Otázky s vecným pojmom: Zmluvy

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, na rok 2011 v Článku II. ods. 2 ustanovuje pre zamestnancov v pracovnom pomere 15 rokov dovolenku vo výmere 6 týždňov. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce podľa § 18a ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p., preto sa domnievam, že sa aj na neho vzťahuje ustanovenie o dovolenke dohodnuté v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2011. Je tento názor správny?

V roku 2012 som mala príjem z dohôd (mzda mi bola vyplácaná po zdanení a odvedení odvodov) a príkaznej zmluvy. Príkaznú zmluvu som uzatvorila s istou prekladateľskou agentúrou v januári 2012. Už predtým som sa venovala prekladaniu na dohodu. Agentúre nevyhovovala spolupráca na dohodu a keďže som nebola (ani v súčasnosti nie som) živnostníčka ani SZČO, navrhli mi spoluprácu na základe príkaznej zmluvy. Príkazné zmluvy sme uzatvárali priebežne, podľa potreby – teda ak prišla objednávka, poslali mi príkaznú zmluvu, na základe ktorej som vyhotovila preklad. Za rok 2012 mi bolo vyplatených 8 príkazných zmlúv v celkovej sume 2 120 eur.

Podarilo sa mi však zistiť nasledovné:

• som povinná podať si v tomto roku (2013) daňové priznanie k dani z príjmov. Daňový úrad vyhodnotí, či príjem na príkaznú zmluvu bol pravidelný alebo nie.
• V prípade, že to vyhodnotí ako nepravidelnú činnosť, nevzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade, že to vyhodnotí ako pravidelnú činnosť, vzniká mi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Sú tieto informácie správne?

Problém nastal v Sociálnej poisťovni. Pracovníčky v poisťovni mi povedali 3 rôzne teórie:

• Po podpísaní príkaznej zmluvy som vraj bola povinná prihlásiť sa na daňovom úrade a vybaviť si DIČ, následne odvádzať do Sociálnej poisťovne každý mesiac poistne, ako keby som bola živnostníčka. V zmluve sa však nič takéto nespomína, a ani som sa s takouto informáciou doteraz nestretla.
• Agentúra, s ktorou som podpísala príkaznú zmluvu vraj mala povinnosť prihlásiť ma do Sociálnej  poisťovne a zo mzdy, ktorú mi vyplácala, mala odvádzať daná  všetky odvody, ako keby som bola ich zamestnanec.
• Nemala som povinnosť zriadiť si DIČ a mam čakať, ako moju činnosť vyhodnotí agentúra a v júni alebo júli sa dozviem, či mi vzniká povinnosť platiť odvody. Viete mi v tomto smere pomôcť a povedať jasne stanovisko?

Tiež by som sa ešte chcela opýtať:

• Mala som po podpísaní príkaznej zmluvy povinnosť prihlásiť sa na daňovom úrade? Nemôžem si daňové priznanie podať ako fyzická osoba?
• Keďže som vo svojom príjme v roku 2012 (na dohodu a príkaznú zmluvu som v hrubom zarobila 2 680 eur) nepresiahla nezdaniteľnú čiastku, budem povinná odviesť daň z tohto príjmu? Pripadne, je dokonca možné, že mám nárok na vrátenie dane, ktorá mi bola strhnutá z dohôd?
• Ak mám správne informácie ohľadom posudzovania mojej činnosti ako pravidelnej alebo nepravidelnej, na základe čoho ju daňový úrad posudzuje?

Do mája 2012 som bola študentkou, od mája do septembra na úrade prace a od septembra na materskej.

Ako postupovať pri preradení motorového  vozidla z obchodného do súkromného majetku,  nakoľko podnikateľ  chce prerušiť podnikanie z titulu nedostatku práce. Motorové vozidlo  bolo zaobstarané  formou lízingu  v r. 2006. Lízing bol ukončený  a auto  je odpísané. Treba automobil  dať oceniť a kúpnopredajnou zmluvou  sám sebe predať a príjem zdaniť,  alebo stačí len preraďovací protokol založiť do podnikateľskej evidencie?

Študent mal v roku 2011 len jeden príležitostný príjem - na základe zmluvy o dielo vytvoril webovú stránku pre právnickú osobu. Za to mu bola vyplatená odmena 2000 eur.  Ak si od tohto príjmu odpočíta 500 eur, ako príjem oslobodený od dane podľa  §9 ods. 1, písm. g) zákona č. 595/2003 Z. z. od dani z príjmov v z. n. p.,  zostane mu zdaniteľný príjem vo výške 1500 eur, čo je menej ako 50% nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, a tým pádom by mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie. Môže študent postupovať týmto spôsobom a nepodať daňové priznanie?

Osoba identifikovaná pre DPH v Slovenskej republike nadobudne tovar (kotol) od osoby identifikovanej pre DPH v Českej republike. Pri podpise zmluvy boli dohodnuté nasledovné zálohy:

• vo výške 40 % pri podpise zmluvy,
• vo výške 45 %
• konečná platba vo výške 15 % ceny kotla.

Samotná výroba kotla bude trvať 6 týždňov. Prihliada sa pri samozdanení tovaru na zaplatené jednotlivé zálohy, alebo sa samozdanenie robí až z konečnej faktúry, keď dôjde k podpisu preberiaceho protokolu a odoslaniu tovaru na Slovensko?

Spoločnosť – právnická osoba v roku  2011 vystavila faktúru - pokutu za nedodržanie podmienok zmluvy vo výške 2 500 eur voči fyzickej osobe -  nepodnikateľovi. Faktúru odberateľ – fyzická osoba dodnes neuhradil (v roku 2011 bola táto suma odpočítateľnou položkou, nakoľko pokuta nebola zaplatená ku koncu účtovného obdobia). V tomto 2012 roku chcela spoločnosť túto pokutovú faktúry stornovať - vystaviť dobropis - ako odpustenie zaplatenia pokuty. Je to možné? Ako sa potom upraví základ dane na konci roka?

Živnostník pracuje na základe mandátnej zmluvy pre spoločnosť už desať rokov. Bolo mu oznámené, že od roku 2013 nemôže ako živnostník podpisovať doklady a ani konať v mene firmy pre ktorú pracuje, a preto,  musí podpísať pracovnú zmluvu. Je požiadavka spoločnosti oprávnená, resp. akým spôsobom by mohol bez zrušenia živnosti naďalej pracovať pre túto firmu?

Aký vplyv na vlastnícke právo kupujúceho k osobného automobilu bude mať skutočnosť, keď si kupujúci po odstúpení od kúpnej zmluvy  (s predávajúcim sa po doručení odstúpenia od zmluvy nijako nedohodol) neuplatní svoje právo na súde? 

Je možné mať na jednu pracovnú zmluvu dve pracovné pozície? Teda, prijmeme zamestnanca na jednu pracovnú zmluvu na plný úväzok, kde pol úväzku bude pracovať na jednej pracovnej pozícii a pol úväzku bude pracovať na druhej pracovnej pozícii. Jedna prihláška na Sociálnu poisťovňu a jedna na zdravotnú poisťovňu. Je toto možné a správne? Alebo ako pracuje na dve pracovné pozície, tak na každú pracovnú pozícii jedna pracovná zmluva a taktiež prihlášky za každú pracovnú pozíciu na Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. Ide o dva pracovné pomery v jednej spoločnosti.

S. r. o. – neplatiteľ DPH ide v najbližšom období predávať pozemky fyzickým osobám, tiež nepodnikateľom. Bude to robiť nasledovným spôsobom:

1. Záujemca podpíše Rezervačnú zmluvu o zložení rezervačného depozitu. V rámci rezervačnej zmluvy bude stanovená lehota napr. 2 mesiace, dokedy musí dôjsť k podpisu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy alebo riadnej Kúpnej zmluvy (ďalej len "Kúpna zmluva"). V prípade, že k podpisu Kúpnej zmluvy do stanoveného termínu nedôjde zo strany:

- s.r.o., rezervačný depozit bude vrátený záujemcovi,

- záujemcu, prináleží s. r. o. zmluvná pokuta vo výške rezervačného depozitu, pričom s. r. o. je oprávnená započítať zml.pokutu so zloženým rezervačným depozitom. V prípade, že k podpisu Kúpnej zmluvy do stanoveného termínu dôjde, rezervačný depozit sa dňom podpísania Kúpnej zmluvy stane zálohou na pozemok a bude v plnej výške započítaný do kúpnej ceny pozemku.

2. Záujemca v stanovenej lehote Rezervačnou zmluvou podpíše Kúpnu zmluvu, t. j. zložený rezervačný depozit sa týmto dňom stáva zálohou na kúpnu cenu a až týmto momentom vstupuje do obratu pre účely DPH. Otázka: Vstupuje alebo nevstupuje rezervačný depozit do obratu pre účely DPH? Podľa nášho názoru nie, pretože až momentom podpisu Kúpnej zmluvy (preklasifikovanie na zálohu a následné započítanie do kúpnej ceny), resp. uplynutím lehoty stanovenou Rezervačnou zmluvou (vrátenie Rezervač.depozitu alebo započítanie so zml.pokutou) sa rozhodne, čo sa s Rezervačným depozitom stane.