Otázky v kategórii: Zdravotníctvo

Obecné zastupiteľstvo hlasovalo o návrhu „neschváliť predaj budovy...” tak, že z 11 prítomných poslancov boli 4 hlasy „za”, 4 hlasy „proti” a 3 sa zdržali hlasovania. Potom sa zastupiteľstvo rozhodlo hlasovať o schválení toho istého predaja, pričom hlasovanie prinieslo výsledky 4 hlasy „za”, 4 hlasy „proti” a 3 sa zdržali hlasovania. Čo to znamená a ako treba ďalej postupovať?

Môže byť ten istý odborný zástupca aj vo viacerých ambulanciách, ak tie ambulancie patria jednému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti? Odborným zástupcom môže byť lekár aj v desiatich ambulanciách?

Podľa § 19 nemá možnosť revízny lekár zdravotnej poisťovne pri utajenom pôrode nahliadnuť do dokumentácie. Má sa to chápať tak, že zdravotné poisťovne, ktoré budú takýto pôrod uhrádzať poskytovateľovi, nebudú mať možnosť vykonať kontrolu takto poskytnutej ZS? A kde je teda kontrola účelnosti vynakladaných prostriedkov? Ako sa bude môcť sledovať takýto utajený pôrod, kto skontroluje, či nedochádza k neoprávnene vykazovanej zdravotnej starostlivosti?

Chcem sa opýtať na dva problémy, s ktorými som sa stretol v mojej praxi. Jedna z mojich pacientok, ktorá sa lieči na CHOBPCH, hypertenziu, v noci intermitentne nastavená na oxygenoterapiu, žiada opakovane sanitku na vyšetrenie v Bratislave. Doteraz sme jej vždy vychádzali v ústrety, pre lístky na sanitku chodila väčšinou jej sestra, resp. švagriná, ktorá mnohokrát nevedela, kam pacientka ide ani dátum vyšetrenia. Výmenný lístok nebolo potrebné dávať, pacientka bola na odb. ambulanciách dispenzarizovaná. Raz takto prišla jej švagriná, ktorej som odmietol dať lístok na sanitku, lebo nevedela, kam a kedy pacientka ide na vyšetrenie, povedala mi, že my to máme vedieť. Za niekoľko minút volala pacientka, že prečo jej odmietame dať lístok na sanitku. Snažil som sa jej vysvetliť, že nie na každý prevoz na odb. vyšetrenie potrebuje sanitku. Povedal som jej, že keď vie prísť ku mne na ambulanciu sama, a má deti dobre postavené v majetkovom zmysle, že predsa i kvôli nej by bolo asi vhodnejšie, keby ju občas niekto z príbuzných odviezol na vyšetrenie, pretože pacienti po vyšetrení čakajú na odvoz domov niekedy i hodiny. Potom mi zatelefonovala ešte raz, odvtedy sa neozvala. Nerieši sa to zrejme sťažnosťou, ale ja sa chcem predsa opýtať, bol môj postup správny?

Podobný problém mám s pacientom, ktorý býva od mesta, kde mám ambulanciu, niekoľko kilometrov, mal zlomeninu jednej stehennej kosti, nedobre zoperovanú, prvý úraz bol pod vplyvom alkoholu. Neskôr v priebehu pol roka si pri pošmyknutí zlomil druhú stehennú kosť. Od začiatku doteraz opakovane žiada sanitku na prevoz na rehabilitáciu, na odb. vyšetrenia a i na cestu ku mne. Má tiež deti, ktoré musia pracovať, preto ho na vyšetrenia nemôžu odviesť, je odkázaný na dve barle. Som povinný dávať mu lístok na sanitku vždy, keď o to požiada, resp. keď ide na lekársku kontrolu? Na lLPK 9.8.2013 nebol, lebo som mu prvýkrát nedal lístok na sanitku a on odmieta sa inak ku mne, resp. na odb. vyšetrenie dopraviť. Zatiaľ to tiež nie je riešené sporom, ale pýtam sa, kde sú hranice, kedy sa pacient aspoň minimálnym pričinením má o seba starať sám? Má to ísť všetko na účet zdravotnej poisťovne? Nemal som doteraz žiadne upozornenie zo strany ZP, skôr sa preventívne pýtam, má tento pacient zakaždým nárok na dopravu sanitkou?

1. Ako postupovať v prípade, ak pacient, ktorý prišiel iba na preventívnu prehliadku s laboratórnymi výsledkami, následne však nepríde pre hotový nález, nedvíha telefón a nie je ho možné kontaktovať, prípadne si vedome nechce prevziať nález a zatajuje sa? Ak je nález vážny a je nutné ho liečiť, akú ma lekár ďalšiu povinnosť, koho by mal kontaktovať, prípadne, aký je ďalší správny postup?
2. Je nutné   v rámci ochrany osobných údajov vyžadovať súhlas pacienta na spracovanie jeho údajov v databáze nemocničného informačného systému? Z povahy práce poskytovateľa zdravotnej starostlivosti to vraj nevyplýva, ale poskytujeme predsa údaje poisťovniam ako tretej osobe a viacero životných poisťovní vyžaduje vypracovanie  a odosielanie nálezov pre plnenie poistení s tým, že im vraj klient dal splnomocnenie, no my sme ho nikdy nevideli a pod.

Našu ambulanciu navštevujú pacienti, ktorí podpísali Dohodu o zdravotnej starostlivosti, alebo ešte len majú v záujme zmeniť doterajšieho všeobecného lekára pre dospelých, ale aj takí, ktorí prídu len na jednorazové vyšetrenie. Na základe uvedeného by sme sa chceli poradiť ohľadom nasledovných problémov:

1. Môžeme odmietnuť vyšetriť ,,nekapitovaného“  pacienta, ktorý sa dožaduje vyšetrenia a odmieta podpísať súhlas  so spracovaním svojich osobných  údajov  do databázy nemocničného informačného systému?
2. Môžeme odmietnuť vyšetriť ,,nekapitovaného“  pacienta, ktorý odmietne podpísať informovaný súhlas?
3. Je rozdiel v postupe, ak je pacient ,, kapitovaný“  a odmietne podpísať informovaný súhlas?
4. Informovaný súhlas má byť podpísaný  pred vyšetrením alebo až po ňom?

Môže zdravotná sestra v ambulancii podať infúznu liečbu aj bez prítomnosti lekára? Za akých podmienok?

Kto môže revidovať rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, s ktorým nesúhlasíme (výklad „bodovníka“)?

Dňa 28. 1. 2013 som podpísala pracovnú zmluvu na poliklinike a kde som začala pracovať ako lekár  od 1. 2. 2013 na skrátený pracovný pomer - dvakrát do týždňa, v stredu a piatok od 8. 00 h do 16. 30 h a v pondelok od 8.00 h do 10.00 h. Vo všetkých prípadoch išlo o ordinačné hodiny, t. j. bežne o 16 h prišli na vyšetrenie 2-3 pacientky.

V zmluve bola zakomponovaná skúšobná doba. Od 19. 3. 2013 som bola PN, a nato som 20. 3. 2013 doporučenou poštou dostala zrušenie pracovnej zmluvy. Samozrejme, že poštou prišiel tento dokument  neskôr, t. j. 25. 3. 2013 , ale datovaný je  od 20. 3. 2013. Chcem sa spýtať, či som v ochrannej lehote, aj keď skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo podané počas skúšobnej lehoty, resp. až po nástupe na PN“

Zaujímalo by ma, aký je počet kapitovaných pacientiek u gynekológa, aby bol naplnený plný pracovný uväzok?