Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

SZČO vykonáva práce pre s. r. o. S. r. o. mu poskytuje stravu formou stravovacích poukážok. O sumu poskytnutých poukážok SZČO upraví faktúru, ktorou vyfakturuje vykonané práce (táto skutočnosť je uvedená na faktúre, ako suma poskytnutých stravovacích lístkov). Môže si SZČO uplatniť do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane stravné - podľa dĺžky trvania pracovnej cesty - aj keď mu bolo poskytnutné stravovanie formou stravovacích poukážok?

Spoločník a konateľ s. r. o. ( jednoosobová s.r.o.) vykonáva pre spoločnosť služby, ktoré má spoločnosť v predmete podnikania . Služby vykonáva bez pracovnoprávneho a obchodného vzťahu a bez nároku na odmenu , ktoré následne fakturuje inej s.r.o. Považuje sa takáto práca spoločníka pre spoločnosť za nelegálnu? Má spoločník nárok na cestovné náhrady v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách pri poskytovaní týchto služieb odberateľom v inom mieste, ako je miesto podnikania?

Čo to znamená zaradiť auto do obchodného majetku? Teda rozdiel medzi osobným vlastníctvom auta a autom, ktoré je predmetom obchodného majetku? A čo je výhodnejšie alebo lepšie pri účtovaní PHL? Auto je zakúpené fyzickou osobou na leasing a je používané na služobné, ale aj osobné účely.

Sme slovenská s.r.o., ktorá bude mať zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy budú mať miesto výkonu práce v Rakúsku. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") § 18 sa aplikuje na zamestnanca, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí. Má spoločnosť aplikovať pre uvedených zamestnancov náhrady (stravné) ako pri zahraničnej služobnej ceste, nakoľko zamestnanci vždy každý týždeň v pondelok odchádzajú do Rakúska a vracajú sa večer na Slovensko do Bratislavy, kde im naša spoločnosť hradí ubytovanie. A zase v utorok idú do Rakúska a večer sa vracajú do Bratislavy a takto to je až do piatku. Podľa § 18 zákona  o cestovných náhradách  zamestnancovi, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí  uvedené náhrady pri zahraničnej služobnej ceste nepatria. Čo si  bude zamestnanec vykazovať v cestovnom príkaze aké náhrady (stravné)?

V akej výške uplatniť diety: SR - ČR - letecky Kórea -23.7.2013 odchod SR 05.00 - prechod ČR hranice 06,30 odlet lietadla 18,30 v tomto prípade diety ČR 600 CZK nad 12 hod. a vreckové 40 % zo 600 - 240 CZK - kurz sa uplatní zo dňa pred predložením vyúč. ZSC? Je to správne? Potom SZ trvá 24.7.2013 - 31.7.2013 - tam sa uplatní dieta vo výške 40 € denne podľa opatrenia a diety 40 % - 16 € denne - všetko nad 12 hod. Je to správne? A potom odlet je 31.7.2013 zo Soulu o 12.45 hod. prílet Praha tiež 31.7.2013 o 16,50 hod. je tu časový posun. Ako to posúdiť z hľadiska vyplatenia diet. Je správne dať na toho 31.7.2013 nad 12 hod. dietu vo výške 40 € - Korea a vreckové 40 % - 16 € a potom už z ČR - do SR nič. Posúdené ako nad 12 hod. - v Korei toho 31.7.2013 ? A ešte, stačí ak vo vyúčtovaní na CP budú uvedené a preplatené len diety a vreckové, nakoľko zam. sú zároveň konateľmi, záloha nebola daná a ostatné náklady ako letenky, poistenie, parkovné, PHM, DZ boli platené plat. kartou spoločnosti s.r.o.

Na základe Vašej odpovede ohľadom zákona o cestovných náhradach poprosím o vysvetlenie § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Zo znenia ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť v pracovnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Z uvedeného vyplýva, že vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25 % vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je poskytovanie stravného v zmysle zákona o cestovných náhradách (ide o ustanovenie tohto zákona), a teda v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., z čoho vyplýva, že ide o oprávnený daňový výdavok a následne nie je potrebné dodaniť ani príjem zamestnancov podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Je naša interpretácia správna? Zároveň ak vychádzame z ustanovenia § 5 ods. ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5-12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. Keďže naši zamestnanci uvedené spĺňajú a cca 10 dní v mesiaci práve v čase obeda musia absolvovať pracovné cesty v trvaní menej ako 5 hodín, z nášho pohľadu majú nárok na poskytnutie stravného v čase 5-12 hodín a vzhľadom na spoločné ustanovenia zákona o cestovných náhradách možno náhrady podľa uvedeného zákona paušalizovať. Máme za to, že náš postup je v zmysle zákona o cest. náhradách správny a aj tieto náhrady sú teda daňovo uznané.

Zamestnávateľ vypláca zamestnancom náhrady za použitie cestného motorového vozidla v zmysle § 7 ods. 10 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Podlieha uvedené motorové vozidlo dani z motorových vozidiel?

Aké daňové výdavky si môže uplatniť živnostník, ktorý má automobil  zaradený v obchodnom majetku živnosti (auto je obstarané prostredníctvom finančného prenájmu) a na tomto aute vykonáva cesty súvisiace s podnikaním? Ako preukazuje výdavky na spotrebované pohonné látky? Je možné uplatniť si aj výdavky na stravné pri pracovných cestách, ubytovanie, a pod.?

Zjednodušený príklad výpočtu stravného pracovnej cesty:

• 1. deň  - Odchod zamestnanca z tuzemska o 20.00 h.
• 2. deň  - Po polnoci prešiel hranicou s Českou republikou a celý deň bol v tejto krajine.
• 3. deň: - Odchod z Českej republiky, o 18.00 h prechod cez hranicu a príchod domov o 22.00 h

Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v zmysle § 5 ods. 4 písm. b) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách")?

Má zamestnanec nárok na výplatu tuzemského stravného v prípade, že sa prelína so zahraničnou cestou?  Vodič preváža tovar do Českej republiky. Odchod na pracovnú cestu zo sídla podniku je o 21.00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou Republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13.00 h o 15.00 h prekračuje hranicu  so SR a o 18.00 h má príchod späť do firmy. Má zamestnanec nárok na tuzemské stravné v úhrne za dva dni?