Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov PO

Česká s. r. o. chce zamestnať slovenského obchodníka (vyžiadať Dič na Slovensku zo závislej činnosti), ktorý dojednáva zmluvy pre nemeckú materskú spoločnosť tejto českej spoločnosti. Tento slovenský obchodník pôsobí na území Slovenska a Maďarska a kanceláriu má doma. Takže obchodník by mal pracovnú zmluvu s CZ firmou. Otázkou je, či českej alebo nemeckej firme vznikne na území SR agentská stála prevádzkareň? (Poznámka: Klient by radšej uzavrel pracovné zmluvy medzi CZ spoločnosťou a SK zamestnancami. Vzťah medzi CZ firmou a nemeckou materskou spoločnosťou je potom riešený ako poskytovanie služieb.) V druhom prípade jedna slovenská s. r. o. vykonáva pre nemeckú materskú spoločnosť túto istú činnosť. V prípade slovenskej s. r. o. (právnická osoba) sa nedá hovoriť o agentskej stálej prevádzkárne však? (Je to len fakturácia medzi firmami)

Sovenská spoločnosť - s. r. o., platiteľ DPH, kúpila ojazdený automobil zo zahraničia. Ako správne zaúčtovať dosť vysoký zostatok PHL (skoro plná nádrž) v nádrži pri kúpe automobilu?

Postavili sme novú budovu a v nej máme fotovoltaickú elektráreň v hodnote 32 700 €. Súpis prác je rozdelený na materiál (obsahuje 8 položiek napr. panely, striedač, riadiaca jednotka, rozvádzač, monitoring batérií....) a montáž elektrárne. V akej odpisovej skupine ju treba odpisovať? 

Kúpili sme vianočný stromček s ozdobami do nášho novootvoreného showroomu vozidiel v cene 2 100 € bez DPH. Je to daňovo uznaný náklad vo forme odpisov, alebo ide o nedaňový náklad? Ak je to daňový náklad, v ktorej odpisovej skupine ho môžeme odpisovať?

Slovenská s. r. o., A, a slovenská s. r. o., B, sú personálne prepojené cez osobu konateľa. Firma A má v majetku zdravotnícke testovacie zariadenia (cena jedného prístroja je cca. od 2 000 € do 7 000 €). Tieto zariadenia testujú napr. elasticitu pokožky, hydratáciu pokožky, testujú tiež napr. zloženie kozmetiky. Firma B uzatvorila zmluvu s jednou Univerzitou, v rámci ktorého bude pre nich testovať napr. aj uvedené veci. Firma A preto chce prenajímať firme B uvedené zariadenia. Teraz chceme vypracovať pre nich (firma A a B) transferovú dokumentáciu. Následne firma B bude fakturovať Univerzite testovania, výskumy. Metódu trhovej ceny nevieme vyčísliť, lebo ani interná trhová cena (firma A neprenajíma iným firmám tieto zariadenia), ani externá trhová cena (nevieme nezávislú trhovú cenu, lebo ide o ojedinelé zariadenia, ktoré nie sú každodenne prenajímané, nie je to také ako napr. pri prenájme nehnuteľnosti či auta) nie je známa. Viete nám poradiť, s ktorou metódou by sme mohli čo najjednoduchšie stanoviť trhovú cenu? Alebo stanoviť trhovú cenu prenájmu tak, že napr. za 2, 3, 4 roky, prostredníctvom prenájmu by sa vrátila obstarávacia cena prístroja?

Konateľ spoločnosti sa rozhodol splatiť firemný úver v banke pred lehotou splatnosti. Za predčasné splatenie úveru banka účtuje poplatok 1 % výšky splateného spotrebiteľského úveru. Problém je v posúdení tohto výdavku z daňového hľadiska. Konateľ považuje výdaj za daňový, ja za nedaňový. Pritom vychádzam z ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v z. n. p., kde pri splatení spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti vlastne nejde o poplatok, ale o náhradu nákladov, citujem "Ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má veriteľ nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so splatením spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti ...". Ja považujem uvedenú náhradu (poplatok) za nedaňový výdavok [§ 21. ods. 2 písm. m) zákona č. 595/2003 Z. z.], lebo mám za to že ide o formu kompenzácie (sankcie), za nezaplatené úroky. Prosím o názor, či v prípade náhrady (poplatky) za predčasné splatenie úveru ide o daňový alebo nedaňový výdavok na strane dlžníka?

Akciová spoločnosť (s akciami, ktorej sa verejne neobchoduje) vykúpila v roku 2017, 2018 od niektorých akcionárov akcie s nominálnou hodnotou 332 € za cenu 3 300 €, čím získala vlastné akcie. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia akcionárov v roku 2018 tieto akcie odpredala existujúcim aj novým akcionárom za ich nominálnu hodnotu, pričom rozdiel medzi nominálnou a obstarávacou (výkupnou) hodnotou vo výške 2 968 € na 1 akciu zaúčtovala z účtu 428-Nerozdelený zisk. Aký je daňový aspekt uvedenej operácie? Je potrebné rozdiel v cene nejakým spôsobom zdaniť daňou z príjmu a ak áno, komu táto povinnosť vyplýva – firme, čo predávala alebo akcionárom, čo kupovali?

Keď je spoločnosť v pozícii užívateľského zamestnávateľa na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnanca k inému zamestnávateľovi, ako sa vtedy posudzujú náklady na ochranné pracovné pomôcky, pracovné oblečenie pre týchto zamestnancov, s ktorými však nie je v pracovnom pomere? Budú pre užívateľského zamestnávateľa uznaným daňovým nákladom?

Valné zhromaždenie rozhodlo o vyplatení zisku konateľovi, ktorý je kumulovaný za viac zdaňovacích období - 10 rokov, zisk sa bude vyplácať mesačne.

1. Ako sa tento zisk má zdaniť u konateľa a koľko % ?
2. Platia sa z toho odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovni, platia sa mesačne, keď sa zisk bude vyplácať mesačne?
3. Ovplyvní tento príjem RZZP a výšku preddavku mesačných odvodov v následnom budúcom období?
4. Ako vyplatenie zisku / za 10 rokov, vyplácaného mesačne / ovplyvní povinnosti konateľa, ktorý je zamestnancom a je na 50 % invalidný dôchodca?

Tuzemská spoločnosť má so závislou zahraničnou osobou z Francúzska uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb. Na základe tejto zmluvy si tuzemská spoločnosť nakupuje manažérske služby, ktoré zahŕňajú:

a/ administratívne podporné služby - najmä služby súvisiace s generálnym manažmentom a správou, financiami, právnymi záležitosťami, obstarávaním, manažmentom ľudských zdrojov, IT, komunikáciou a inými službami,

b/ marketingové a technické služby zahŕňajú služby súvisiace so strategickým plánovaním a podporou, marketingom, rozvojom podnikateľských činností pre priemyselných zákazníkov a verejnú správu. Náklady na poskytovanie vyššie uvedených nákladov sú identifikované v súlade so Smernicou OECD a fakturované so ziskovou prirážkou, ktorej výška spĺňa princíp nezávislého vzťahu. Vzťahuje sa na tieto služby podmienka zaplatenia podľa § 17 ods. 19 zákona o dani z príjmov, aby boli daňovým výdavkom?