Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Firma prihlásila nového zamestnanca do Sociálnej poisťovne dna  9. 7. 2016 s chybným dátumom vzniku pracovného pomeru (nástupu do práce):  8. 7. 2016. Tento dátum (8. 7. 2016) je vlastne dátum vyhotovenia pracovnej zmluvy. Vznik pracovného pomeru- prvý deň nástupu do práce zamestnanca- je aj podľa podpísanej pracovnej zmluvy 10. 7. 2016. Preto sme naše pôvodné prihlásenie zrušili, resp. podali novú (opravnú) prihlášku so správnym dátumom 10. 7. 2016. Ale túto prihlášku sme podali dňa 20. 7. 2016. Podľa nás sme zamestnanca neprihlásili oneskorene, lebo sme ho prihlásili včas, t.j.  9. 7. 2016, len v tomto podaní sme museli opraviť dátum vzniku pracovného pomeru. Ide podľa Vás o oneskorené prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne? T. j., môže ísť o nelegálne zamestnávanie?

RO obce chce rozviazať pracovný pomer so zamestnancom (dôchodcom). Je možné rozviazať pracovný pomer s týmto zamestnancom z dôvodu nadbytočnosti napr. k 31. 8. a najbližšie dva mesiace nesmie prijať nového zamestnanca alebo prijme napr. nového zamestnanca 1. 6. a dôchodcu potom môže prepustiť?

Náš hlavný kontrolór sa prihlásil do vyhlásených volieb na funkciu hlavného kontrolóra a doručil čestné prehlásenie, že nie je zamestnancom mesta. Pritom zamestnancom mesta je a bude ním aj v čase konania volieb. Niektorí poslanci s tým majú problém, že čestné prehlásenie nie je pravdivé.

Spoločnosť zamestnáva 150 zamestnancov na HPP. Pri počte 10 % zamestnancov je situácia, že exekútorské úrady doručujú zamestnávateľovi exekučné tituly. Nie zriedka sa stáva prípad, že jednému zamestnancovi je doručených napríklad 15 exekučných titulov. Tie sú zaradené do poradia, všetky sú priebežne administratívne vybavované v zmysle platnej legislatívy.

Naša otázka znie, či môže zamestnávateľ takémuto zamestnancovi stŕhať zo mzdy napríklad fixnú čiastku 5 € za došlú exekúciu (administratívny poplatok za úkony spojené so spracovaním exekúcie), nakoľko si to žiada veľký časový priestor pre administratívu, poštové poplatky a celkové zastrešenie správnych výpočtov? Podotýkame, že exekúcie si spôsobil zamestnanec svojím vlastným konaním sám a zamestnávateľ nijakým spôsobom nezavinil zamestnancovu situáciu (má s tým spojené len povinnosti administratívne rozsiahle).

Predmetom činnosti spoločnosti – zamestnávateľa sú technické testovanie a analýzy. Svojho zamestnanca, ktorý pracuje ako manažér spoločnosti, spoločnosť vyslala na ročné štúdium manažmentu v Londýne. Môže si spoločnosť uplatniť do daňových nákladov výdavky spojené s uvedeným štúdiom (doprava, ubytovanie, školné, stravné)? Zdaňuje zamestnanec zamestnávateľom preplatené náklady?

Podľa § 25 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení poslancovi, ktorý je na výkon funkcie zástupcu starostu dlhodobo plne uvoľnený zo zamestnania, patrí namiesto mzdy alebo inej odmeny v zamestnaní primeraný plat od obce.

Je možné za "dlhodobo plne uvoľneného zo zamestnania" považovať aj poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý:

1. Pred zvolením za poslanca bol a po zvolení v súčasnosti stále je zamestnancom u zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy, v trvalom pracovnom pomere, na dobu neurčitú, na plný úväzok, s bežným pravidelným pracovným časom (učiteľ na základnej škole).
2. Po zvolení za poslanca bol starostom poverený zastupovaním podľa § 13b zákona.

Odo dňa poverenia formálne nevykonáva prácu podľa pracovnej zmluvy a nepoberá mzdu od zamestnávateľa, ale uzatvoril so zamestnávateľom dohodu o pracovnej činnosti na činnosť totožnú s prácou pôvodne vykonávanou podľa pracovnej zmluvy (vyučovanie žiakov v škole), túto činnosť vykonáva pravidelne v bežnom pracovnom čase (reálne učí deti 5 hodín v týždni) a poberá za ňu odmenu; aj keď právna forma je iná a rozsah činnosti podľa dohody je menší ako pôvodný rozsah práce podľa pracovnej zmluvy, ale zamestnávateľ, druh práce/činnosti, bežný pracovný čas a hodinová mzda/odmena je rovnaká, a dohoda – hoci v menšom rozsahu – zjavne nahrádza pracovnú zmluvu?

V zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný pri skončení pracovného pomeru vydať zamestnancovi okrem iného:

1/ Potvrdenie o poskytnutej mzde za vykonanú prácu pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti. V zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") je zamestnávateľ povinný vystaviť uvedené potvrdenie do 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia, prípadne do 10. marca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie. (Zamestnanec sa môže počas roka opäť zamestnať u toho istého zamestnávateľa). Podľa ktorého zákona máme prosím postupovať? Vystaviť potvrdenie o mzde za vykonanú prácu pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti pri skončení pracovného pomeru podľa Zákonníka práce alebo vystaviť potvrdenie po skončení roka podľa ZDP?

2/ Potvrdenie pre výpočet podpory v nezamestnanosti. V prípade, ak zamestnanec pri skončení pracovného pomeru podpíše prehlásenie, že potvrdenie pre výpočet podpory v nezamestnanosti nepotrebuje, je zamestnávateľ povinný vystaviť predmetné potvrdenie?

Zamestnávateľ má zámer zakúpiť univerzálne darčekové poukážky (CADHOC) v nominálnej hodnote 100 € za kus. Tieto darčekové poukážky chce poskytnúť svojim zamestnancom ako nárokovateľnú odmenu za odpracované roky pre firm, a to vo forme nepeňažného plnenia (zamestnancovi vyplýva nárok na poukážku na základe kolektívnej zmluvy resp. vnútropodnikového záväzného predpisu). Spoločnosť neuplatňuje postup s navýšením nepeňažného plnenia, ale postupuje "starým" spôsobom, t. j. bez navýšenia nepeňažného plnenia. Otázky: - bude nákup darčekových poukážok daňovo uznaným nákladov v tom prípade, ak budú poskytnuté zamestnancom ako nepeňažné plnenie (bez brutácie), na ktoré im vyplýva nárok z kolektívnej zmluvy / vnútropodnikového predpisu ? - Budú zároveň odvody z takto poskytnutého nepeňažného plnenia daňovým výdavkom ? - Ak by zamestnávateľ uplatnil postup s navýšením nepeňažného plnenia (brutácia), bol by nákup darčekových poukážok + odvody z takto poskytnutého nepeňažného plnenia daňovým výdavkom ?

Poslankyňa obecného zastupiteľstva otehotnela a čoskoro sa jej narodí dieťa. Ide o neuvoľnenú poslankyňu, ktorá je odmeňovaná pravidelne mesačne a v sociálnej poisťovni je prihlásená ako zamestnanec s pravidelným príjmom. Podľa platných zásad odmeňovania sú naši poslanci odmeňovaní pravidelne mesačne paušálnou odmenou, ktorá sa im v prípade neúčastí na zasadnutí obecného zastupiteľstva kráti o určenú sumu, nikdy však nemôže byť nulová a preto každý mesiac majú nejaký vymeriavací základ pre platenie odvodov na sociálne poistenie. Je možné, že obci ako zamestnávateľovi z titulu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva, neoznámi nástup na materskú dovolenku, počas celej doby materskej dovolenky využije možnosť ospravedlniť svoju neúčasť na zasadnutí obecného zastupiteľstva, obec ju stále bude viesť ako zamestnanca s pravidelným príjmom a bude jej vyplácať pravidelne mesačne krátenú odmenu a odvádzať z nej, v zmysle platnej legislatívy, odvody na sociálne poistenie? V prípade, že obci nástup na materskú dovolenku oznámi, čo sa stane s jej poslaneckým mandátom? Ako sa má v tomto prípade, podľa vášho názoru, správne postupovať, ak poslankyňa porodí dieťa, ale nechce sa vzdať svojho poslaneckého mandátu počas materskej dovolenky. Je to vôbec možné?

Zamestnanec pracoval v zahraničí Švajčiarsko, vyslanie od 9. 2.-30. 6. 2015 . Na toto obdobie mal stanovenu mzdu podľa švajčiarskej mzdovej legislatívy na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy. Po ukončení prác a vyslania, od 1. 7. 2015 čerpá dovolenku na Slovensku (platí pôvodná pracovná zmluva, mzda je zdanovaná na SK). Mzda do 30. 6. 15 sa zdaňuje vo Švajčiarsku podľa legislatívy krajiny. Dovolenkový priemer za 2/Q 2015 za výkon vo Švajčiarsku je 37,1078 €. Náhrada za dovolenku čerpanú na SK sa vypočíta týmto dovolenkovým priemerom? Alebo na výpočet náhrady za dovolenku platí dovolenkový priemer pred vyslaním do zahraničia ...4,54 €..? Musím rozdeliť nárok na dovolenku alikvotne na časť v zahraničí a na SK..?