Otázky s vecným pojmom: Daň z príjmov FO

Česká firma bude zamestnávať (pracovná zmluva) na Slovensku dvoch zástupcov v oblasti reklamy- fyzické osoby, Slovákov, s bydliskom a rodinnými zväzkami na Slovensku (daňoví rezidenti SK). Predmetom činnosti zástupcov v oblasti reklamy bude:

• starať sa o existujúcich zákazníkov prostredníctvom reklamy
• vyhľadávať nových zákazníkov prostredníctvom reklamy
• propagovať danú radu produktov, propagovať firmu
• rozdávanie letákov • zastupovať firmu na prednáškach .

V ich zmluve je uvedené, že táto činnosť nezahŕňa vyjednávanie/prerokovávanie obchodných podmienkach predaja výrobkov ani vyjednávanie o zmluvných podmienkach. Keď slovenský zákazník (podnikateľ) má záujem o firmu/produkty, uzavrie s českou firmou rámcovú zmluvu (je podpísaná v ČR konateľom firmy), registruje sa na CZ webových stránkach, prostredníctvom ktorých bude objednávať aj jednotlivé produkty, resp. s CZ kontaktnými osobami bude (ktorí sú uvedení na CZ stránkach) vyjednávať zmluvné podmienky/ prerokovať zmluvy. Jednotlivé objednávky budú v ČR zabalené a odoslané na Slovensko prostredníctvom poštovnej prepravy. SK zástupcovia v oblasti reklamy budú pracovať najmä na území SK. CZ firma nebude mať na území SK žiadnu kanceláriu alebo iné trvalé miesto na výkon činnosti. V tomto prípade podľa nás by nevznikla „agentská stála prevádzkareň“ na účely z dane z príjmov. Prosím potvrďte, či tento náš názor je správny, resp. či vzniká alebo nevzniká „agentská stála prevádzkareň“ ?

Manželia podnikajú ako SZČO, každý na svoju živnosť. Manželka má v podnikaní zaradený automobil, ktorý využíva na svoje podnikanie. Asi 2 x do mesiaca bude tento automobil na podnikanie využívať aj manžel. Ako správne zahrnúť do daňových výdavkov náklady na tento automobil u manželky a potom aj u manžela?

SZČO používa automobil nezaradený v obchodnom majetku na podnikanie (v minulosti bol tento automobil zaradený v majetku a bol odpisovaný). Do 31. 12. 2014 dávala SZČO do daňových výdavkov spotrebované pohonné látky + paušál 0,183 € za prejazdené km. Od 1. 1. 2015 toto však už nie je možné. Akú možnosť má SZČO teraz, ak si neplánuje kúpiť nové motorové vozidlo a zaradiť ho do majetku? Môže doterajšie vozidlo, ktoré má v súkromnom vlastníctve používať na podnikanie a účtovať si do výdavkov len spotrebu pohonných látok, resp. ani toto nie, ak automobil bol už v minulosti zaradený v majetku firmy? Alebo môže opäť tento automobil zaradiť do majetku firmy a účtovať všetko, čo súvisí s používaním automobilu (pohonné látky, opravy, údržbu, poistenie, daň z motor.vozidla)? V akej cene by sa tento automobil zaradil do majetku, ak už raz bol odpísaný a má aspoň 12 rokov? Bude to zostatková cena = 0, resp. reprodukčná cena stanovená odhadom? Jeho zaradenie do majetku by stačilo len prostredníctvom Inventárnej karty DHM? Neviem, či som správne pochopila, že uvedený automobil už nemožno používať na podnikanie, čiže vidím jedinú možnosť preradiť ho do majetku firmy, keďže ide o malého podnikateľa a neplánuje kúpiť ďalšie auto.

SZČO, platiteľ DPH prerušil  živnosť k 30.  09. 2014 do  ...xy (podotýkam že ide  o prerušenú nie zrušenú živnosť). Platiteľom  DPH ostáva, nepožiadal o zrušenie registrácie. Zatiaľ bude podávať nulové priznanie, ale má neuhradené pohľadávky a záväzky. Zásoby neeviduje. V majetku eviduje ešte  neodpísané auto, na ktoré si uplatnil odpočet DPH.

Základ dane upraví o neuhradené záväzky a pohľadávky.

Vystavuje výkazy Majetku a záväzkov a Príjmov a Výdavkov k 30. 09. 2014 alebo k 31.12.2014 a  zostávajú nulové?

Alebo sa upravuje základ dane o pohľadávky a záväzky iba v daňovom priznaní?

Ako je to s neodpísaným autom, na ktoré si uplatnil odpočet DPH?

Musí ho preradiť do osobného vlastníctva a odviesť DPH dátumom prerušenia živnosti, alebo ostáva v majetku – teda vo výkaze Majetku a záväzkov a ten  neostáva nulový?

Alebo vysporiada DPH zo zostatkovej sumy až pri zrušení registrácie DPH a dovtedy ostáva majetok vo výkaze?

Študent vysokej školy dosiahol za rok 2009 autorské honoráre (učebné texty) vo výške 1 500 € brutto podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (nejde o sústavnú činnosť), z toho pri výplate boli zrazené a odvedené 2 % do Literárneho fondu, t. j. 30 € a zvyšná suma vo výške 1 470 € mu bola vyplatená. Iné zdaniteľné príjmy nemal.

Fínsky spisovateľ napísal bestseller, ktorý bol veľmi úspešný po celom svete. Slovenské vydavateľstvo zakúpilo od fínskeho spisovateľa práva na vydanie tejto knihy aj na území SR, pričom sa dohodli na ročných úhradách za poskytnutie tohto práva. Je honorár vyplácaný za právo na použitie tohto literárneho diela zdaniteľný na území SR?

Matka dvoch detí je zamestnaná a poberá daňový bonus. Požiadala svojho zamestnávateľa o zúčtovanie dane, ktoré zamestnávateľ už vykonal. Z Potvrdenia, ktoré dostala však zistila, že jej príjem nepostačuje na uplatnenie maximálneho daňového bonusu na deti. Preto si chce podať daňové priznanie typu A, aby mohla uplatniť aj manželov základ dane podľa § 33 odst. 8. Manžel je SZČO a oznámil správcovi dane, že si predlžuje lehotu na podanie daňového priznania do 30. 6. 2024. Manželka do konca marca teda nebude poznať manželov základ dane. Ako má postupovať, keď nemá všetky údaje na podanie opravného priznania? Môže aj ona oznámiť správcovi dane predĺženie lehoty na podanie priznania, hoci už jej zúčtovanie dane vykonal zamestnávateľ? Alebo má podať dodatočné priznanie vtedy, keď bude poznať manželov základ dane? Hrozí jej za dodatočné priznanie sankcia? 

Na školení DPPO 2016, 2017 školiteľka povedala, že STK a EK sú certifikáty a teda sa na nich vzťahuje podmienka zaplatenia ako napr. na účtovnícke služby. Ešte som to nikde nepočula, aký je na to Vás názor?

Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v ČR). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sú vysielaní pracovne do ČR (stavebný projekt v ČR), ČR nevyžaduje covid testy pri príchode zo SR, zamestnanec si dá urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid na stavbe v CR). Covid test uhradi zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR, zamestnanec si da urobiť covid test. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanci sa vracajú z ČR na územie SR. Boli tam vyslaní pracovne (stavebný projekt v ČR), SR vyžaduje covid testy pri návrate z ČR , zamestnanec si da urobiť covid. Covid test uhradí zamestnávateľ na základe faktúry, ktorá je vystavená na zamestnávateľa. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR vyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid. Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Zamestnanec sa vrátil zo zahraničia, kde bol súkromne. SR nevyžaduje covid testy pri návrate z danej krajiny. Zamestnanec si da urobiť covid test z dôvodu, že to zamestnávateľ vyžaduje na základe § 5 zákona o BOZP (všeobecné zásady prevencie aby nedošlo k šíreniu covid ). Covid test zamestnanec uhradí zo svojho účtu, faktúra je na jeho meno. Následne mu to preplatí zamestnávateľ. Je to daňový výdavok spoločnosti (zamestnávateľa)? Je to zdaniteľný nepeňažný príjem zamestnanca?

Občan - FO predal v roku 2013 byt. Byt odkúpil od bytového družstva cca v roku 2010 za "zvyškovú" cenu podľa zákona o prevode bytov vo vlastníctve štátu a bytových družstiev. Nemôže si uplatniť oslobodenie podľa § 9 ods. 1 a) - nevlastnil nehnuteľnosť viac ako 5 rokov. Otázka: Čo všetko si môže uplatniť vo výdavkoch podľa § 8 ods. 2? Môže to byť len "zvyšková" kúpna cena z roku 2010 alebo aj splátky anuity bytovému družstvu v predchádzajúcich rokoch, ktoré platil v mesačných platbách ? Môže si uplatniť ako výdavok vynaložené a bločkami preukázané čiastky na prestavbu bytu (obklady, stierky, podlahy, výmenu okien) ? Môže si uplatniť ako výdavok aj spotrebiče a zariadenie predané spolu s bytom ako napr. šporák, kuchynskú linku, pračku, sušičku, chladničku s mrazničkou, nábytok ? Musí byť toto zariadenie vymenované ako predávané spolu s bytom v kúpnopredajnej zmluve aby bolo uznané ako výdavok k predaju bytu spolu s vybavením? Nestačí, aby zariadenia a nábytok boli spomenuté v kúpnopredajnej zmluve len všeobecne napr. predaj bytu spolu s vybavením a zariadením?