Otázky v kategórii: Daň z pridanej hodnoty

Zákazníkovi sme vystavili zálohovú faktúru za časť tovaru (30 %) v hodnote 4 735,80 € bez DPH a na tejto faktúre bol aj odkúpený tovar v hodnote -1 800 € bez DPH, suma FA spolu 2 935,80 € bez DPH. K tejto prijatej platbe sme vystavili faktúru na sumu 2 935,80 € bez DPH. Pri preberaní tovaru sme vystavili vyúčtovaciu faktúru v za tovar (100 %) celková hodnota tovaru bola 15 786 € bez DPH a bol tam aj odpočet zálohy mínus 4 735,80 € bez DPH. Celková suma na úhradu 11 050,20 € bez DPH. Ako mám túto situáciu celú zaúčtovať v podvojnom účtovníctve?

Mesto nie je platiteľom DPH. Máme úspešný spoločný projekt s mestom z Maďarskej republiky. Spoločné verejné obstarávanie vyhrala maďarská firma, ktorá bude dodávateľom tovaru. Projekt má hodnotu 400 000 €. Ide o požičovne bicyklov.

1. Mesto má registračnú povinnosť DPH na túto akciu? Treba zabezpečiť IČ DPH pre Mesto? 

2. Maďarský dodávateľ má vystaviť faktúru bez DPH a Mesto má povinnosť odviesť 20 % DPH na Slovensku?

3. Čo sa považuje za verejnoprospešný účel v oblasti šport?

Ak slovenská spoločnosť s daňovým domicilom v SR, kontrahuje (tzn. aj mu vypláca odmenu) zahraničného umelca so sídlom mimo EÚ ale s jeho vystúpením v ČR:

1. Zrážková alebo zabezpečovacia daň, ktorého štátu sa aplikuje na odmenu, ktorá  je vyplatená tomuto umelcovi?
2. Je predaj lístkov v ČR prostredníctvom českého predajcu stálou prevádzkarňou slovenskej spoločnosti (predpokladajme, že predaj je menej ako 6 kal. mesiacov) a aká DPH sa aplikuje na listky predávané v ČR?

Podnik zaslal na opravu svoj majetok do ČŠ EU. Za doručenie zásielky zaplatil cenu (ZD +daň). Po čase zistil, že zásielka nebola doručená adresátovi a predmet dodania sa stratil. Podnik sa dohodol s prepravnou spoločnosťou, že nám uhradí škodu, ktorá nám nedoručením vznikla. Škoda je vypočítaná vo výške cena obstarania majetku bez DPH a prepravné náklady. Pôvodne preprava bola fakturovaná a zaplatená vrátane DPH. Podnik si DPH vypýtal späť prostredníctvom daňového priznania. Má byť výška škody za prepravu vedená bez DPH alebo s DPH? Bolo správne odpočítať si DPH za prepravu, keď v skutočnosti nebola preprava vykonaná? Podnik sa o nedodaní prepravy dozvedel až po 6 mesiacoch, nakoľko sa domnieval, že majetok sa opravuje u dodávateľa, ku ktorému však nikdy nedorazil.

Je daná slovenská firma (platiteľ DPH), ktorá nakupuje strojné súčiastky (tovar) od viacerých firiem z EÚ s klasickým samozdanením tovaru. Tovar príde na územie SR aj fyzicky. Následne slovenská firma zmontuje rozličné veci, napríklad motor zo súčiastok, podvozok zo súčiastok, ale napr. aj poľnohospodársky stroj zo súčiastok na území SR. Tiež slovenská firma nakúpila software z iného členského štátu, čo bude súčasťou predávaného stroja. Následne tovar – výrobok (motor, podvozok, stroj) dodáva slovenská firma do Maďarska (platiteľovi v Maďarsku). Tovar ide z SK na územie Maďarska. Môžeme považovať a zaúčtovať naše hore uvedené vydané faktúry ako dodanie tovaru do iného členského štátu (účet 604) podľa § 43 zákona o DPH a uvádzať ich v súhrnnom výkaze? Ako máme zaúčtovať prijatú faktúru (504, 132, 112)?

Slovenský platiteľ DPH obstaral tovar (náhradné diely k autám) z iného členského štátu (ČR) od českého platiteľa DPH. Faktúra bola vystavená 31. 3. 2017 tovar dodaný 22. 3. 2017. V marcovom daňovom priznaní k DPH ju neuviedol, faktúru obdržal 15. 5. 2017. Musí podať dodatočné daňové priznanie k DPH a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za mesiac marec 2017? Daňová povinnosť vznikla dňom vyhotovenia fa (31. 3. 2017), nárok na odpočet DPH vtedy keď faktúru obdržal (15. 5. 2017)? Slovenský platiteľ DPH obstaral službu (servis vozidla) z iného členského štátu (ČR) od českého platiteľa DPH. Faktúra bola vystavená 3. 4. 2017 služba dodaná 31. 3. 2017. V marcovom daňovom priznaní k DPH ju neuviedol, faktúru obdržal 15. 5. 2017. Musí podať dodatočné daňové priznanie k DPH a dodatočný kontrolný výkaz k DPH za mesiac marec 2017? Daňová povinnosť vznikla dňom dodania služby (31. 3. 2017), nárok na odpočet DPH taktiež 31. 3. 2017 podľa § 51 ods. 1 písm. b) = daň je vedená v záznamoch?

Klient (platiteľ DPH) ide kúpiť stroj v Taliansku od platiteľa DPH. Následne ho predá do Kosova (tretí štát), ale stroj pocestuje fyzicky z Talianska rovno do Kosova. Na Finančnej správe SR mi povedali, že takýto obchod nie je predmetom DPH na Slovensku. Vedeli by ste mi povedať, či má klient povinnosť registrovať sa na DPH v Taliansku? Taliani mu majú vystaviť faktúru bez DPH? Ako je to s odvedením a uplatnením DPH?

Je daná jedna slovenská s. r. o., platiteľ, a rozhodnutie týkajúce sa DPH. Vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhonutia (§ 68 ods. 1 zákona o správe daní) V našom prípade vyrubovacie konanie začalo 14. 5. 2017 (deň po doručení listu/protokolu poštou) a skončilo pravdepodobne 20. 7. 2017 (kedy sme uložený list-rozhodnutie- fyzicky prebrali na pošte) . Treba dodať, že dňa 7. 7. 2017 sme dostali oznámenie o uložení listu-rozhodnutia- na pošte, a poštu sme fyzicky prebrali dňa 20. 7. 2017. Ktorý dátum je rozhodný pre doručenie rozhodnutia: 7. 7. 2017 alebo 20. 7. 2017? Je dodržaná zákonná lehota z pohľadu správcu dane 60 dní podľa § 65 daňového poriadku na vydanie rozhodnutia?

Budeme realizovať výstavbu betónového oplotenia, môžeme fakturovať túto službu spolu s prípadnou dopravou, použitým materiálom ako prenesenie daňovej povinnosti, teda § 69 zákona o DPH?

Chcela by som sa spýtať, kedy vzniká daňová povinnosť odvodu DPH pri konsignačnom sklade v tuzemsku medzi dvomi slovenskými platiteľmi. Slovenský platiteľ A má uzatvorenú zmluvu o konsignačnom sklade v tuzemsku so slovenským platiteľom B (všetko prebieha na území tuzemska). A zároveň z akého množstva tovaru vzniká daňová povinnosť: z celého tovaru, ktorý je dodaný do konsignačného skladu, alebo z množstva tovaru, ktoré je zo skladu vyberané (právo disponovať s tovarom má odberateľ, keď je zložený v sklade)?