Otázky v kategórii: Cestovné náhrady

počet otázok v kategórii: 111



Zoznam otázok

zoradiť výsledky podľa:

Ako účtovať PHL v plnej výške?

ID998 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Spoločnosť s ručením obmedzeným má od fyzickej osoby - nepodnikateľa vypožičaný (bezodplatne) osobný automobil. Spoločnosť nemá zamestnancov, automobil  používajú dvaja spoločníci iba na obchodné účely. Všetky náklady na prevádzku automobilu znáša spoločnosť. Ako  správne účtovať spotrebu PHL (platiteľ DPH, účtovanie zásob spôsobom B). Treba viesť knihu jázd, robiť cestovné príkazy? Predpokladám, že fyzická osoba nemá žiadnu oznamovaciu povinnosť.

Automobil nezaradený v obchodnom majetku SZČO

ID2390 | | Ing. Anton Kolembus

SZČO používa automobil nezaradený v obchodnom majetku na podnikanie (v minulosti bol tento automobil zaradený v majetku a bol odpisovaný). Do 31. 12. 2014 dávala SZČO do daňových výdavkov spotrebované pohonné látky + paušál 0,183 € za prejazdené km. Od 1. 1. 2015 toto však už nie je možné. Akú možnosť má SZČO teraz, ak si neplánuje kúpiť nové motorové vozidlo a zaradiť ho do majetku? Môže doterajšie vozidlo, ktoré má v súkromnom vlastníctve používať na podnikanie a účtovať si do výdavkov len spotrebu pohonných látok, resp. ani toto nie, ak automobil bol už v minulosti zaradený v majetku firmy? Alebo môže opäť tento automobil zaradiť do majetku firmy a účtovať všetko, čo súvisí s používaním automobilu (pohonné látky, opravy, údržbu, poistenie, daň z motor.vozidla)? V akej cene by sa tento automobil zaradil do majetku, ak už raz bol odpísaný a má aspoň 12 rokov? Bude to zostatková cena = 0, resp. reprodukčná cena stanovená odhadom? Jeho zaradenie do majetku by stačilo len prostredníctvom Inventárnej karty DHM? Neviem, či som správne pochopila, že uvedený automobil už nemožno používať na podnikanie, čiže vidím jedinú možnosť preradiť ho do majetku firmy, keďže ide o malého podnikateľa a neplánuje kúpiť ďalšie auto.

Cesta z práce domov ako náklad?

ID4443 | | Ing. Marián Drozd

Konateľ používa firemný automobil na pracovné cesty. Na tomto automobile dochádza aj z domu do práce a z práce domov, nakoľko ráno chodí na stretnutia a večer tiež príchácha neskoro. Je táto cesta z práce a do práce / bydlisko - uznaná ako daňový náklad? Evidencia pracovných ciest je na základe GPS .

Cestovné náhrady

ID530 | | Ing. Ľubica Minková

Uplatňuje si SZČO, ktorá používa auto na podnikanie a má ho prenajaté od fyzickej osoby - nepodnikateľa, PHL a základnú sadzbu za každý km? Oznamovaciu povinnosť si SZČO splnila a bude tiež podávať daňové priznanie z motorových vozidiel.

Cestovné náhrady

ID1642 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Som povinná preplatiť cestovný príkaz, ak náklady na služobnú cestu vznikli pred dvomi rokmi a zamestnanec predložil cestovný príkaz na preplatenie až teraz? Zákon č. 282/2003 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) nerieši premlčanie, resp. zánik nároku cestovných náhrad.

Cestovné náhrady

ID1921 | | Ing. Dušan Dobšovič, Makro Konzult s.r.o.

Sme slovenská s.r.o., ktorá bude mať zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy budú mať miesto výkonu práce v Rakúsku. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") § 18 sa aplikuje na zamestnanca, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí. Má spoločnosť aplikovať pre uvedených zamestnancov náhrady (stravné) ako pri zahraničnej služobnej ceste, nakoľko zamestnanci vždy každý týždeň v pondelok odchádzajú do Rakúska a vracajú sa večer na Slovensko do Bratislavy, kde im naša spoločnosť hradí ubytovanie. A zase v utorok idú do Rakúska a večer sa vracajú do Bratislavy a takto to je až do piatku. Podľa § 18 zákona  o cestovných náhradách  zamestnancovi, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí  uvedené náhrady pri zahraničnej služobnej ceste nepatria. Čo si  bude zamestnanec vykazovať v cestovnom príkaze aké náhrady (stravné)?

Cestovné náhrady

ID2813 | | Ing. Anton Kolembus

Zamestnanec bol na pracovnej ceste a pracoval blízko Maďarsko - Slovenských hraníc . Podľa údajov z cestovného príkazu zamestnanec prekročil hranice SR/HU o 23:45 a vrátil sa na druhý deň o 00:30 na územie SR. Má nárok na „ maďarské“ stravné za každý deň, t.j. 2 x 25% z 39 EUR, aj keď celková doba strávená v zahraničí je 45 minút? Zamestnanec bol na pracovnej ceste celkom v jeden deň 24 hodín z toho strávil 1 hodinu v zahraničí a ostatné v tuzemsku. Má nárok tuzemské celodenné stravné t. j. pre pásmo 18-24 hodín a zároveň na ¼ zahraničné stravné t. j. pre pásmo 0-6 hodín ?

Cestovné náhrady

ID1668 | | Ing. Anton Kolembus

Na základe Vašej odpovede ohľadom zákona o cestovných náhradach poprosím o vysvetlenie § 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. Zo znenia ktorého vyplýva, že zamestnávateľ môže so zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť v pracovnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Z uvedeného vyplýva, že vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25 % vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, je poskytovanie stravného v zmysle zákona o cestovných náhradách (ide o ustanovenie tohto zákona), a teda v zmysle § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., z čoho vyplýva, že ide o oprávnený daňový výdavok a následne nie je potrebné dodaniť ani príjem zamestnancov podľa § 5 ods. 5 písm. a) ZDP. Je naša interpretácia správna? Zároveň ak vychádzame z ustanovenia § 5 ods. ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5-12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. Keďže naši zamestnanci uvedené spĺňajú a cca 10 dní v mesiaci práve v čase obeda musia absolvovať pracovné cesty v trvaní menej ako 5 hodín, z nášho pohľadu majú nárok na poskytnutie stravného v čase 5-12 hodín a vzhľadom na spoločné ustanovenia zákona o cestovných náhradách možno náhrady podľa uvedeného zákona paušalizovať. Máme za to, že náš postup je v zmysle zákona o cest. náhradách správny a aj tieto náhrady sú teda daňovo uznané.

Cestovné náhrady

ID2356 | | Ing. Anton Kolembus

SZČO používa na pracovné cesty svoje súkromné motorové vozidlo. Toto vozidlo nebolo nikdy v majetku SZČO ako podnikateľa. SZČO chce využiť možnosť, kedy nemusí písať km, ale môže si uplatniť do nákladov 80 % nakúpených PHL. Ako sa však dopracuje k počtu km, za ktoré si chce uplatniť paušálnu náhradu vo výške 0,183 €/km? Môže na základe spotreby uvedenej v technickom preukaze prepočítať, koľko km najazdí s nakúpenými PHL? Ak touto formou vypočíta, má právo uplatniť paušálnu náhradu 0,183 €/km na celý počet km, alebo len na 80 % počtu km?

Cestovné náhrady a daňový výdavok

ID1648 | | Ing. Anton Kolembus

Právnická osoba má zamestnancov, ktorých činnosť môžeme charakterizovať ako činnosť osôb, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Zamestnávateľ sa v dodatku k pracovnej zmluve so zamestnancami dohodol, že im bude v zmysle 5 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „cestovné náhrady“) vyplácať diéty (podľa vyplneného cestovného príkazu) vo výške o 25% vyššej, než je suma stravného stanovená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí  a rodiny SR. Bude tento náklad daňovým výdavkom spoločnosti? Pre ďalšiu skupinu zamestnancov, ktorých pracovné cesty trvajú denne, avšak denne menej ako 5 hodín, stanovil zamestnávateľ paušál pre vyplácanie diét.  Bude tento výdavok daňovo uznaným v zmysle § 34 zákona o cestovných náhradách?