Otázky a odpovede

Existuje pre IFRS a US GAAP nejaký návod, ktorý by sa zaoberal fakturáciou služieb medzi priaznenými osobami?

Spoločník a konateľ v s.r.o. sa rozhodne vložiť peňažný vklad do spoločnosti. Aký je rozdiel, ak peňažný vklad vloží na účet:

1. 411 - upísané vlastné imanie - zvýši upísané ZI alebo
2. 413 - ostatné kapitálové fondy?

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH plánuje v Trnave kúpiť byt – novostavbu za brutto 170 000 €. Následne plánuje preniesť svoje sídlo do tohto bytu. Aké sú podmienky práva odpočtu DPH z ceny tohto bytu? Stačí tam mať sídlo, alebo tam musí v prípade daňovej kontroly preukázať aj ďalšiu ekonomickú činnosť?

Obec v rámci programu „Leader“ dostane dotáciu na revitalizáciu parku. V kapitálových výdavkoch sú  zaradené nasledovné položky:

Mám pochybnosti o účtovaní týchto položiek ako o kapitálových výdavkoch. V smernici je stanovené, že majetok v hodnote od 500 eur do 1699  eur sa účtuje ako drobný dlhodobý majetok. Podľa toho by sa ako kapitálový výdavok účtovala len dvojhojdačka v hodnote 600 eur. Alebo existuje  možnosť, že tieto položky sa budú brať ako celok, sústava vecí  – obecný mobiliár, a všetko dokopy ako kapitálový výdavok  v hodnote 1580 eur?

V rámci daňovej kontroly DPH daňovému subjektu bol doručený protokol s výzvou dňa 3. 9. 2018. Následne daňový subjekt odpovedal na výzvu. Do dnešného dňa (4. 12. 2018), nielen že nám nedoručili rozhodnutie, ale nebolo ani prerokovanie protokolu. Teraz sme dostali list, že prerokovanie protokolu bude dňa 11. 12. 2018. Podľa nás vyrubovacie konanie je ovládané zákonnými lehotami podľa § 65 daňového poriadku. Daňový subjekt sa zastáva názoru, že miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Daňový subjekt na vysvetlenie uvádza, že vyrubovacie konanie sa začína deň po doručení protokolu, teda bezprostredne po ukončení daňovej kontroly a končí dňom doručenia rozhodnutia (§ 68 ods. 1). Vyrubovacie konanie začalo 4. 9. 2018 (deň po doručení protokolu) a skončenie vyrubovacieho konania bude najskôr 11. 12. 2018 (po prerokovaní protokolu a doručenia rozhodnutia) – čo bude určite viac ako 60 dní (viac ako zákonných 60 dní podľa § 65 daňového poriadku) – z tohto vyplýva záver, že zákonná lehota nie je dodržaná. Podľa nás miestny daňový úrad nedodržal zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia (§ 65) vo vyrubovacom konaní, preto takto získané rozhodnutie bude rovnako nezákonné. Protokol sme prerokovali dňa 11. 12. 2018 a vložili sme do neho aj našu hore uvedenú námietku. Následne miestny daňový úrad nám oporoval takto (tiež to napísali do zápisnice pri prerokovaní protokolu): Podľa § 68 ods. 3 zákona o správe daní o priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu, a to aj opakovane, v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice, najneskôr však do 3 mesiacov od uplynuta lehoty určenej správcom podľa prvej vety. Správca dane sa preto má za to, že neporušil § 65 daňového poriadku, a lehota na vydanie rozhodnutia je do 24. 12. 2018. Kto má podľa Vás pravdu?

Má obec povinnosť uviesť vo VZN o financovaní školských zariadení aj dotáciu pre CVČ nachádzajúce sa mimo územia obce a mimo jej zriaďovateľskej pôsobnosti, ak toto centrum navštevujú deti s trvalým pobytom v obci? Podľa zákona 596/2003 Z. z. § 6 ods. 12 písm. c) obec určí vo VZN podmienky financovania pre školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Podľa môjho názoru dotáciu pre "cudzie" CVČ môže obec poskytnúť na základe žiadosti tohto centra aj bez určenia výšky dotácie vo VZN, samozrejme so súhlasom OZ a rozpočtovým krytím.

Zákon o neziskových organizáciách § 33 odsek 3 ustanovuje overenie ročnej účtovnej závierky audítorom, ak:

a) dotácie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho fondu a z rozpočtu obce prekročia v roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, 33 193 €,

b) všetky príjmy neziskovej organizácie prekročia 165 969 €.

Príjmy n.o. boli menej ako 165 969 €. (bod b) Dotácie zo štátneho rozpočtu (bod a) boli vo výške 40 000 €, ale tieto dotácie boli celkom presne od Maďarského štátu- od Maďarského Ministerstva ľudských zdrojov, takže nie od Slovenského štátu. Na účely ústavy Slovenskej republiky štátom sa rozumie Slovenská republika (článok 1/1) Slovenská republika je právny štát. Tiež výklad a uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou (článok 2/3). Je naša hore uvedená úvaha správna, že na účely zákona o neziskových organizáciách (č. 213/1997 Z. z.) nespadáme do bodu § 33 / a, takže nepotrebujeme účtovnú závierku dať overiť audítorom? Pri spotrebovaní hore uvedenej dotácie, na aký výnosový účet máme zaúčtovať dotáciu? (napr. 649 alebo 691)

Prosím o informáciu, ako postupovať pri prefakturácii prepravy spojenej s vývozom tovaru do tretej krajiny. Slovenský výrobca – vývozca (platiteľ DPH) fakturuje tovar nemeckej spoločnosti (odberateľ registrovaný pre DPH v DE, nie v SK). Tovar je prepravený na účet vývozcu SK priamo zo Slovenska príjemcovi do tretej krajiny. Dopravca fakturoval vývozcovi Sk prepravu s oslobodením (§ 47 ods. 6 zákona o DPH). Leteckú prepravu slovenský vývozca následne prefakturuje nemeckému odberateľovi. Aký režim DPH použije vývozca SK na faktúre pri prefakturácii leteckej dopravy pre nemeckého odberateľa? Uvádza ju do riadkov 13 a 15 daňového priznania DPH?

Ako má byť správne zaúčtovaný prenájom majetku, resp. ktoré kritérium je rozhodujúce či sa bude účtovať v rámci rozpočtových príjmov a výdavkov alebo ako podnikateľská činnosť:

1. v obci
2. v rozpočtovej organizácii v zriaďovateľskej pôsobnosti obce (škola prenajíma priestory na športové účely mimo vyučovacej doby) - v zriaďovacej listine má aj podnikateľskú činnosť a má na túto činnosť aj živnostenský list. Príjmy z prenájmu uvádza ako rozpočtové príjmy. Je takýto postup v súlade s platnou legislatívou? Ak nie, ako by mala základná škola  v spolupráci so zriaďovateľom postupovať?

Môže si uplatniť daňový bonus dôchodca?