Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Podnikateľ - živnostník používa osobné motorové vozidlo výlučne na jazdy v meste. Ročne najazdí približne 4 000 km. V technickom preukaze je uvedená len jedna spotreba paliva, a to 5,9 l/100km. Toto je kombinovaná spotreba, ktorá sa pri jazde v meste nedá dodržať.

Môže podnikateľ internou smernicou navýšiť spotrebu podľa skutočného stavu, napr. o 20 %, alebo sa musí držať spotreby uvedenej v technickom preukaze?

Na zahraničnú pracovnú cestu bola poskytnutá záloha formou výberu z bankového účtu v inej mene ako euro, išlo o britské libry. Aký kurz treba použiť na vyúčtovanie cestovných náhrad, ak zo zálohy bol uhradený použitý taxík z letiska? Záloha nebola celkom vyčerpaná a nebola ani vrátená – firma nemá valutovú pokladnicu, ale bola vykonaná zrážka zo mzdy. Firma použila kurz, ktorým bol výber z banky uskutočnený, je to správne?

Podľa § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu.

Môže si SZČO uplatňovať náhradu za pohonné látky (PHL) v prípade, že doklad z ERP nemá (resp. má jeden doklad na mesiac)? Je možnosť v súlade so znením zákona „podľa cien platných v čase ich nákupu" si napr. uplatniť cenu PHL zo štatistického úradu, ktorý umožňuje § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách? V prípade, že si náhrady za PHL nemôže uplatniť, má možnosť si uplatniť základnú náhradu na km (napr. 100 km x 0,183)?

Aký kurz použiť pri vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty, ak zamestnanec dostal preddavok v cudzej mene (určenej pre danú krajinu) a nedoplatok, resp. preplatok chce zrealizovať so súhlasom zamestnávateľa v eurách. Príklad - zamestnanec dostane preddavok 1000 CZK a sú mu vyúčtované náhrady vo výške 950 CZK a zostávajúcich 50 CZK chce vrátiť v eurách - aký možno kurz použiť pri prepočte? Zamestnanec dostane preddavok 1000 CZK a sú mu vyúčtované náhrady vo výške 1100 CZK a zostávajúcich 100 CZK si chce nechať doplatiť v eurách - aký kurz použiť pri prepočte?

Občianske združenie používa motorové vozidlo na činnosť v rámci stanov tohto združenia. Nato, aby mohla byť vyúčtovaná pracovná cesta, treba najprv nahlásiť oznamovaciu povinnosť a potom podať daňové priznanie? Používa sa automobil predsedu tohto združenia, a toto auto je zároveň predmetom dane z motorových vozidiel inej právnickej osoby. Stačí teda, aby sa v rámci občianskeho združenia splnila oznamovacia povinnosť a zaplatená daň aj daňové priznanie je v rámci tej právnickej osoby, v ktorej koná osoba, čiže  predseda občianskeho združenia? Občianske združenie a právnická osoba  nemajú v rámci podnikania nič spoločné. Treba vytvoriť zmluvu na používanie tohto automobilu v občianskom združení?  Aké náhrady za automobil si môže občianske združenie uplatniť?

Čo to znamená zaradiť auto do obchodného majetku? Teda rozdiel medzi osobným vlastníctvom auta a autom, ktoré je predmetom obchodného majetku? A čo je výhodnejšie alebo lepšie pri účtovaní PHL? Auto je zakúpené fyzickou osobou na leasing a je používané na služobné, ale aj osobné účely.

Poprosili by sme Vás o odborné usmernenie ako postupovať v danej situácii: Firma má zamestnanca, ktorý má pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely (uplatňuje § 5 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z.). Toho času je daný zamestnanec na materskej dovolenke (muž) a súbežné s ním máme uzatvorenú zmluvu ako so živnostníkom na výkon služieb, v ktorej je uvedené, že náklady vzniknuté v súvislosti s prácou znáša naša spoločnosť. Výkon služieb nám fakturuje. V súvislosti s výkonom práce pre našu firmu (ako živnostník) bol na zahraničnej pracovnej ceste s vozidlom našej firmy, ktoré má pridelené aj na súkromné účely. Ako by mal správne podľa zákona postupovať, keď si chce uplatniť vzniknuté výdavky na dané vozidlo (PHL, réžia) a zároveň si naša firma chce uplatniť vzniknuté daňové náklady na vozidlo? Zároveň by sme potrebovali overiť ako s ďalšími nákladmi/výdavkami, ktoré vzniknú s danou pracovnou cestou, ak ich firma vo svojom mene objedná na konkrétne meno živnostníka (napr. letenka, taxi, ubytovanie). Môže si prijatú faktúru z leteckej spoločnosti, ubytovacieho zariadenia, ...naúčtovať priamo do nákladov?

Zamestnanec – obchodný zástupca používa po dohode so zamestnávateľom na pracovných cestách vykonávaných stále v meste Košice súkromné vozidlo. Počas pracovnej cesty najazdil 445 km. V technickom preukaze vozidla je uvedená spotreba PHL 8,8 l/100 km (bez udania názvu normy spotreby, predpokladá sa, že ide o spotrebu podľa smerníc ES pre kombinovaný cyklus). Zamestnanec preukázal cenu PHL v deň nástupu na pracovnú cestu dokladom o čerpaní, ktorá 1,31 €.

Zamestnanec pracuje ako technický pracovník, má pridelené služobné motorové vozidlo, nakoľko miesta výkonov práce sú po celej SR. Nie je však šofér z povolania. Týždennú pracovnú dobu podľa KZ má 37,5 hod. Ak zamestnanec odchádza na pracovnú cestu (podpísané povolenie a súhlas s vyslaním na prac. cestu) z miesta A o 6,00 hod. a vráti sa o 17,30 hod., má nárok na nadčas alebo nie? Zamestnávateľ počíta zamestnancom začiatok pracovnej doby až od času príchodu do miesta B a nie od odchodu z miesta A. Je tento postup zamestnávateľa správny? Zamestnancovi preplatí výšku stravného podľa času A - B - A, no nepriznáva mu odpracovaný čas. Ako môže zamestnanec postupovať? V práci je napr. od 6,00 - 17,30 hod., no preplatené má iba od 9,00 - 14,30 hod. (čas u odberateľa). Zamestnanci majú v autách aj GPS zariadenia. Pri nástupe do zamestnania neboli technickí pracovníci oboznámení s tým, že čas, ktorý strávia šoférovaním, nebudú mať započítaný do pracovného času.