Aktuálna téma

Spoločnosť účtuje v podvojnom účtovníctve a obstarala nabíjacie stanice, na ktoré dostala dotácie. Aký je kód štatistickej klasifikácie produktov a odpisovej skupiny pre elektrickú nabíjaciu stanicu pre osobné vozidlá? Alebo je potrebné pre správne posúdenie pre zaradenie odpisovej skupiny zohľadniť aj, či je stanica umiestnená na stene vo vnútri budovy s pevným prívodným el. káblom? Zaradený majetok budeme odpisovať v obstaranej cene alebo v obstaranej mínus dotácia?

Dobrý deň, poprosíme Vás o zodpovedanie nasledovných otázok v problematike zaradenia do kategórie „mikrodaňovník“ a tiež o obšírnejšie objasnenie tejto problematiky.

1/ Ak sme správne pochopili problematiku mikrodaňovníka, tak ak nedosiahneme hranicu príjmu do 49 790 €, tak zo zákona MUSÍME byť mikrodaňovník?

2/ Pre mikrodaňovníka platí znížená sadzba 15 %, ale táto predsa platí aj pre SZČO a PO, ak ich príjem nedosiahne hranicu 49 790 €?

3/Mikrodaňovník MOŽE čerpať výhody - napríklad zvýhodnené odpisovanie, zvýhodnené umorovanie straty a ešte zvýhodnenie ohľadom tvorby OP k pohľadávkam. Ak sa však daňovník rozhodne, že ani jednu výhodu nebude čerpať, tak čo to pre daňovníka v praxi znamená toto postavenie mikrodaňovníka? Má nejaký iný význam?

4/ Ak je podnikateľ SZČO a zároveň je konateľom v inej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou NEFAKTURUJÚ žiadne výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy budú zaradené ako „mikrodaňovník“?

5/ Ak je podnikateľ konateľom v jednej s. r. o. a zároveň je konateľom aj v druhej s. r. o., a ak v priebehu roka medzi sebou fakturujú výkony, a tržby nepresiahnu hranicu 49 790 €, tak obe firmy NEMOŽU byť zaradené ako „mikrodaňovník“?

SZČO kúpil v roku 2019 snehovú frézu - IM, ktorú používal na podnikanie a odpisoval v rokoch 2019 a 2020. ZC k 31. 12. 2020 bola 2 000 €. V roku 2021 ju vôbec nepoužíval. Teraz je chce predať (11/2021) do s. r. o., kde je aj spoločníkom za 1 500 €. Môže si uplatniť ZC v plnej výške do nákladov?

V roku 2012 bol v ROPO publikovaný článok k účtovaniu prenájmu hrobových miest, kde autorka Ing. Jobbagyová uvádza, že nájomné za prenájom hrobových miest je považovaný za poplatok, netreba ho časovo rozlišovať a vecne a časovo patrí do obdobia, v ktorom sa poplatok vyrubí. Iné zdroje však popisujú, že nájomné za hrobové miesta treba časovo rozlišovať. Moja otázka znie, či je prenájom hrobových miest považovaný za poplatok (schvaľovaný je obecným zastupiteľstvom) a či o ňom potom možno účtovať ako o poplatku. Sme príspevková organizácia mesta a zabezpečujeme prevádzkovanie pohrebných a cintorínskych služieb. Časovo sa tento prenájom nikdy nerozlišoval. Výnosy z prenájmov hrobových miest sa pohybujú každý rok zhruba v rovnakých číslach.

Daná je spoločnosť, ktorá má sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní (nie je štátom podľa § 2 písm. x) ZoDzP). Spomínaná spoločnosť vypláca pravidelne odmeny spoločníkovi, ktorý je rezidentom Slovenskej republiky (má trvalý pobyt na území SR). Táto odmena je predmetom dane v štáte zdroja, ale uplatňuje sa nulová sadzba dane z príjmov. Podľa nášho názoru, uvedený príjem je príjmom zo závislej činnosti daňovníka podľa § 5 ods. 2 ZoDzP. Z tohto dôvodu uplatňujeme článok Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorý sa týka zdanenia príjmov zo závislej činnosti. Podľa tohto článku, ak rezidentovi jedného zmluvného štátu plynú také príjmy z druhého štátu, príjmy sa môžu zdaniť v tom druhom štáte. V tomto prípade však sú spomínané príjmy predmetom dane, ale sadzba dane je nulová. Môže daňovník uplatniť metódu vyňatia na taký druh príjmov, ak disponuje nejakým dokumentom, ktorý potvrdzuje, že tieto príjmy boli predmetom dane v štáte zdroja aj napriek tomu, že sadzba dane bola nulová? Je náš predpoklad správny?

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rôzne nepeňažné plnenia, ktoré sú uvedené v Zákonníku práce, internom predpise spoločnosti alebo v pracovnej zmluve. Ide o balíčky pri rôznych príležitostiach (MDD, Mikuláš...), prednostné vyšetrenie u lekárov, použitie služobných áut aj na súkromné účely vrátane PHL ... . V § 21 ods. 1 písm. e) ZDP je uvedená výnimka z nedaňových nákladov - ide o náklady vynaložené zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods.3 písm. d) za podmienok ustanovených v Zákonníku práce a náklady vynaložené v rozpore s ZDP alebo s osobitnými predpismi. Otázka: Sú daňovým nákladom zamestnávateľa všetky nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom, ktoré zamestnávateľ zdaní zamestnancom daňou zo závislej činnosti v zmysle ZDP? Je súčasťou daňových nákladov zamestnávateľa aj DPH, ak je celková suma nepeňažného plnenia následne zdanená daňou zo závislej činnosti? Je daňovým nákladom aj benefit vo forme nákupu PHL pri automobile, ktoré zamestnanec využíva aj na súkromné účely? PHL na súkromné kilometre a používanie auta aj na súkromné účely je uvedené v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ uplatňuje náklady na spotrebované pohonné látky podľa § 19 ods.2 písm. l ) bod 1. ZDP. Suma PHL na súkromné kilometre je zdanená zamestnancovi. Tiež je zdanené zamestnancovi použitie auta aj na súkromné účely podľa § 5 ods. 3 a) ZDP.

Slovenská s.r.o. má 49 % podiel na Z.I. v českej s.r.o. a z českej firmy sú vyplácané výnosy slovenskej firme, kde podľa slov konateľa sa zdaňujú v ČR pri vyplácaní týchto výnosov. Akým spôsobom zdaňovať alebo nezdaňovať tieto výnosy v slovenskej firme, prípadne akými paragrafmi ZDP sa riadiť? Ak tá istá slovenská s.r.o. má 50 % podiel na Z.I. v ďalšej českej s.r.o., pričom ďalší postup je rovnaký ako pri prvej časti otázky. Ako postupovať pri zdaňovaní v tomto prípade? 

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu zabezpečuje slovinská spoločnosť. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? V predchádzajúcej otázke je zadaná iná informácie o preprave.

Slovinská spoločnosť priamo dodáva výrobky do Rakúska. Ale fakturácia ide cez slovenskú spoločnosť. Slovinská a slovenská spoločnosť sú prepojené osoby. Je správne, ak sa DPH uplatňuje ako oslobodené plnenie? Prepravu si zabezpečuje zákazník z Rakúska. Tovar ide zo Slovinska do Rakúska, mimo Slovenska. Prípadne, pohľad z dane z príjmov, nie je potrebné, aby sa slovenská spoločnosť registrovala pre daň z príjmov v Slovinsku? 

Spoločnosť (slovenská právnická osoba) vypláca dividendy spoločníkovi (slovenskej právnickej osobe) zo zisku, ktorý bol vytvorený ešte pred rokom 2003. Je táto dividenda predmetom dane? Ak áno, ktorá spoločnosť a akou formou ju bude zdaňovať?