Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

počet otázok s vecným pojmom : 170



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Odpisy - doplnenie k otázke č. 3410

ID3420 | | Ing. Ondrej Baláž

Prestavba kamerového systému sa týka nových kamier, ktoré sa museli doplniť v hale na kontroly technických a emisných kontrol motorových vozidiel na STK, teda sú navyše, aj tá čítačka a práce elektronické k tomu. Pred rokmi sa tu odpisoval kamerový systém, ale zvlášť, nebol súčasťou budovy, ten sa stále používa a k tomu pribudol tento nový systém s kamerami. Ako to správne zaradiť a odpisovať?

Výzva na podanie DPPO

ID3423 | | Ing. Marián Drozd

Maďarská firma (platiteľ v Maďarsku) sa registrovala v roku 2016 na § 5 zákona o DPH, lebo prekročila obrat 35 000 € na Slovensku na zásielkový predaj podľa § 6 a v § 14 zákona o DPH. Maďarská firma teraz fakturuje s 20 % SK DPH. Odberateľmi sú slovenské FO. Preprava je z HU do SK. Takže ide o klasický zásielkový predaj (tovar). Jediný nedostatok vidím v tom, že namiesto § 6 zákona o DPH sa v minulosti registrovali na § 5 zákona o DPH. V roku 2017 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku a vyžiadala DIČ na maďarskú firmu, lebo v sortimente firma má aj predmety z drahých kovov (prsteň, náhrdelník...atď..) a Puncový úrad im bez zriadenej organizačnej zložky a slovenského DIČ nebol ochotný vydať nejaké osvedčenie. Maďarskej firme podľa nás nevzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods 2 ZDP. Nemá na Slovensku zamestnancov, ani kanceláriu, ani nič. Čo sa týka organizačnej zložky na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Podľa Obchodného zákonníka podľa nás maďarská firma nepodniká na území SR, absolútne by nebolo potrebné zriadiť zložku. Stalo čo sa stalo, na tlačenie Puncového úradu maďarská firma v roku 2017 zriadila organizačnú zložku a vyžiadala DIČ na maďarskú firmu. Problém je v tom, že teraz dostali výzvu na DIČ, aby podali daňové priznanie k dani z príjmov PO za rok 2017. Otázkou je, ako riešiť túto situáciu? (Napr. podať len nulové DPPO priznanie s hore uvedeným vysvetlením; alebo podať kompletnú účtovnú závierku - síce tiež nulovú; alebo podať len vysvetlenie, že nepodnikajú na území SR?)

Zaradenie do odpisovej skupiny automat na kávu - kávovar

ID3416 | | Ing. Ondrej Baláž

Firma plánuje obstarať automat na kávu v hodnote podľa cenovej ponuky 2 500 €. Pôjde o kávovar, ktorý má zásobník na kávové kapsule, z ktorých sa dá voliť výber kávy a spodná časť stoj na kávu. Kávovar bude slúžiť pre obchodných partnerov na prípravu kávy a bude umiestnený v rokovacej miestnosti. Patrí takýto typ kávovaru do odpisovej skupiny 1. kód 28.93 Stroje na výrobu potravín, nápojov, a na spracovanie tabaku alebo do OS 2. 28.29. 4 kde sú aj predajné automaty, aj keď tento automat nebude predajný.

Opravné položky spoločnosti v konkurze

ID3384 | | Ing. Marián Drozd

Spoločnosť, na ktorú bol vyhlásený konkurz, má už vyše 20 rokov vytvorené opravné položky k pohľadávkam voči bývalým obchodným partnerom, tiež v konkurze. Konkurzy doteraz neboli ukončené. V § 17 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (+ § 29 ods. 1 Postupov účtovania), sa hovorí o úprave zostatkov vytvorených rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia, s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu. Dovoľujem si požiadať o vysvetlenie k tejto problematike z hľadiska účtovného a daňového. Čo znamená „úprava zostatkov“ najmä v prípade opravných položiek? Akým spôsobom a podľa akých kritérií sa posudzuje, že „preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie alebo konkurzu“? Ako sa vysporiadať s opravnými položkami u partnerov v konkurze, ak bude vlastný konkurz ukončený skôr? 

Stála prevádzkareň pokračovanie

ID3365 | | Ing. Marián Drozd

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať Dič na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma (home office). V druhom prípade jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť. (Poznámka: Klient by radšej uzavrel pracovné zmluvy medzi CZ spoločnosťou a SK zamestnancami. Vzťah medzi CZ firmou a nemeckou materskou spoločnosťou je potom riešený ako poskytovanie služieb.) Teraz už vieme, keďže zamestnanec českej spoločnosti ako aj slovenská s. r. o. budú mať právomoc uzatvárať zmluvy v mene nemeckej spoločnosti (a nie českej) (účasť na stretnutí so zákazníkmi, dojednávanie podmienok zmluvy podľa pokynov nemeckej spoločnosti, vykonávanie aktívnej obchodnej činnosti v mene nemeckej spoločnosti) je možné konštatovať, že nemeckej spoločnosti vzniká na území SR tzv. „agentská stála prevádzkareň“ v obidvoch prípadoch. Prvou otázkou je, či nemeckej alebo českej spoločnosti nevzniká kamenná stála prevádzkareň z dôvodu existencie home office jednotlivých zamestnancov? (V medzinárodných zmluvách o zam. dvojitého zdanenia je vymedzená len kancelária. Podľa nás home office nie je kancelária, lebo spoločnosť nemôže s týmto priestorom disponovať, dané miesto využíva len zamestnanec na svoju prácu.) Druhou otázkou je, či nehrozí riziko, že vzniká službová (alebo agentská) stála prevádzkareň českej spoločnosti na Slovensku? Česká spoločnosť poskytuje prostredníctvom svojich zamestnancov fyzicky pracujúcich na Slovensku služby pre Nemeckú spoločnosť a získava za to províziu (sprostredkovateľská provízia).

Agentská stála prevádzkareň

ID3355 | | Ing. Marián Drozd

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať Dič na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma. Takže obchodník by mal pracovnú zmluvu s CZ firmou. Otázkou je, či českej alebo nemeckej firme vznikne na území SR agentská stála prevádzkareň? (Poznámka: Klient by radšej uzavrel pracovné zmluvy medzi CZ spoločnosťou a SK zamestnancami. Vzťah medzi CZ firmou a nemeckou materskou spoločnosťou je potom riešený ako poskytovanie služieb.) V druhom prípade jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť. V prípade slovenskej s. r. o. (právnická osoba) sa nedá hovoriť o agentskej stálej prevádzkárne však? (Je to len fakturácia medzi firmami)

Kúpa ojazdeného auta a zostatok PHL v nádrži pri kúpe

ID3350 | | Ing. Ondrej Baláž

Sovenská spoločnosť - s. r. o., platiteľ DPH, kúpila ojazdený automobil zo zahraničia. Ako správne zaúčtovať dosť vysoký zostatok PHL (skoro plná nádrž) v nádrži pri kúpe automobilu?

Fotovoltaická elektráreň

ID3335 | | Ing. Anton Kolembus

Postavili sme novú budovu a v nej máme fotovoltaickú elektráreň v hodnote 32 700 €. Súpis prác je rozdelený na materiál (obsahuje 8 položiek napr. panely, striedač, riadiaca jednotka, rozvádzač, monitoring batérií....) a montáž elektrárne. V akej odpisovej skupine ju treba odpisovať? 

Vianočný strom

ID3334 | | Ing. Anton Kolembus

Kúpili sme vianočný stromček s ozdobami do nášho novootvoreného showroomu vozidiel v cene 2 100 € bez DPH. Je to daňovo uznaný náklad vo forme odpisov, alebo ide o nedaňový náklad? Ak je to daňový náklad, v ktorej odpisovej skupine ho môžeme odpisovať?

Transferová dokumentácia - prenájom prístrojov

ID3327 | | Ing. Marián Drozd

Slovenská s. r. o., A, a slovenská s. r. o., B, sú personálne prepojené cez osobu konateľa. Firma A má v majetku zdravotnícke testovacie zariadenia (cena jedného prístroja je cca. od 2 000 € do 7 000 €). Tieto zariadenia testujú napr. elasticitu pokožky, hydratáciu pokožky, testujú tiež napr. zloženie kozmetiky. Firma B uzatvorila zmluvu s jednou Univerzitou, v rámci ktorého bude pre nich testovať napr. aj uvedené veci. Firma A preto chce prenajímať firme B uvedené zariadenia. Teraz chceme vypracovať pre nich (firma A a B) transferovú dokumentáciu. Následne firma B bude fakturovať Univerzite testovania, výskumy. Metódu trhovej ceny nevieme vyčísliť, lebo ani interná trhová cena (firma A neprenajíma iným firmám tieto zariadenia), ani externá trhová cena (nevieme nezávislú trhovú cenu, lebo ide o ojedinelé zariadenia, ktoré nie sú každodenne prenajímané, nie je to také ako napr. pri prenájme nehnuteľnosti či auta) nie je známa. Viete nám poradiť, s ktorou metódou by sme mohli čo najjednoduchšie stanoviť trhovú cenu? Alebo stanoviť trhovú cenu prenájmu tak, že napr. za 2, 3, 4 roky, prostredníctvom prenájmu by sa vrátila obstarávacia cena prístroja?