Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

Dobrý deň, poprosíme Vás o zodpovedanie nasledovných otázok v problematike zaradenia do kategórie „mikrodaňovník“ a tiež o obšírnejšie objasnenie tejto problematiky.

1/ Ak sme správne pochopili problematiku mikrodaňovníka, tak ak nedosiahneme hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona MUSÍME byť mikrodaňovník?

2/ Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €?

3/Mikrodaňovník MOŽE čerpať výhody - napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby OP k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo to pre daňovníka v praxi znamená toto postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam?

4/ Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou NEFAKTURUJÚ žiadne výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako „mikrodaňovník“?

5/ Ak je podnikateľ konateľom v jednej s. r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy NEMOŽU byť zaradené ako „mikrodaňovník“?

Daná je spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (nie je štátom podľa § 2 písm. x) ZoDzP). Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa nášho názoru, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZoDzP. Z tohto dôvodu uplatňujeme článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je náš predpoklad správny?

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rôzne nepeňažné plnenia, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce, internom predpise spoločnosti alebo v pracovnej zmluve. Ide o balíčky pri rôznych príležitostiach (MDD, Mikuláš...), prednostné vyšetrenie u lekárov, použitie služobných áut aj na súkromné účely vrátane PHL ... . V § 21 ods. 1 písm. e) ZDP je uvedená výnimka z nedaňových nákladov - ide o náklady vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods.3 písm. d) za podmienok ustanovených v Zákonníku práce a náklady vynaložené v rozpore s ZDP alebo s osobitnými predpismi. Otázka: Sú daňovým nákladom zamestnávateľa všetky nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom, ktoré zamestnávateľ zdaní zamestnancom daňou zo závislej činnosti v zmysle ZDP? Je súčasťou daňových nákladov zamestnávateľa aj DPH, ak je celková suma nepeňažného plnenia následne zdanená daňou zo závislej činnosti? Je daňovým nákladom aj benefit vo forme nákupu PHL pri automobile, ktoré zamestnanec využíva aj na súkromné účely? PHL na súkromné kilometre a používanie auta aj na súkromné účely je uvedené v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ uplatňuje náklady na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods.2 písm. l ) bod 1. ZDP. Suma PHL na súkromné kilometre je zdanená zamestnancovi. Tiež je zdanené zamestnancovi použitie auta aj na súkromné účely podľa § 5 ods. 3 a) ZDP.

Slovenská s.r.o. má 49 % podiel na Z.I. v českej s.r.o. a z českej firmy sú vyplácané výnosy slovenskej firme, kde podľa slov konateľa sa zdaňujú v ČR pri vyplácaní týchto výnosov. Akým spôsobom zdaňovať alebo nezdaňovať tieto výnosy v slovenskej firme, prípadne akými paragrafmi ZDP sa riadiť? Ak tá istá slovenská s.r.o. má 50 % podiel na Z.I. v ďalšej českej s.r.o., pričom ďalší postup je rovnaký ako pri prvej časti otázky. Ako postupovať pri zdaňovaní v tomto prípade? 

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu zabezpečuje slovinská spoločnosť. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? V predchádzajúcej otázke je zadaná iná informácie o preprave.

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu si zabezpečuje zákazník z Rakúska. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne, pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? 

Spoločnosť (slovenská právnická osoba) vypláca dividendy spoločníkovi (slovenskej právnickej osobe) zo zisku, ktorý bol vytvorený ešte pred rokom 2003. Je táto dividenda predmetom dane? Ak áno, ktorá spoločnosť a akou formou ju bude zdaňovať?

Stav: Koproducent 1(ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení Audiovizuálneho diela /ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v 3 častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky , pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t.j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu PO.

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?