Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov FO

SZČO vykonáva práce pre s. r. o. S. r. o. mu poskytuje stravu formou stravovacích poukážok. O sumu poskytnutých poukážok SZČO upraví faktúru, ktorou vyfakturuje vykonané práce (táto skutočnosť je uvedená na faktúre, ako suma poskytnutých stravovacích lístkov). Môže si SZČO uplatniť do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane stravné - podľa dĺžky trvania pracovnej cesty - aj keď mu bolo poskytnutné stravovanie formou stravovacích poukážok?

Podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane považuje manželka žijúca v spoločnej domácnosti, ktorá sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa osobitného predpisu (zákon o rodičovskom príspevku). Podľa tohto zákona dieťaťom je dieťa do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Môže sa uplatniť NČZD na:

a) Manželku od 1 dňa materskej dovolenky, t. j. od prvého dňa poberania materskej?

b) Manželku od nasledujúceho mesiaca po narodení dieťaťa (t. j. nar. 5. 4. 2013, čiže od mája 2013)?

c) Manželku, ktorá poberá rodičovský príspevok? Ktorý variant je správny?

Jak mám postupovat v případě daně z príjmú FO, když jsem v roce 2013 pracoval do konce 5/2013. Odvtedy jsem vedený na úřadě práce. Od 2. 9. 2013 do 2. 10. 2013 jsem byl zaměstanán na dobu určitou. Pak znova v evidenci úřadu práce, až do konce roka. Kdo mi podá daň. přiznání, příp. roč. zúčt. daně?

Som zamestnaná na plný úväzok, mám nárok na odpočítateľnú pložku na manžela, ktorý je tiež zamestnaný na plný úväzok, ale v roku 2013 pracoval len od 1. 1. 2013 do 8. 2. 2013, od vtedy je po operácii na dlhodobej PN s vymeriavacím základom 7 € na deň. Manžel zatiaľ nepoberá žiadny dôchodok, na invalidný má podanú žiadosť od 11/2013. Keďže jeho príjem za rok 2013 nie je ani na lieky a prežitie, mám nárok aspoň na odpočitateľnú položku?

Ruská spoločnosť fakturuje slovenskej s.r.o.-platiteľovi DPH nasledovné služby na základe zmluvy o spolupráci, ktoré sú vykonávané touto spoločnosťou len na území Ruska (t.j. mimo EU): - analýza a rozbory materiálov v hutníckom priemysle - výroba odliatkov - prieskum trhu a pod. Má slovenská s.r.o. nejaké povinnosti z titulu tohto obchodného vzťahu vo vzťahu k zákonu o dani z pridanej hodnoty a zákona o dani z príjmov?

Slovenská spoločnosť-platiteľ DPH fakturuje ruskej spoločnosti na základe zmluvy o obchodnom zastúpení a sprostredkovaní vykonané práce a služby: - výber a zabezpečenie výrobcov hutníckych polotovarov - výber a zabezpečenie výrobcov automobilových komponentov - výber a zabezpečenie potenciálnych odberateľov surovín a pod. Všetky tieto práce a služby sú vykonávané našou (SR) spoločnosťou na území Slovenskej republiky, resp. v rámci štátov EU. Aké povinnosti nám (slovenskej s.r.o.) vyplývajú z titulu tejto obchodnej spolupráce vo vzťahu k zákonu o dani z pridanej hodnoty (fakturácia bez alebo s DPH, a pod.) a zákona o dani z príjmov (zabezpečenie dane, zrážková daň, a pod.)? Jednu službu v rámci obchodnej spolupráce s ruskou spoločnosťou vykonávame aj na Ukrajine (výber a zabezpečenie výrobcov hutníckych polotovarov). Aké povinnosti sa vzťahujú na nás vo vzťahu k zákonu o dani z pridanej hodnoty (fakturácia bez alebo s DPH, a pod.) a zákona o dani z príjmov (zabezpečenie dane, zrážková daň, a pod.)?

Chcela by som vedieť ako postupovať pri dani z príjmov v nasledovnom prípade. Občan Českej republiky na dôchodku s trvalým pobytom v Českej republike bol na Slovensku zamestnaný na dohodu o vykonaní práce. Na Slovensku sa zdržiaval len minimálne. Má podať daňové priznanie na Slovensku alebo v Českej republike? A v prípade, že na Slovensku, aký typ daňového priznania má podať?

1. Spoločnosť má na sklade zásoby - tvorila k nim opravnú položku v roku 2012, pretože predpokladala, že ich ekonomická hodnota je nižšia ako ocenenie v účtovníctve. Následne ich v roku 2013 predala, ale za nižšiu cenu ako bola ich obstarávacia cena (predala ich so stratou). Zúčtuje sa táto strata z predaja na účet 549 a následne rozdiel pripočíta k základu dane (rozdiel medzi predajnou a nákupnou cenou zásob)? Je potrebné vrátiť DPH, keď sme zásoby predali pod cenu obstarania?

2. Ak spoločnosť pristúpi k riešeniu úplnej likvidácie tovaru, t. j. nepredá ich, ale fyzicky zlikviduje: účtuje túto likvidáciu na účet 549 a táto položka je pripočítateľná k základu dane?  Je potrebné vrátiť DPH, ktorú sme si uplantili pri nákupe týchto zásob?

Aké daňové a odvodové povinnosti vyplývajú pre spoločnosť (nie výhercu) usporiadajúcu súťaž na podporu predaja svojich výrobkov z odovzdaných vecných výhier v roku 2014 v hodnote vyššej ako 350 €.

Čo je zdaniteľným príjmom pri komisionálnom predaji v jednoduchom účtovníctve? Je to len provízia? Alebo sa účtuje zvlášť o kúpe od kominenta (vlastník) a zvlášť o predaji konečnému spotrebiteľovi? Ide o to, aby sa predajcovi (komisionár) nenavyšovali umelo zdaniteľné príjmy pre výpočet odvodov?