Aktuálna téma

Rada by som sa opýtala, či môže poslanec OZ alebo jeho blízky príbuzný prenajímať ornú pôdu v  majetku obce. V prípade, ak áno, aký je postup prenájmu aby korešpondoval s platnou legislatívou?

Spoločnosť s r. o. prenajíma byt, ktorý má vo svojom majetku. Ako zaúčtovať preplatok z vyúčtovania (mínusové náklady, alebo na 648)? 

Aké percento daní má zaplatiť spoločník z hodnoty predaného s. r. o.  Má vplyv na výšku dane, že spoločník je dôchodcom, resp.je držiteľom Preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. 

Maďarská firma (platiteľ v Maďarsku) sa registrovala v roku 2016 na § 5 zákona o DPH, lebo prekročila obrat 35 000 € na Slovensku na zásielkový predaj podľa § 6 a v § 14 zákona o DPH. Maďarská firma teraz fakturuje s 20 % SK DPH. Odberateľmi sú slovenské FO. Preprava je z HU do SK. Takže ide o klasický zásielkový predaj (tovar). Jediný nedostatok vidím v tom, že namiesto § 6 zákona o DPH sa v minulosti registrovali na § 5 zákona o DPH. Teraz v roku 2019 chce vykonávať aj nasledujúcu činnosť: Chce nakúpiť tovar od svojej Materskej spoločnosti. V tuzemsku ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 zákona o DPH (a o samozdanenie- riadky 7-8 DPH priznania) Táto zahraničná právnická osoba (maďarská) registrovaná podľa § 5 zákona o DPH následne predáva tento tovar zo svojho slovenského skladu českým nezdaniteľným osobám, prepravu vykonáva spoločnosť DHL, t. j. ide o zásielkový predaj so slovenskou DPH, až kým zahraničná maďarská spoločnosť nedosiahne obrat na účely registrácie v CZ. V roku 2017 maďarská firma zriadila organizačnú zložku na Slovensku a vyžiadala Dič číslo na maďarskú firmu, lebo v sortimente firma má aj predmety z drahých kovov (prsteň, náhrdelník...atď..) a Puncový úrad im bez zriadenej organizačnej zložky a slovenského Dič čísla nebol ochotný vydať nejaké osvedčenie. Maďarskej firme podľa nás nevzniká stála prevádzkareň podľa § 16 ods 2 ZDP. Nemá na Slovensku zamestnancov, ani kanceláriu, len v roku 2019 chce zriadiť sklad na Slovensku. Čo sa týka organizačnej zložky na účely zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky (pozri § 21 ods. 3 cit. zákona). Podľa Obchodného zákonníka podľa nás maďarská firma nepodniká na území SR, absolútne by nebolo potrebné zriadiť zložku. Stalo čo sa stalo, na tlačenie Puncového úradu maďarská firma v roku 2017 zriadila organizačnú zložku a vyžiadala Dič číslo na maďarskú firmu. Organizačná zložka zapísaná v ORSR sa stáva účtovnou jednotkou (§ 1 ZoU) ako aj daňovníkom na účely zákona o dani z príjmov. Teda z hľadiska zákona o dani z príjmov sa musí podať aj účtovná závierka, aj DPPO. Otázkou je, či v roku 2019 sa budú podávať nulové priznania (nulová závierka), alebo musíme vyčísliť základ dane z hore uvedeného predaju tovaru?

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o., ide o n.o. jednej Univerzity) nasledovné činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Nezisková organizácia má nasledovné výnosy: Prijaté daňové asignácie (1, 2 %) účet 665 Vstupné - registračný poplatok na vzdelávaciu konferenciu v rámci svojej hlavnej činnosti účet 647 Prijaté dotácie od zahraničných subjektov PO účet 662 Výnosy z prenájmu nehnuteľností účet 602 Výnosy za ubytovacie služby účet 602 Nezisková organizácia v nasledujúcich mesiacoch presiahne obrat na povinnú registráciu DPH z prenájmu a za ubytovacie služby a za vstupné. Otázkou je, či po registrácii musí n.o. používať nejaký koeficient na účely DPH? Lebo niektoré došlé faktúry s DPH sa budú vzťahovať napr. k daňovým asignáciám, alebo k prijatým dotáciám. Druhou otázkou je, že u prijatých faktúr s DPH, ktoré sa viažu k daňovým asignáciám, keď budeme nárokovať DPH, takže len zostatok (netto) faktúry bude možno použiť na daňové asignácie, však? Najoptimálnejšie pre nás by bolo vyhnúť sa koeficientu. Napr. Pri prenájme budeme fakturovať s 20% DPH, ubytovacie služby s 10% DPH, vstupné s 20% DPH a z došlých faktúr ktoré súvisia s týmito plneniami by sme nárokovali DPH naspäť. Naopak z prijatých faktúr, ktoré súvisia a Prijatými dotáciami, a s daňovými asignáciami by sme nenárokovali DPH, plne by sme ich použili na pokrytie týchto výnosov. Takto by sme nemuseli používať koeficient, prijaté a vydané faktúry aj doteraz sme párovali, oddeľovali na zdaniteľnú a nezdaniteľnú činnosť. Je možné toto riešenie? Prosíme pekne podrobne rozpísať otázku z hľadiska DPH.

Spoločnosť A namontovala do vlastných motorových vozidiel zariadenie na prevážanie tovaru pre spoločnosť B. Namontované zariadenie je ale majetkom spoločnosti B a náklady na obstaranie aj inštaláciu znášala spoločnosť B. V prípade poškodenia pri preprave alebo manipulácii si spoločnosť A nechala dané zariadenie poistiť. Sú výdavky na poistenie cudzieho majetku, ktorý sa ale využíva na dosahovanie a zabezpečovanie príjmu pre spoločnosť A daňovým výdavkom? 

Spoločnosť má uzatvorenú nájomnú zmluvu na 3 roky (v postavení prenajímateľa). Od nájomcu zoberie kauciu vo výške jednomesačného nájmu - ktorá sa po ukončení nájmu vráti nájomcovi. Túto kauciu môže zaúčtovať na účet 325, resp. 379 alebo musí byť zaúčtovaná na dlhodobé záväzky - účet 479?

Predmetom činnosti neziskovej organizácie sú (klasické n.o., ide o n.o. jednej Univerzity) nasledovné činnosti: vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry, výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby, tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a základných slobôd. Táto n.o. organizuje vzdelávaciu konferenciu v rámci svojej hlavnej činnosti na území SR. Niektorí účastníci platia neziskovke vstupné alebo registračný poplatok na túto konferenciu. Otázkou je, na ktorý výnosový účet (pri čerpaní) sa má zaúčtovať tento výnos? Napr. 647 alebo 649? a či je tento výnosový účet mimo predmetu (nie je predmetom) zákona o dani z prímov alebo je to oslobodená činnosť?

Aký vplyv na daňové priznanie dani z príjmov za bežné obdobie má skutočnosť, že spoločnosť v aktuálnom roku sa dohodla na zrušení kúpno-predajnej zmluvy ohľadne predaja pozemku, pričom predaj a zápis v katastri nehnuteľnosti sa uskutočnil v minulom účtovnom období. Spoločnosť pozemok predala za 30 000 €, obstarávacia hodnota pozemku bola 10 000 €. Je možné uvedený predaj účtovať na základe vystaveného dobropisu zo strany predávajúceho? Akými účtovnými zápismi predávajúceho by sa uvedený účtovný prípad mal zaúčtovať?

Stáva sa nám, že keď objednávame od zahraničných dodávateľov napr. licencie, že nám vystavia faktúru s ich DPH. Aj keď im nahlásime naše VAT číslo, oni majú taktiež VAT číslo, vystavia nám fa s DPH a odvolajú sa na ich obchodné podmienky, že napr. bez DPH vystavujú faktúry až od určitého množstva. Stáva sa nám to aj v prípade, že napr. americká spoločnosť má pridelené VAT číslo: EU8xxxx, vystavia faktúru aj tak s DPH. Aj keď požiadame o opravu, tak buď sa teda odvolávajú na ich obchodné podmienky alebo nám uvedú, že faktúry vystavuje systém a už to nevedia opraviť. Otázka: - túto DPH zúčtovame do nedaňových nákladov,je to správne? - sme povinní na základ bez dane uplatniť Reverse charge alebo v takomto prípade nie?