Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Poprosili by sme Vás o odborné usmernenie ako postupovať v danej situácii: Firma má zamestnanca, ktorý má pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely (uplatňuje § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.). Toho času je daný zamestnanec na materskej dovolenke (muž) a súbežné s ním máme uzatvorenú zmluvu ako so živnostníkom na výkon služieb, v ktorej je uvedené, že náklady vzniknuté v súvislosti s prácou znáša naša spoločnosť. Výkon služieb nám fakturuje. V súvislosti s výkonom práce pre našu firmu (ako živnostník) bol na zahraničnej pracovnej ceste s vozidlom našej firmy, ktoré má pridelené aj na súkromné účely. Ako by mal správne podľa zákona postupovať, keď si chce uplatniť vzniknuté výdavky na dané vozidlo (PHL, réžia) a zároveň si naša firma chce uplatniť vzniknuté daňové náklady na vozidlo? Zároveň by sme potrebovali overiť ako s ďalšími nákladmi/výdavkami, ktoré vzniknú s danou pracovnou cestou, ak ich firma vo svojom mene objedná na konkrétne meno živnostníka (napr. letenka, taxi, ubytovanie). Môže si prijatú faktúru z leteckej spoločnosti, ubytovacieho zariadenia, ...naúčtovať priamo do nákladov?

Podľa zákona o cestovných náhradách je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok na zahraničnú pracovnú cestu podľa § 36 zákona o cestovných náhradách. Zamestnanec však preddavok odmietol. Ako má spoločnosť postupovať pri riešení uvedenej skutočnosti?

Konateľ právnickej osoby má dve spoločnosti - s. r. o. a živnosť. Vykonával služobné cesty vo svojej s. r. o. na motorovom vozidle, ktorého vlastníctvom je jeho druhá firma - fyzická osoba SZČO. Daný automobil je zaradený do majetku SZČO a odpisuje sa. V technickom preukaze je písaný na IČO. Môže si konateľ vyúčtovať cestovné náhrady do svojej s. r. o. za daný automobil, ktorý je firemným majetkom živnosti?

Spoločnosť/dcéra v SK má v internej smernici zakotvené: "Náklady spojené s náborom zamestnancov pre slovenskú spoločnosť, ktoré vznikli z dôvodu, že pohovor s možným budúcim zamestnancom (ďalej kandidát) sa koná aj v materskej spoločnosti v DE, znáša dcéra v SK". V praxi sa to spája s preplatením možných cestovných výdavkov, ktoré vzniknú kandidátovi napr. letenka, taxi na/z letiska, v prípade použitia vlastného motorového vozidla kandidáta, nákup PHL. Otázky:

1. Sú uvedené preplatené výdavky kandidátovi (doložené dokladmi) daňovými výdavkami u dcéry v plnom rozsahu?

2. V prípade, ak kandidát cestuje vlastným motorovým vozidlom, má spoločnosť postupovať, tak že prepočíta spotrebu podľa najazdených km podľa TP + amortizácia; alebo môže preplatiť blok za nákup PHL?

3. Vzniká dcére povinnosť za uvedené vozidlo kandidáta, ak preplatí náklady podľa bodu 2.) zaplatiť alikvótnu časť dane z motorových vozidiel?

Konateľ je zároveň aj jediným zamestnancom. Firma ma sídlo v meste Košice. V Poprade si kúpil spolu s manželkou byt a tento byt začal od oktobra prenajímať firme. Keďže je IT cestuje po celej SR. Robí si vyúčtovanie cestovného. Doteraz bol vždy začiatok cesty v Košiciach. Ako by malo teraz vyzerať jeho vyúčtovanie prac. cesty, keďže býva v Poprade. Sídlo je stále v Košiciach, prevádzku nemá zriadenú. Môžte mi konkrétne uviesť, ako by malo vyzerať vyúčtovanie + stravné, napr. 09.10 Košice 07:00 - Poprad 7:50 10.10 Poprad 08:00 - Trnava 10:55 10.10 Trnava 17:30 - Poprad 20:25 11.10 Poprad 05:00 - Bratislava 08:50 12.10 Bratislava 17:00 - Košice 21:40

1.) Ak začala pracovná cesta zamestnanca o 5.30 ráno v Košiciach a slovensko-rakúsku hranicu prekročil o 10.45, pričom v Rakúsku potom zostal nocovať do nasledujúceho dňa. Má zamestnanec nárok na stravné na Slovensku vo výške 4,5 € (5-12 hodín) a zároveň na plné stravné platné v Rakúsku 45 €, keďže tam bol viac ako 12 hodín?

2.) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v § 13 ods. 5 definuje rozhodujúci čas pre posúdenie stravného v jednotlivých krajinách pri zahraničnej pracovnej ceste v prípade leteckého spôsobu dopravy - odlet lietadla podľa letového poriadku. Správne tomu rozumiem, že zákon definuje túto podmienku rovnako pre všetky krajiny, bez ohľadu na to, či ide o členské štáty EÚ alebo tretie krajiny?

3.) Zamestnanec bol na zahraničnej pracovnej ceste na Ukrajine. K cestovnému príkazu bol priložený bloček zo zmenárne v UA, kde zmenil 50 € na 1 400 UAH. Počas pracovnej cesty mal spolu výdavky vo výške 5 000 UAH a všetky tieto výdavky boli v cestovnom príkaze prepočítané kurzom zo zmenárne, kde zmenil iba 50 € na 1 400 UAH. Je tento postup správny? Ak nie, akým kurzom by sa mali tieto výdavky (okrem 1 400 UAH) prepočítať? Je relevantné tvrdenie zamestnanca, že mal už zvyšné UAH z predchádzajúcej pracovnej cesty?

Maďarská Kft. posiela svojich zamestnancov pracovať na územie Slovenskej republiky. Zamestnanci budú vykonávať stavebné práce na území SR. Zamestnanci disponujú potvrdením A1, preto všetky odvody (zdravotné a sociálne odvody) platia naďalej v Maďarsku. Obdobie vyslania presiahne 183 dní v roku a preto na základe Dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (medzi Maďarskom a Slovenskou republikou) daň zo závislej činnosti musí platitiť zamestnávateľ na Slovensku. Zamestnávateľ (Maďarská Kft.) sa samozrejme registrovala na Slovensku na DIČ. Títo zamestnanci dostávajú od maďarskej firmy aj stravné (za deň), keďže z ich hľadiska sú akoby na pracovnej ceste v zahraničí (na Slovensku). Na Slovensku (na základe slovenských zákonov) okrem základnej mzdy sa musí zdaniť aj príjem zamestnancov z tohto stravného? Prosíme uviesť aj presný zákon, na základe ktorého áno alebo nie.

Zamestnanec spoločnosti si na zahraničnej služobnej ceste hradil stravu prostredníctvom firemnej kreditnej karty. Za predpokladu, že budú zamestnancovi ponížené cestovné náhrady za bezplatne poskytnutú stravu na služobnej ceste, môže spoločnosť predmetný náklad hradený kreditnou kartou spoločnosti považovať za daňový výdavok? Ak áno, je suma vynaloženého nákladu daňovo uznaná v plnej výške?

Sme občianske združenie. Chceme preplatiť cest. náhrady našim hráčom na zápasy. Je možné použiť základnú sadzbu náhrady a namiesto presných výpočtov podľa TP určiť paušálne, napr. 0,117 € na 1 km (tzn. zapracovať do výpočtu náhrady aj očakávanú spotrebu)? Tzn., rozhodnutím výboru oz limitovať výšku nákladov. Samozrejme, predpokladám súhlas druhej strany.