Otázky a odpovede

Môže zamestnávateľ v Kolektívnej zmluve dohodnúť výšku príspevku na DDS zamestnávateľa rozdielne pre zamestnancov, konkrétne odstupňovaním podľa dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa.

Príklad:

• do 5 rokov trvania pracovného pomeru je príspevok zamestnávateľa 2 %,
• od 5 do 10 rokov 2,5 %,
• od 10 a viac 3 %.

Môže to byť diskriminačné v zmysle zákona?

Nie je mi to jasné: zostatok kladného rozdielu finančných operácií sa v zmysle tohto zákona stáva okamžite zdrojom rez.fondu resp. akých iných zdrojov (finančné operácie v zmysle zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy)?

Spoločnosť s. r .o. vstúpila do likvidácie 23.09.2021, zrušená bola 30.06.2021 Spoločnosť bola zrušená 14.06.2022 dobrovoľným výmazom. Údaje z OR: - spoločnosť zrušená od: 30.06.2021 -osoba vymazaná z OR od: 14.06.2022 Spoločnosť podáva DP za obdobia: 01.01.2021 – 29.06.2021 30.06.2021 – 22.09.2021 23.09.2021 – 31.12.2023 ?

Slovenská spoločnosť si objednala tovar od českého dodávateľa /A/. Objednaný tovar nebol dovezený z Českej republiky na Slovensko , ale slovenská spoločnosť /B/ dala príkaz na prevoz tovaru v rámci Českej republiky druhému odberateľovi /C/, to znamená, že tovar z Českej republiky nebol vôbec vyvezený. Prepravu zabezpečil prvý dodávateľ /A/. Prvý dodávateľ /A/ vyfakturoval tovar prvému odberateľovi /slovenskej spoločnosti /B/bez DPH/, následne slovenská spoločnosť /B/ vyfakturovala tovar späť do Českej republiky odberateľovi /C/ /bez DPH/, prvý dodávateľ /A/ zaslal pre slovenskú spoločnosť /B/ opravnú faktúru za tovar s českou sadzbou DPH. Bol tento postup správny, ide o reťazový obchod, kde preprava tovaru bola medzi prvým dodávateľom /A/a druhým odberateľom /C/ dodanie v reťazci medzi slovenskou spoločnosťou /B/ a druhým odberateľom v ČR /C/ nie sú spojené s prepravou tovaru a označujú sa ako nepohyblivé dodávky. Chcem sa spýtať, či česká spoločnosť /A/fakturovala správne pre slovenskú spoločnosť /B/ s českou DPH a či slovenská spoločnosť /B/ vystavila správne faktúru bez DPH pre českú spoločnosť /C/?

Firma - s.r.o. platiteľ DPH kúpila osobný automobil v roku 2009 a uplatnila si odpočítanie DPH na vstupe s tým, že v predmete podnikania má prenájom automobilov a tento automobil aj 4 roky prenajímala iným platiteľom DPH a odvádzala z faktúr DPH na výstupe. Po 4 rokoch (automobil má nulovú zostatkovú hodnotu) chce toto auto využívať pre potreby firmy, ktorá ho vlastní, t. j. ďalej ho už neprenajímať. Má povinnosť vykonať nejakú úpravu DPH  na vstupe (uplatnenú v roku 2009) z titulu, že skončí prenajímanie tohto auta?

Kúpim ako nepodnikateľský subjekt nehnuteľnosť, konkrétne pozemok a som vlastníkom približne 2 roky, potom  na základe výmennej zmluvy bezodplatne dôjde k výmene pozemkov s iným nepodnikateľským subjektom aj so zápisom na katastri na cca. 2 roky, a následne po týchto dvoch rokoch opäť dôjde k výmene. Započítava sa doba vlastnenia nehnuteľnosti dva roky, následne pozemok vlastní iná osoba a po dvoch rokoch opäť pôvodný majiteľ, aby bol oslobodený príjem, alebo sa berie 5 rokov v kuse od nadobudnutia, čiže sa nenarátavajú roky vlastnenia nehnuteľnosti?

Kúpili sme ako škola interaktívny panel so zárukou ako drobný hmotný majetok (cena pod 1 700 €). Občianske združenie by nám chcelo darovať peniaze viazané na kúpu držiaka na stenu a stojanu, ktoré by sme k tomuto panelu využili (držiak i stojan sa však neviažu iba na tento druh panelu, ktorý máme, je možné ich použiť na akúkoľvek TV). Moja otázka je, či môžeme účtovať držiak a stojan osobitne, alebo či ich treba pripočítať k cene interaktívneho displeja (čím by sa teda celková suma zvýšila a prevýšila by hodnotu 1 700 €, čiže by sa komplet stal dlhodobým majetkom). Funkčnosť displeja nie je podmienená držiakom a stojanom a platí to i opačne.

Ako by to bolo v prípade, keby nám bol držiak a stojan darované ako vecný dar?

Sme firma, platiteľ DPH, ktorá poskytuje stravovacie služby vo vlastných stravovacích zariadeniach pre zamestnancov rozličných spoločností. Najprv predáme naše interné gastrolístky zamestnávateľom na faktúru, oni ich vydajú svojim zamestnancom, ktorí sa za ne stravujú v našich zariadeniach. Faktúra za tieto lístky je vystavená s DPH (t. j. MD 311 / D 324 a 343). Gastrolístky sú ceniny, nemali by sme ich radšej fakturovať bez DPH? Zúčtovanie použitých lístkov prebieha internou faktúrou, ktorá nejde klientovi (t. j. MD 324 / D 602). Nemali by sa tržby za obedy (platené v gastrolístkoch) radšej priebežne evidovať v ERP/VRP? Nazdávame sa, že sme povinný vystaviť doklad z ERP, lebo podnikateľ, ktorý poskytuje službu uvedenú v prílohe č. 1 zákona č. 289/2008 Z. z., je povinný pri platbe za vydanú stravu evidovať tržbu v ERP/VRP, nakoľko na predajnom mieste prijal platbu platobným prostriedkom nahrádzajúcim hotovosť [§ 2 písm. i) zákona č. 289/2008 Z. z.]. Keďže vystavujeme faktúru za naše interné gastrolístky s DPH a následne by sme tržbu evidovali v ERP/VRP, vznikla by nám hrozba, že na základe § 69 odsek 5 zákona o DPH by sme museli DPH zaplatiť dvakrát. Raz z vyhotovenej faktúry zamestnávateľom, raz z dokladu z ERP. (Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre, alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.). V prípade potreby teoreticky môžeme vystaviť taký doklad z ERP, kde by sme zúčtovali naše interné gastrolístky ako zálohu . Napr.: Obed: 10 €, DPH 2 €, Záloha (gastrolístky) -10 €, DPH -2 €, Celkom 0 €. Je tento postup správny? Aké sú alternatívy?

Obec pri inventarizácii zistila, že pozemky, ktoré má na liste vlastníctva nemá v účtovníctve. Ako má správne oceniť tieto pozemky? Je možné za reálnu hodnotu považovať ocenenie v zmysle prílohy k Zákonu o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby. Alebo je možné zobrať cenu, ktorú stanovilo obecné zastupiteľstvo pri predaji rovnakých pozemkov zo strany obce na občana?

Zamestnanec, čašník - v hlavnom pracovnom pomere pracuje nepravidelne. Jedna zmena trvá 12 hodín. Musí však dodržiavať 40 hodinový pracovný týždeň. Ako sa potom vypočíta nárok na dovolenku za rok ?