Otázky v kategórii: Zdravotníctvo

Kto je právne zodpovedný za prípadné nežiaduce účinky liekov,  ktorých  výdaj je viazaný na lekársky predpis v prípade, že sa tieto účinky dostavia u ambulantne liečeného pacienta v domácom prostredí?  Kto nesie zodpovednosť v prípade, že takto predpísaný originálny liek by bol v zmysle platnej legislatívy v lekárni nahradený generickým liekom?
A aké hrozia sankcie?

Má zdravotná poisťovňa právo vymáhať späť platby za výkony, ktoré boli vykázané cca pred rokom, prešli kontrolou u ich revíznych lekárov, následne bol vystavený opravný doklad na nimi požadovanú sumu a faktúry boli uznané za vecne správne?

Môže poskytovateľ zdravotnej starostlivosti po ukončení dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti žiadať od pacienta úhradu za zdravotnú dokumentáciu alebo jej rovnopis?

Pacient uzatvoril dohodu o poskytovaní ZS s poskytovateľom ZS "A" , približne po 3 mesiacoch od uzatvorenia tejto dohody si našiel nového poskytovateľa ZS "B", s ktorým uzatvoril novú dohodu o poskytovaní ZS.

Aké právne následky má uzatvorenie novej zmluvy o poskytovaní ZS s prihliadnutím na § 12 ods. 7, 9 a ods. 10 zákona č. 576/2004 Z. z. o  zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov? 

Je právo pacienta na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie absolútne? Má pacient nárok na nahliadnutie vždy a v plnom rozsahu?

Zaujímalo by ma, aký je počet kapitovaných pacientiek u gynekológa, aby bol naplnený plný pracovný uväzok?

Farmaceutická spoločnosť poskytla súkromnému lekárovi peňažný dar na nákup zdravotníckeho prístroja. Podlieha tento dar zrážkovej dani podľa § 43 ods. 3 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“)?

Dňa 28. 1. 2013 som podpísala pracovnú zmluvu na poliklinike a kde som začala pracovať ako lekár  od 1. 2. 2013 na skrátený pracovný pomer - dvakrát do týždňa, v stredu a piatok od 8. 00 h do 16. 30 h a v pondelok od 8.00 h do 10.00 h. Vo všetkých prípadoch išlo o ordinačné hodiny, t. j. bežne o 16 h prišli na vyšetrenie 2-3 pacientky.

V zmluve bola zakomponovaná skúšobná doba. Od 19. 3. 2013 som bola PN, a nato som 20. 3. 2013 doporučenou poštou dostala zrušenie pracovnej zmluvy. Samozrejme, že poštou prišiel tento dokument  neskôr, t. j. 25. 3. 2013 , ale datovaný je  od 20. 3. 2013. Chcem sa spýtať, či som v ochrannej lehote, aj keď skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo podané počas skúšobnej lehoty, resp. až po nástupe na PN“

Naše neštátne zdravotnícke zariadenie bolo okresným súdom v súvislosti s rozvodom manželov, ktorých deti sú klientmi nášho zariadenia, požiadané o zaslanie správy o zdravotnom stave maloletých detí a o výške výdavkov, ktoré vznikajú matke v súvislosti s ich zdravotným stavom.  Uvedené sme poskytli v stanovenom termíne a taktiež sme zaslali súdu faktúru za spracovanie uvedených podkladov v zmysle interného cenníka nášho zariadenia. Súd následne žiadal o špecifikáciu nákladov v zmysle § 128 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), na čo sme zaslali kópie nášho cenníka.

Súdom nám bolo doručené uznesenie, v ktorom rozhodol o nepriznaní vecných nákladov za podanie lekárskej správy o zdravotnom stave maloletých detí rozvádzaných manželov s odvolaním sa na § 128 OSP, podľa ktorého je každý bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu povinný písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov. Okrem iného uvádza: „Podľa názoru súdu písomné oznámenie o skutočnostiach majúcich význam pre konanie a rozhodovanie súdu nie je službou poskytovanou za odplatu. Obdobné stanovisko zaujalo aj obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR (Obpj 3/2008). Oznamovateľ má v spojitosti s ustanovením § 128 OSP právo na náhradu vecných nákladov, ktorú mu v spojitosti so splnením si povinnosti vznikli. Tieto náklady však musia byť odôvodnené a spravidla predstavujú výdavky oznamovateľa napríklad za materiál, poštovné. ... Súd nemohol oznamovateľovi priznať náhradu vecných nákladov, nakoľko ich aj napriek výzve nešpecifikoval, oznamovateľ sa obmedzil na poukázanie na interný Cenník zdravotníckych úkonov, čo v súvislosti so splnením zákonnej povinnosti súčinnosti v zmysle § 128 OSP nemá právnu relevanciu aj s poukazom na vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR. “

Postupoval okresný súd správne? Čo by sme mali zmeniť z našej strany, aby sme ako obvodní pediatri na požiadanie súdov, orgánov štátnej správy a pod. neboli povinní pracovať zadarmo? Taktiež prosíme o vysvetlenie, či sme ako zariadenie boli súdení, keďže nám bolo doručené rozhodnutie , ktoré bolo vydávané v rámci rozvodového konania manželov.

Dobrý deň, moja otázka je obdobou otázky zodpovedanej pod ID1086 dňa 07.02.2012 s tým rozdielom, že poskytovateľom LSPP je právnická osoba (s.r.o.) a druhá právnická osoba (s.r.o . - ambulancia s licenciou v odbore všeobecné lekárstvo) vysiela do služby LSSP svojho zamestnanca (lekára) na základe povinnosti danej zákonom a na základe rozpisu služieb vypísanom samosprávnym krajom. S poskytovateľom LSSP táto spoločnosť nemá zmluvný vzťah, nakoľko podmienky v ním predloženej zmluve neakceptovala. Ktorá z týchto spoločností je zodpovedná za pochybenie vyššie uvedeného lekára pri výkone lekárskej služby prvej pomoci? Spoločnosť, ktorej je tento lekár zamestnancom alebo poskytovateľ LSPP, v ktorého ambulancii je zdravotnícka činnosť týmto lekárom vykonávaná. Ďakujem. Milan Janoušek