Otázky a odpovede

Účtovná jednotka má vlastné stravovacie zariadenie a poskytuje reštauračné služby. Účtovná jednotka je platitteľom DPH a účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. V priebehu bežného účtovného obdobia, ktorým je kalendárny rok, nakupuje suroviny do kuchyne (múku, cukor, mäso, koreniny a pod.), z ktorých pripravuje jedlá na denné menu a tiež tzv. minútkové jedlá. Nákup týchto surovín účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane. Cena denného menu je 3 €. V tejto cene, ktorou sú 3 €, poskytuje stravu aj vlastným zamenstnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, vo vlastnej reštaurácii. Na stravu prispieva zamestnávateľ vo výške 55 % z 3 €, čo je 1,65 €a zamestnanci doplácajú zvyšných 1,35 € za každé jedlo. Na konci mesiaca každý zamestnanec prinesie pokladníčke peniaze v sume 1,35 € x počet obedov, pokladníčka vypíše príjmový pokladničný doklad a zároveň dá zamestnancovi podpísať protokol o počte zjedených jedál za daný mesiac, pričom zamestnanec podpisom tohto protokolu potvrdzuje, že za dané jedlá aj zaplatil. Následne dá pokladníčka tento protokol a príjmový doklad účtovníčke a účtovníčka na základe tohto príjmového dokladu a protokolu účtuje nasledovné:

1. Prijaté peniaze od zamestnancov do pokladnice: 1,35 € za 1 obed x počet obedov mínus DPH z každého obeda, čo je 0,22 €. Účtovanie: peňažný denník, pokladnica, príjem ovplyvňujúci základ dane, čiže príjmom ovplyvňujúcim základ dane je 1,13 € za každý poskytnutý obed zamestnancovi, pričom pre výpočet platí: 1,35 € - 0,22 €= 1,13 €. Samotná DPH potom predstavuje účtovanie v peňažnom denníku v časti pokladnica ako účtovanie o príjme neovplyvňujúcom základ dane, pričom pre výpočet sumy DPH platí: DPH z prijatého plnenia je 1,35 € / 1,2 = 1,13 €, čo je základ DPH. 1,35 € - 1,13 € = 0,22 €, a to je DPH.

2. Príspevok zamestnávateľa: 1,65 € a toto už účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, keďže o skutočných výdavkoch už účtovala pri nákupe surovín. Otázky: 1. Je vyššie uvedené účtovanie správne? 2. Je postup výpočtu DPH správny? 2. Nemohla by účtovná jednotka účtovať o výdavku vo výške 1,65 € v rámci uzávierkových účtovných operácií, čo je príspevok zamestnávateľa, ako o daňovom výdavku, hoci raz už o daňových výdavkoch účtovala v priebehu bežného účtovného obdobia, a síce nákup surovín do kuchyne na prípravu denného menu a tzv. minútkových jedál. Z týchto surovín sa totižto pripravuje aj strava pre zamestnancov.

V zmysle zákona č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela"), platného  od 1. 9. 2011 sa mení znenie § 88 - pružný pracovný čas. Základný a voliteľný pracovný čas zamestnávateľ nemusí stanoviť. Prevádzkový čas je celkový čas, ktorý musí zamestnanec odpracovať v pružnom pracovnom období (v našej firme je to mesiac). Okrem toho, nové znenie § 97 v ods. 3 Zákonníka práce stanovuje, že práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom, nad rozsah prevádzkového času, v určenom pružnom pracovnom období. Z toho vyplýva, že ak zamestnanec odpracuje so súhlasom zamestnávateľa viac hodín, ako je prevádzkový čas, považuje sa to za prácu nadčas, za ktorú si možno napr. vyčerpať náhradné voľno. Môže  si zamestnanec náhradné voľno čerpať aj pred ukončením mesiaca alebo až v nasledujúcom mesiaci? Treba k tomu nejaké doklady, ktoré preukazujú, že hodiny boli odpracované na príkaz, resp. so súhlasom zamestnávateľa? Alebo je postačujúci výkaz dochádzky, podpísaný vedúcim zamestnancom?

Postavili sme Autokomplex, v ktorom máme Autoumývarku a kaviareň a reštauráciu. Zaujímalo by nás do akej odpisovej skupiny máme zaradiť Automat na výmenu mincí. Je pripevnený na novopostavenej budove, kde bude kaviareň a reštaurácia. Slúži ale na výmenu mincí pre autoumývarku. Zabezpečovací systém budovy máme odpisovať ako súčasť budovy? Kamerový systém máme odpisovať samostatne? Do akej odpisovej skupiny ho máme zaradiť? Ozvučenie budovy pozostáva zo zosilovača a reproduktorov (sú namontované na stenách) a jedného MHC Minisystému - celkovo nepresahuje 1 700 €. Bude to iba drobný majetok napr.pod názvom -Ozvučenie- v knihe drobného HM? Alebo ho máme odpisovať ako súčasť budovy? Tepelné čerpadlo s rozvodmi mame odpisovať ako súčasť budovy? Výrobu a montáž barového pultu, ktorý je v časti kaviareň a reštaurácia máme odpisovať samostatne alebo ako súčasť budovy? Samoobslužná umývarka vrátane umývacej technológie , ktorá je v nej nainštalovaná patrí do ktorej odpisovej skupiny?

Môže byť účasť zamestnanca obecného úradu na zasadnutiach OZ určená ako povinná? Z § 16 zákona o obecnom zriadení to priamo nevyplýva, mohol by to podľa mňa určiť starosta ako vedúci zamestnanec (v prípade malej obce), organizačný poriadok (tiež tvorený starostom), rokovací poriadok, ale čo v prípadoch, ak to tak nie je a účasť zamestnanca úradu vyžadujú len poslanci OZ? Majú na to právo? Ide o situáciu, kedy zamestnankyne úradu odmietajú účasť na zasadnutí, pretože sú konfrontované otázkami nie priamo súvisiacimi s bodmi rokovania alebo príliš detailnými, na ktoré nie sú pripravené, nemajú potrebné podklady a pod. Nemajú problém sa zúčastniť v prípade prizvania ku konkrétnym bodom rokovania.

Sme slovenská s.r.o., ktorá bude mať zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy budú mať miesto výkonu práce v Rakúsku. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") § 18 sa aplikuje na zamestnanca, ktorý má miesto výkonu práce v zahraničí. Má spoločnosť aplikovať pre uvedených zamestnancov náhrady (stravné) ako pri zahraničnej služobnej ceste, nakoľko zamestnanci vždy každý týždeň v pondelok odchádzajú do Rakúska a vracajú sa večer na Slovensko do Bratislavy, kde im naša spoločnosť hradí ubytovanie. A zase v utorok idú do Rakúska a večer sa vracajú do Bratislavy a takto to je až do piatku. Podľa § 18 zákona  o cestovných náhradách  zamestnancovi, ktorý denne dochádza zo SR do miesta výkonu práce v zahraničí  uvedené náhrady pri zahraničnej služobnej ceste nepatria. Čo si  bude zamestnanec vykazovať v cestovnom príkaze aké náhrady (stravné)?

Firma AB má vo vlastníctve nehnuteľnosť piaty rok. Pri tejto nehnuteľnosti si uplatnila odpočet DPH, nakoľko ju využívala v súvislosti s dosahovaním zdaniteľných príjmov. Teraz túto nehnuteľnosť chce predať firme CD. Môže túto nehnuteľnosť predať bez DPH, s tým, že prenesie daňovú povinnosť na kupujúceho? Ako daňové povinnosti /mám na mysli DPH/ vyplývajú firme AB a firme CD z titulu prevodu nehnuteľnosti? Ak bude predaj bez DPH, kde to má firma AB, resp. CD uviesť do priznania k DPH a do kontrolného výkazu? Aký je rozdiel, keby nehnuteľnosť bola predaná do piatich rokov od prvej kolaudácie, resp. po piatich rokov od prvej kolaudácie? Aký je rozdiel, ak kupujúci je platiteľom DPH, resp. nie je platiteľom DPH?

Zamestnancom preplácame sviatok náhradou mzdy podľa § 122 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. Je táto náhrady mzdy za sviatok  súčasťou hrubých miezd, z ktorých sa tvorí sociálny fond, resp. treba túto položku vylúčiť z tvory sociálneho fondu, keďže ide o náhradu mzdy?

Slovenská s. r. o. chce vyplatiť dividendy spoločníkom z Poľskej republiky (50 % + 50 % podiel na majetku). Aké povinnosti si musí uvedená spoločnosť splniť? Ak sa musí postupovať podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia článok 10, za akých okolností je to podľa bodu 1 a za akých podľa bodu 2?

Ako mám zaúčtovať vyplatené dividendy Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. obci. Obec v uvedenej spoločnosti vlastni kmeňové akcie.

Ak právnická osoba kúpila stavbu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 12. 2007, stáva sa daňovníkom od 1. 1. 2008, alebo až po zápise v katastri nehnuteľností 24. 1. 2008, teda až od 1. 1. 2009?