Otázky s vecným pojmom: zamestnanec

Vedúca školskej jedálne pri materskej škole je odmeňovaná podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.)

Do 31. augusta 2012 priamo riadila len jednu zamestnankyňu – kuchárku. Z dôvodu nárastu počtu stravovaných detí, od 1. septembra 2012 riadi, okrem uvedenej kuchárky, aj ďalšiu zamestnankyňu – pomocnú kuchárku.

Kuchárka je v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy a je odmeňovaná tiež podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Pomocná kuchárka je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti, a je odmeňovaná podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Do 31. augusta 2012 uvedenej vedúcej školskej jedálni nepatril príplatok za riadenie, pretože podľa prílohy č. 6 k zákonu č. 553/2003 Z. z., nespĺňala podmienku priamej riadiacej práce minimálne dvoch podriadených zamestnancov [poznámka: stupeň riadenia IV. – vedúci zamestnanec, ktorý priamo riadi prácu podriadených zamestnancov (množné číslo, t. j. minimálne dvoch podriadených zamestnancov)].

Patrí alebo nepatrí od 1. septembra 2012 uvedenej vedúcej školskej jedálne príplatok za riadenie, ak priamo riadi prácu dvoch podriadených zamestnancov, pričom jeden zamestnanec (pomocná kuchárka) je zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti a je odmeňovaná podľa Zákonníka práce?

Podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. patrí zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu okrem iných výdavkov aj poistenie liečebných nákladov v zahraničí. Pred vycestovaním na služobnú cestu bola pre vyslaného zamestnanca uzatvorená poistná zmluva o komplexnom cestovnom poistení v rozsahu:

• poistenie liečebných nákladov v zahraničí,
• poistenie batožiny, oneskorené dodanie batožiny leteckou spoločnosťou,
• strata dokladov,
• poistenie zodpovednosti za škody na zdraví, poistenie zodpovednosti za škody na majetku, náklady na advokáta, náklady kaucie,
• úrazové poistenie,
• trvalé následky úrazu,
• úrazové poistenie,
• smrť úrazom.

Ktoré z týchto položiek sú daňovo uznateľnými v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p.

Zamestnanec oznámil v roku 2011, že je od roku 2004 invalid a má nárok na zníženú sadzbu poistného do zdravotnej poisťovne, vystavili sa opravne mesačné výkazy, avšak zdravotná poisťovňa  oznámila, že to nemožno riešiť cez ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2011. Preplatok sa vyplatil na základe žiadosti o vrátenie preplatku. Ako to vysporiadať účtovné na strane zamestnávateľa a ako tento preplatok riešiť u zamestnanca. Bude tento preplatok z roku 2011 ako zvýšenie základu dane? Ako to riešiť za  rok 2012, treba urobiť opravné výkazy a po vrátení preplatku za prvých 7 mesiacov roka 2012 to len zdaniť? alebo navýšiť hrubú mzdu? Možno to vysporiadať naraz v jednom mesiaci, keď príde preplatok, tak aby sa nemuseli opravovať každý jeden mesiac výkazy a prehľady?

Existuje určité ohraničenie, resp. počet hodín, aký čas môže lekár v kuse ordinovať? Som zamestnanec súkromného centra a bežne pracujem, resp. ordinujem od 7.40 h do 15.20 h s 20 minútovou prestávkou na obed. Pôvodný plán bol od 7.40 h do 17.00 h. Keď ordinujem, vyšetrujem, nejde o informovanie o výsledkoch. Existuje právna úprava ordinačných hodín? Začať pracovať s výsledkami vyšetrení, hodnotením nálezov, zdvíhaním telefónov po 15.20 h je neúnosné.

V podnikovej kolektívnej zmluve máme s odborovou organizáciou dohodnuté poskytovanie finančného príspevku zamestnancom z prostriedkov sociálneho fondu na regeneráciu pracovnej sily – príspevok na dovolenku, a to 1 x ročne v zúčtovaní za mesiac jún bežného roka, pričom poskytnutie uvedeného príspevku je viazané na splnenie nasledujúcich podmienok:

1. nepretržité trvanie pracovného pomeru v organizácii k 30. 6. bežného roka najmenej 6 mesiacov, pričom za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik nového pracovného pomeru v tej istej organizácii,
2. pracovný úväzok najmenej 80%,
3. trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky k 30. 6. bežného roka nie je dlhšie ako 6 mesiacov.

Je, alebo nie je viazanie poskytnutia príspevku na dovolenku na splnenie podmienky uvedenej v bode 3, v prípade zamestnankyne alebo zamestnanca na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke v rozpore s ustanovením § 157 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p.  a s ustanovením § 157 ods. 2 cit. zákona? Ako správne vykladať uvedené ustanovenia pri poskytovaní rôznych príspevkov zo sociálneho fondu,  tak by nedošlo k ich porušovaniu?

Spoločnosť v roku 2011 vyplatila zamestnancovi odmenu, ktorá v danom mesiaci prevýšila maximálny vymeriavací základ pre zdravotné poistenie. Nakoľko ročné zúčtovanie za rok 2011 robia zdravotné poisťovne za všetky subjekty, prišiel spoločnosti výkaz nedoplatkov, tak ako za zamestnanca, aj za zamestnávateľa. Ako postupovať pri zaúčtovaní v podvojnom účtovníctve tohto nedoplatku v roku 2012? Je to daňovo uznaný náklad v roku 2012? Ako postupovať pri zamestnancovi, ak zamestnanec má momentálne minimálnu mzdu a výška nedoplatku presahuje túto minimálnu mzdu?

Robotník na poľnohospodárskom družstve - pastier dobytka je vyslaný na pracovnú úlohu mimo trvalého bydliska (cca 10 km od obce, kde býva a má aj zamestnávateľ sídlo). Svoju prácu vykonáva na salaši, pasie a stráži dobytok. Na mieste výkonu práce - na salaši sa zdržiava 24 hodín denne po dobu dvoch mesiacov. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce obec, v ktorej má trvalé bydlisko a zamestnávateľ sídlo. Chcem sa opýtať, aký nárok na stravné a iné príplatky podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len  „Zákonník práce“)  mu z tejto pracovnej činnosti vyplýva. Zamestnávateľ mu nijakým spôsobom stravu nezabezpečuje, tzn., nedostáva stravné lístky, ani mu strava nie je dovezená na pracovisko. Má možnosť si stravu kúpiť, ale tá sa vydáva len v mieste, kde má zamestnávateľ sídlo, a ten mu nie je ochotný stravu vyviesť na salaš. Stravné mu teda nie je poskytnuté ani kompenzované. Nie sú mu vyplácané ani iné príplatky

Zákonník práce uvádza pri výpovednom dôvode podľa § 63 ods. 1 písm. b) o písomnom rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných zmenách. Ako má také rozhodnutie vyzerať, sú niekde upravené jeho náležitosti?

Môže slovenská spoločnosť - platiteľ DPH vystavovať faktúry, a riešiť odbyt  výrobkov v rámci Slovenska a následne toto celé fakturovať českej spoločnosti - tiež platiteľovi DPH? Konateľom v slovenskej aj českej spoločnosti – je tá istá osoba – občan SR. Česká firma nemá zamestnancov, bude ako platiteľ DPH nakupovať tovar v rámci EÚ , následne samozdaňovať a predávať tovar len na Slovensku bez dane (oslobodenie od dane)?

Ak  je konateľ a spoločník v jednej osobe zároveň aj zamestnancom spoločnosti, a ide o pravidelný príjem, ako sa účtuje na sociálne poistenie na účet 366 alebo účet 331, aký je rozdiel v účte 366 a 331?