Aktuálna téma

Stav: Koproducent 1(ďalej ako K1) a koproducnet 2 (ďalej ako K2) uzavreli medzi sebou koprodukčnú zmluvu o vytvorení Audiovizuálneho diela /ďalej ako AVD). Zároveň K1 ako žiadateľ podpísal Zmluvu o poskytnutí dotácie z finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu, na základe ktorej AVF refunduje 30 % vyúčtovaných oprávnených nákladov uznaných AVF. Vyúčtovanie predkladá žiadateľ v 3 častiach, t. j. K1 aj v mene K2 (auditované sú oprávnené náklady samostatne pre K1, samostatne auditované pre K2, predkladateľ žiadateľ). Vratky AVF posiela na účet žiadateľa, t. j. K1 jednou sumou A. Koprodukčné vklady: K1 finančná hotovosť. K2 finančná hotovosť Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – vlastný 1. Poskytnutá dotácia pre K1 a K2 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad B. Zdroj koprodukčného vkladu K1 – vlastný, K2 – formou pôžičky od K1 2. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 ako splátku pôžičky , pre K1 nie je predmetom dane z príjmov, nie je predmetom DPH Negatívny dopad 3. Ak si dotáciu určenú K2 ponechá K1 a použije ju na ďalšie financovanie AVD bez prísľubu vrátenia K2, ide o výnos, ktorý podlieha DPH (t.j. vystaví faktúru na vrátenú sumu y AVF + DPH) a podlieha dani z príjmu PO.

Občan z krajiny, ktorá nie je členom EÚ, umelec-ilustrátor, chce na Slovensku vykonávať slobodné povolanie na základe prideleného DIČ, bez živnostenského listu. Príjmy mu budú plynúť zo Slovenska, z krajín EÚ a USA na základe zmlúv o dielo, nakoľko bude pracovať "cez internet" zo Slovenska. Ako a kde sa tieto príjmy zdaňujú?

Aká je pokuta ak sme podali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb po termíne. Mali sme odklad do 30.06.2021 ale podali sme ho až 1. 7. 2021.

Fyzická osoba (rezident Slovenska) vykonáva svoju umeleckú činnosť nezávisle ako slobodné povolanie. To znamená, že ide o príjem podľa § 6 ods. 2a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o speváčku, ktorá vystupuje skoro vždy v Maďarsku. Preto v súlade s článkom 17 zmluvy tieto osobne vykonávané činnosti na území HU bude musieť zdaňovať podľa HU vnútroštátnych predpisov. Následne príjmy z umeleckej činnosti daňovníka s NDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí prizná na Slovensku prostredníctvom daňového priznania (§ 32a) a uplatní metódu jednoduchého zápočtu. Tento spevák je členom neziskovej organizácie. (Nie je zamestnancom n.o.) Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú, okrem iných, nasledujúce činnosti: organizovanie kultúrnych podujatí, koncertov, podpora umenia. Ak táto nezisková organizácia dostane objednávku z Maďarska na hudobné vystúpenie tejto osoby za protihodnotu (faktúra) tak predpokladám tento výnos na Slovensku je oslobodený od dane. Je táto úvaha správna? Zdaňuje sa to v Maďarsku tiež so zrážkovou daňou na základe uvedených?

Fyzická osoba (rezident Slovenska) vykonáva svoju umeleckú činnosť nezávisle ako slobodné povolanie. Tj. ide o príjem podľa §6 ods. 2 a.  Ide o speváčku, ktorá vystupuje skoro vždy v Maďarsku. Preto v súlade s článkom 17 zmluvy tieto osobne vykonávané činnosti na území HU bude musieť zdaňovať podľa HU vnútroštátnych predpisov. Následne príjmy z umeleckej činnosti daňovníka s NDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí prizná na Slovensku prostredníctvom daňového priznania (§32 a) a uplatní metódu jednoduchého zápočtu. Môže tento Slovák- spevák založiť jednoosobovú sro na Slovensku a fakturovať tento jeho výkon z tejto sro? Čo by malo byť zapísané v predmetoch podnikania? Ako by s.r.o. postupovala pri zdanení týchto príjmov s.r.o.? (Maďarsko a Slovensko)

Česká spoločnosť SRO1 (CZ firma) v minulosti (rok 2017) kúpila (kúpna zmluva) rekreačný dom s pozemkami umiestnenú na Slovensku. V roku 2018 bolo vykonané na nehnuteľnosti technické zhodnotenie. Pri kúpe nehnuteľnosti, ani pri technickom zhodnotení nebola nárokovaná naspäť DPH. Trhová cena nehnuteľnosti je teraz cca. 400 000 EUR. Daňové odpisy boli v rokoch 2017 a 2018, následne daňové odpisy boli prerušené. SRO1 nie je obchodníkom s nehnuteľnosťami. SRO1 teraz chce predať nehnuteľnosť spoločnosti SRO2 (tiež CZ firma) alebo CZ fyzickej osobe. Ani SRO1, ani SRO2 nemá stálu prevádzkareň z hľadiska zákona o dani z príjmov, ani z hľadiska zákona o DPH na Slovensku. Tiež nemajú umiestnenú organizačnú zložku na Slovensku. Podľa článku 13 („Príjmy zo scudzenia majetku“) ods. 1 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 238/2003) a § 16 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov zisky, ktoré poberá rezident Českej republiky zo scudzenia nehnuteľného majetku uvedeného v článku 6 tejto zmluvy a umiestneného v Slovenskej republike podliehajú zdaneniu v Slovenskej republike. Pri predaji nehnuteľnosti daňovníkom, ktorý je právnickou osobou (v tomto prípade SRO1), je príjem z predaja nehnuteľnosti súčasťou základu dane s výnimkou: predaja nehnuteľnosti rozpočtovou organizáciou, ak je tento príjem zahrnutý v rozpočte zriaďovateľa [§ 13 ods. 1 písm. b) ZDP], predaja nehnuteľností zahrnutých do konkurznej podstaty [§ 13 ods. 1 písm. d) ZDP], predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov [§ 13 ods. 1 písm. e) ZDP]. V tomto prípade podľa nás nejde o žiadnu výnimku, žiadne oslobodenie podľa § 13, takže SRO1 sa musí u nás registrovať prostredníctvom formuláru ŽIADOSŤ O REGISTRÁCIU, OZNÁMENIE ZMIEN... na daň z príjmov a podať DPPO priznanie. V registračnom formulári sa má označiť daň z príjmov a rubrika iné? (prevod nehnuteľnosti umiestnenej na území SR)? Sú hore uvedené úvahy ohľadom zdanenia nehnuteľnosti správne?

Podnikateľ FO SZČO nakúpil na akciovom trhu akcie rôznych spoločností, to znamená slovenských, amerických aj spoločností z EÚ. Za rok 2020 mu boli z týchto spoločností vyplatené podiely na zisku týchto spoločností. Podľa akého paragrafu má tieto príjmy SZČO zdaniť? Ako by takéto príjmy zdaňovala fyzická osoba nepodnikateľ, ak by obdobne investoval na akciovom trhu? 

Právnická osoba si prenajíma osobné vozidlo a používa ho len na podnikateľské účely. Môže si nárokovať DPH z PHL? Ak je v nájomnej zmluve, že opravu a údržbu vozidla zabezpečuje právnická osoba, ktorá si vozidlo prenajala, sú tieto náklady daňovo uznané? Ako je to ak si právnická osoba prenajíma na podnikateľské účely vozidlo od spoločníka?

V minulosti PO prenajímala obchodný priestor, ktorý predala súčasnému nájomcovi a započítali si do ceny aj výšku nájomného v minulom období. Právnická osoba účtujúca v systéme podvojného účtovníctva predá nehnuteľnosť, ktorú má v obchodnom majetku cca 10 rokov a na ktorý existuje znalecký posudok vypracovaný v roku 2018, pričom: - suma vyplateného prenájmu pre premietla do ceny predaja - t. j. ponížila sa o napr. ročné nájomné - a súčasne prepadla výška zábezpeky - opcia súčasného nájomcu na kúpu nehnuteľnosti t. j. vzorec na kúpnu cenu nehnuteľnosti = dohodnutá cena nehnuteľnosti - ročné nájomné - suma opcie.

Je možné ponížiť cenu nehnuteľnosti (ak existuje znalecký posudok, t. j. ide o cenu obvyklú, ktorú by PO mala dodržať) o ročný nájom a - o sumu už vyplatenej opcie? Týmto by došlo ku kúpnej cene nehnuteľnosti pod cenu stanovenú znaleckým posudkom - akým % by sa zdanila suma už vyplatenej výšky opcie (predpokladáme 19 %), napr. 2 % z ceny nehnuteľnosti a získa jeden rok prednostného práva na kúpu nehnuteľnosti - ak by PO predala túto nehnuteľnosť vznikne jej príjem, ktorý je predmetom zdanenia (keďže ju má stále v obchodnom majetku) a tým pádom aj nová vyššia výška platenia preddavkov na daň z príjmu v nasledujúcom roku. Ako posudzuje Finančná správa takýto “mimoriadny” príjem , prihliada na jej mimoriadnosť a nepravidelnosť, ak FO požiada o stanovenie novej výšky preddavkov a vyňala z jej výpočtu takýto mimoriadny príjem? - na účely platenia výšky DPH je rozhodujúci zápis nového vlastníka v liste vlastníctva alebo moment, kedy je pripísaná KC za danú nehnuteľnosť (predpokladáme, že postupné splácanie a platenie DPH aplikované obvyklým spôsobom, t. j. keď sú kreditované jednotlivé splátky KC).

Sme pôvodcom nebezpečného odpadu. V našej prevádzke odovzdávame približne 10 ton nebezpečného odpadu ročne. V rámci okresu však máme ešte dve menšie prevádzky, kde máme sklad a predajňu. V tomto prípade sme však len v prenájme. Potrebujeme súhlas na zhromažďovanie nebezpečných odpadov aj pre tieto prevádzky, keď nedosahujeme 1 tonu nebezpečného odpadu ročne?