Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Zamestnanec spoločnosti (platiteľ DPH), ktorá vyrába nábytok pri dovoze nábytku zákazníkovi poškodil fasádu. Spoločnosť dostala faktúru za opravu fasády zákazníka od stavebnej spoločnosti (od platiteľa DPH) s režimom DPH prenos daňovej povinnosti. ide o opravu fasády zákazníka, s ktorým bola podpísaná zmluva o dielo a je v nej uvedené, že prípadné spôsobené škody pri montáži a dovoze nábytku spoločnosť uhradí. Spoločnosť si platí poistku pre prípad spôsobenia škody zákazníkovi, takže na základe tejto udalosti bude spoločnosti vyplatené poistné plnenie. Mám zaúčtovať opravu fasády na služby na účet 518 ako daňový náklad a DPH odvediem a zároveň si aj uplatním odpočet, alebo faktúru za opravu fasády zaúčtujem ako škodu nedaňový náklad a DPH odvediem a odpočet si neuplatním?

Ako správne vypočítať dovolenku u zamestnanca, ktorý nastúpil do práce 5. 9. 2019? To, že má nárok na alikvotnú časť dovolenky po odpracovaní 60 dní u zamestnávateľa, resp. za každých 21 odpracovaných dní, to mi je jasné. Ale čo v prípade, že bude mať odpracovaných v tomto roku 60 dní, tak má nárok na 3/12-tiny alebo až 4/12-tiny. Ako sa počíta ten mesiac, v priebehu ktorého nastúpil zamestanec do práce. A dovolenka sa zaokrúhľuje matematicky na celé dni? Alebo na poldeň? 

V inzeráte na voľné pracovné miesto všeobecný lekár hľadal administratívneho pracovníka do ambulancie na nasledujúce činnosti: "asistencia pri plánovaní a objednávaní pacientov na lekárske prehliadky, pri objednávaní pacientov na očkovanie, vedenie dispenzárov, odpovedanie na telefonické požiadavky a ich podávanie kompetentnej osobe, vedenie pracovnej neschopnosti pacientov, vykonávanie rôznych pomocných a administratívnych úloh". Osoba - nelekár - pracovala na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (vzdelanie VŠ, chemicko-technologická fakulta) a mala vykonanú štátnu skúšku pre nelekára pracujúceho v zdravotnícvte. Verejný zdravotník je podľa zákona považovaný za zdravotníckeho pracovníka. Bola by možnosť zamestnať takéhoto človeka v ambulancii všeobecného lekára na uvedené činnosti? Samozrejme berúc do úvahy zákon o ochrane osobných údajov.

Ako postupovať v prípade preradenia zamestnanca na inú prácu- iné pracovisko, ak s preradením súhlasí? Napríklad zdravotná sestra, ktorá vykonáva prácu na konkrétnom oddelení - pracovisku (konkrétne pracovisko je dojednané v pracovnej zmluve, príp. v opise pracovných činností, ktorý je súčasťou pracovnej zmluvy) sa preradí s jej súhlasom na iné oddelenie na určitý čas. Je potrebné v tomto prípade vyhotoviť najskôr dodatok k pracovnej zmluve a následne aj oznámenie o dôvode preradenia na inú prácu a o jeho trvaní? Musí  pritom ísť len o dôvody preradenia uvedené v § 55 ods. 2 a 4 Zákonníka práce alebo môže ísť o akýkoľvek dôvod, napr. dočasná výpomoc z dôvodu nedostatku sestier/ porušenie pracovnej disciplíny...? Je rozdiel medzi preradením a preložením zamestnanca? Môže zamestnávateľ jednostranne nariadiť zamestnancovi, aby vykonával prácu na inom pracovisku - v rámci sídla zamestnávateľa (zamestnanec má v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce uvedené sídlo zamestnávateľa) a ak áno, akou formou to má urobiť? Napríklad, už vyššie spomenutý prípad zdravotnej sestry, len s tým rozdielom, že v pracovnej zmluve by bolo ako miesto výkonu práce dojednané sídlo zamestnávateľa a nie konkrétne pracovisko zamestnávateľa. Bola by vhodná forma oznámenia o zmene pracoviska na základe rozhodnutia zamestnávateľa + opis pracovných činností na novom pracovisku? Nejde v tomto prípade o preradenie?

Pracovník sa stal starobným dôchodcom v roku 2015, ale jeho pracovný pomer trvá do 31. 8. 2019, ktorý ukončuje dvojmesačnou výpovednou dobou. Má tento pracovník nárok na odchodné a v akej výške?

Zamestnanci vo firme majú zväčša bežnú pracovnú dobu počas pracovného týždňa. Niekedy sa ale stane, že v rámci rôznych marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu, niekedy do noci. Toto sa väčšinou deje mimo ich bežného miesta výkonu práce, napríklad v nákupných centrách alebo u zákazníkov, často ide aj o tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty. Ako máme z hľadiska správnej aplikácie § 122a, § 122b a § 123 posudzovať takúto situáciu, keď zamestnanec pracuje na pracovnej ceste? Patrí zamestnancom príplatok aj za prácu na pracovnej ceste? Ak áno, za aký rozsah dňa? Zamestnanec na pracovnú cestu aj cestuje, potom je výkon práce a nasleduje čas napríklad na hoteli. Na hoteli môže oddychovať alebo napríklad vykonávať prípravu na ďalší deň. Za ktoré časové úseky má zamestnanec v takomto prípade na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce? Má zamestnanec nárok na príplatok aj v prípade, že čerpá za prácu cez víkend náhradné voľno?

Sme nemocnica, príspevková organizácia ŽSK. Naša odborová organizácia chce čerpať sociálny fond formou gastrolístkov, ktoré sa dajú zamestnancom na dni dovolenky. Je to možné, ako túto skutočnosť účtovať? Je toto čerpanie zdanené daňou z príjmu a platia sa odvody?

Chcem sa informovať ohľadom platenia odvodov do ZP a SP v prípade: -Ak zamestnancovi poskytujeme ubytovanie v ubytovni, s ktorou máme zmluvu o ubytovávaní zamestnancov. Nie sme výrobná sféra a teda ubytovanie do výšky 60 € nie je oslobodené. Celú cenu ubytovania bez DPH mu potom zdaňujeme cez výplatnú pásku. Vykazujeme to mesačne nepeňažný príjem zamestnanca. Máme platiť odvody do ZP a do SP?

Zamestnanec absolvoval platené liečenie zo ZP, bol práceneschopný. Počas celej doby liečenia ho sprevádzala manželka, ktorá si pobyt financovala zo svojich prostriedkov. Zamestnanec priniesol z kúpelov faktúru vystavenú na jeho meno, t. j. nášho zamestnanca. Celková suma faktúry sa skladala z dvoch čiastkových súm. Jedna suma obsahovala príplatok za nadštandard za ubytovanie, bez akýchkoľvek iných poplatkov a bola priradená k menu nášho zamestnanca. Druhá čiastočná suma bola priradená k menu manželky a obsahovala sumu za kúpeľný pobyt manželky a daň za ubytovanie. Faktúra obsahovala presný dátum ich pobytu. Je možné považovať príplatok za nadštandard ubytovania nášho zamestnanca za rekreačný poukaz (aj keď bol PN)? Je možné považovať pobyt manželky zamestnanca za pobyt v zmysle § 152a Zákonníka práce a spĺňa manželka podmienky na vyplatenie rekreačného poukazu v sume 275 € z našej spoločnosti? A čo v prípade, keby tieto podmienky nesplnil náš zamestnanec, mala by aspoň manželka nárok na vyplatenie rekreačného poukazu od nás?

Predsedníčka rady školy, členka rady školy za kategóriu pedagogických zamestnancov nastúpila na materskú dovolenku. Legislatíva neošetruje takýto prípad - nie je tam opora ani pre zánik členstva v rade školy ani pre pozastavenie členstva v rade školy z dôvodu nástupu na materskú dovolenku. V tejto súvislosti sa vynárajú otázky:

1. Môže byť naďalej členkou rady školy a plniť funkciu predsedníčky rady školy predsedníčka z kategórie pedagogických zamestnancov školy ktorá nastúpila na materskú dovolenku?

2. Má byť jej členstvo a predsedníctvo v RaŠ počas materskej dovolenky pozastavené – na základe čoho (nieje opora v legislatíve). 3. Zaniká jej členstvo v RaŠ nástupom na materskú dovolenku - na základe čoho (nieje opora v legislatíve). Riešenie týchto otázok je zásadné o. i. napríklad pre právoplatnosť výberového konania na funkciu riaditeľa školy.