnené. (Zamestnanec neuzatvára zmluvy v mene podniku, je to len marketingová činnosť.) Problém je v tom, že keďže pracovná zmluva je na dobu neurčitú, možno doba výkonu tejto činnosti zamestnanca presiahne 183 dní v roku 2020 a vznikne tu službová stála prevádzkareň podľa § 16 ods. 2. (alebo článok 5/ 2b. zmluvy), . Problém je tiež v tom, že službová stála prevádzkareň nevznikne až momentom (dňom) uplynutia tohto časového testu, ale vznikne retrospektívne, t. j. už momentom začatia fyzického výkonu činnosti nerezidenta pri poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky. Teraz ešte nevieme, či v roku 2020 presiahneme týchto 183 dní, napr. zamestnanec môže aj dať výpoveď. Ak sa rozhodneme tak, že vznikne službová stála prevádzkareň, musíme to oznámiť do 31. 7. 2020. Ale, ak nedosiahneme 183 dní, museli by sme stornovať oznámenie, predpokladám. Napadá Vás nejaké dobré riešenie, či ohlásiť, neohlásiť, alebo ohlásiť až len v roku 2021 po presiahnutí a podať len daňové priznanie za rok 2021 (t. j., za rok 2020 nie)?

Ako postupovať, pokiaľ na konci roka účet 314 – preddavky na elektrinu vykazoval zostatok? V decembri prišla vyúčtovacia faktúra, kde dané preddavky z účtu 314 mali byť zúčtované. Bohužiaľ sa stala chyba a účet 314 sa nezúčtoval ale zálohové platby sa zúčtovali cez účet 502 mínusom. Ako v tomto roku daný účet 314 vynulovať a aký to má dopad na podané daňové priznanie? Mohlo by sa to zúčtovať cez ID zápisom 502/314? Ide o účtovníctvo mesta.

Na základe dodatku k lízingovej zmluve o finančnom lízingu sa lízingový prenajímateľ a lízingový nájomca dohodli na úprave splátok lízingu - z pôvodných 48 splátok na 60 splátok. Je potrebné riešiť pripočítateľné a odpočítateľné položky, resp. na čo si dávať v tomto prípade pozor z hľadiska dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty, okrem zmeny lízingových splátok?

Aké percento daní má zaplatiť spoločník z hodnoty predaného s. r. o.  Má vplyv na výšku dane, že spoločník je dôchodcom, resp.je držiteľom Preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 

Maďarská firma (platiteľ v Maďarsku) sa registrovala v roku 2016 na § 5 zákona o DPH, lebo prekročila obrat 35 000 € na Slovensku na zásielkový predaj podľa § 6 a v § 14 zákona o DPH. Maďarská firma teraz fakturuje s 20 % SK DPH. Odberateľmi sú slovenské FO. Preprava je z HU do SK. Takže ide o klasický zásielkový predaj (tovar). Jediný nedostatok vidím v tom, že namiesto § 6 zákona o DPH sa v minulosti registrovali na § 5 zákona o DPH. Teraz v roku 2019 chce vykonávať aj nasledujúcu činnosť: Chce nakúpiť tovar od svojej Materskej spoločnosti. V tuzemsku ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 zákona o DPH (a o samozdanenie- riadky 7-8 DPH priznania) Táto zahraničná právnická osoba (maďarská) registrovaná podľa § 5 zákona o DPH následne predáva tento tovar zo svojho slovenského skladu českým nezdaniteľným osobám, prepravu vykonáva spoločnosť DHL, t. j. ide o zásielkový predaj so slovenskou DPH, až kým zahraničná maďarská spoločnosť nedosiahne obrat na účely registrácie v CZ. V roku 2017 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku a vyžiadala Dič číslo na maďarskú firmu, lebo v sortimente firma má aj predmety z drahých kovov (prsteň, náhrdelník...atď..) a Puncový úrad im bez zriadenej organizačnej zložky a slovenského Dič čísla nebol ochotný vydať nejaké osvedčenie. Maďarskej firme podľa nás nevzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods 2 ZDP. Nemá na Slovensku zamestnancov, ani kanceláriu, len v roku 2019 chce zriadiť sklad na Slovensku. Čo sa týka organizačnej zložky na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Podľa Obchodného zákonníka podľa nás maďarská firma nepodniká na území SR, absolútne by nebolo potrebné zriadiť zložku. Stalo čo sa stalo, na tlačenie Puncového úradu maďarská firma v roku 2017 zriadila organizačnú zložku a vyžiadala Dič číslo na maďarskú firmu. Organizačná zložka zapísaná v ORSR sa stáva účtovnou jednotkou (§ 1 ZoU) ako aj daňovníkom na účely zákona o dani z príjmov. Teda z hľadiska zákona o dani z príjmov sa musí podať aj účtovná závierka, aj DPPO. Otázkou je, či v roku 2019 sa budú podávať nulové priznania (nulová závierka), alebo musíme vyčísliť základ dane z hore uvedeného predaju tovaru?

Spoločnosť A namontovala do vlastných motorových vozidiel zariadenie na prevážanie tovaru pre spoločnosť B. Namontované zariadenie je ale majetkom spoločnosti B a náklady na obstaranie aj inštaláciu znášala spoločnosť B. V prípade poškodenia pri preprave alebo manipulácii si spoločnosť A nechala dané zariadenie poistiť. Sú výdavky na poistenie cudzieho majetku, ktorý sa ale využíva na dosahovanie a zabezpečovanie príjmu pre spoločnosť A daňovým výdavkom? 

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o., ide o n.o. jednej Univerzity) nasledovné činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Táto n.o. organizuje vzdelávaciu konferenciu v rámci svojej hlavnej činnosti na území SR. Niektorí účastníci platia neziskovke vstupné alebo registračný poplatok na túto konferenciu. Otázkou je, na ktorý výnosový účet (pri čerpaní) sa má zaúčtovať tento výnos? Napr. 647 alebo 649? a či je tento výnosový účet mimo predmetu (nie je predmetom) zákona o dani z prímov alebo je to oslobodená činnosť?

Aký vplyv na daňové priznanie dani z príjmov za bežné obdobie má skutočnosť, že spoločnosť v aktuálnom roku sa dohodla na zrušení kúpno-predajnej zmluvy ohľadne predaja pozemku, pričom predaj a zápis v katastri nehnuteľnosti sa uskutočnil v minulom účtovnom období. Spoločnosť pozemok predala za 30 000 €, obstarávacia hodnota pozemku bola 10 000 €. Je možné uvedený predaj účtovať na základe vystaveného dobropisu zo strany predávajúceho? Akými účtovnými zápismi predávajúceho by sa uvedený účtovný prípad mal zaúčtovať?

Stáva sa nám, že keď objednávame od zahraničných dodávateľov napr. licencie, že nám vystavia faktúru s ich DPH. Aj keď im nahlásime naše VAT číslo, oni majú taktiež VAT číslo, vystavia nám fa s DPH a odvolajú sa na ich obchodné podmienky, že napr. bez DPH vystavujú faktúry až od určitého množstva. Stáva sa nám to aj v prípade, že napr. americká spoločnosť má pridelené VAT číslo: EU8xxxx, vystavia faktúru aj tak s DPH. Aj keď požiadame o opravu, tak buď sa teda odvolávajú na ich obchodné podmienky alebo nám uvedú, že faktúry vystavuje systém a už to nevedia opraviť. Otázka: - túto DPH zúčtovame do nedaňových nákladov,je to správne? - sme povinní na základ bez dane uplatniť Reverse charge alebo v takomto prípade nie?